Koniec
Nedokazem vobec vyjadrit moj pocit zbytocnosti pisania akychkolvek viet ci versov. A predsa jedine co zostava je ich napisat.
Ano draha, zostanem pri tvojom boku navzdy. Tak poviem: Mam ta rad.
Palava v Hrudi...
Co som tu taky zaseknuty. Taky uzavrety. Mal by som sa skopat, ved ani neviem ci mam strach. Nemam vyber, musim cakat.
Fucking Point
Motherfucking shit, ze si nemozemZIT zivot tak jak chcem.
Fucing motherfucking shit, ze som spadol do tejto siete ludi okolo.
Fucking stupid motherfucking life of compromises.
FUCK.
Prepac mi otec ze som zhresil.
Prepac mi otec ze som zhresil. Som dieta vzduchu a carodej vetra.
Stale nazive.
Marianka ma prebudila k strachu.
Noc pada na mesto
V skurvenom zahmleni mesta, v modravych svetlach, mokre kable lesknu sa. Vypustam svojich demonov zovretymi perami, k neonom plnym mrtvych much. Dnes obloha tlaci dym z mojej cigarety do tmy, dost nizko, popri zemi. A moj tajny zivot, nikym nepoznany, jak vykrik dietata, nad ciernou vodou, mizne v dialke.
Nevies Pravdu
Ulice plne bastardov, skurvy synov cozijudni vysvietene tmou.
Ich mudrost izolovana tupostou, a odpoved "pojeb sa". To vsetkohybe dneskamnou.
Statysi umyvaju krvave ruky a ja sa chcem zobudit Ivka,pohladit ta,
pocuvat zvuk tvojho dychania.
Ako to uz dalej nejde
Vietor fuka zo vsetkych stran. Kracam bez ochrany zvykov. Zem pod nohami odnasa vonu mojich sukromnych klamstiev. Sklo mojej osoby sa rozbija na dlazbach.
Vsetko Mizne
Dnes mi kamarad je viac nez brat. Mojej lasky smiech, zabil som uz davno.
Prehadzujuc cez vsetko plachtu,zivot spomaleny uz davno nie je realny.
Teraz vo vagone, z tmy do svetla sveta, zacina sa to vsetko zas.
Rozprava s Bohom Setha
###--------------------------------###
vypis z dennika (25. marca 2000):
Tu pri tomto jedinom texte som si neni isty kto ho povedal. citim ze Boh ale neviem naisto ktory. mozno aj najvyssi.
hadka gitar
dobre rano.
chcec pohar kavy.
prepac. chces pohar kavy.
ako dalej?
som nahy a krvacam.
na dreve co na to rastlo.
so zelezom v rukach,
tiez kvitlo v zemi,