Písmák ...
Tam kde dav kráča,ja nejdem s ním,prečo aj,keď smerujem proti nim,ilúzie,fantázia,tvorí vlastný svet, pre niekoho steblo trávy,pre iných krásny kvet. a možno ani nie krásny ako nádej,že iných niet . mať niečo na dotyk a predsa sa nedotknúť,stále vstávať a zakaždým sa zas potknúť, raz príde obdobie kedy vstávať nebude treba, ak raz budem mať niekoho,ak budem mať teba, no je to len ďalší hlúpy sen,ak raz prídeš. ja odídem.
Dva stromy
Pršalo už týždeň v jednom kuse,dievčatko schúlené pod oknom na drevenej lavici hľadelo do diaľky,nevedno kam. no chcela odísť niekam preč,už malo plné zuby svojich rodičov, ktorí vlastne ani neboli jej rodičia ale opatrovníci. Nesutále jej prikazovali čo má robiť,správali sa k nej ako k špine,ktorá nemá právo na život. Jej takzvaný rodičia nemali v sebe ani len kúsok svedomia,ale čo je horšie nemali ani srdce.