Písmák milovanie vo včelíne
potme sa hľadáme
na starom spacáku
vdychujúc vôňu
starého dreva
Moja trinásta komnata
moja trinásta komnataznie ešte stále tvojím menomje temná farbou tvojich očí
točímsa stále dookola vzábere spomalenom
pribráne zamknutejna stráži stojí smútok dvanásťhlavý
neprevravímnechám znieť tichý ston opony spadnutej.
dvojsečne
ráno som vstalaspresvedčenímže spálim mosty
od teba ku mneaspäť
konečne
navždydvojsečnetuším
keby sa dalo
keby sa dalo
tak srdce vytrhnem si z hrude
nech chvíľu tlčie ešte pre teba
netreba veľa slov a ani na kľúč
raz bude ráno iné, dievča
raz bude ráno iné, dievča
len
buchni po stole
ujdi cudzím smerom
niečo je vo mne...
vždy sa to zobudí
odniekiaľ vylezie
jemne sa zahryzne
zase ťa prevezie
ale sme dopadli...
najprv
to bola hra
na hrane noža
trochu sme
Aj by som napísala báseň, ale…
už nieto o čom
lásky sú mŕtve
amierne trápne
aoprírode
kašlem ťa
kašlem už na teba
na všetky tvoje slová
neznejú už vo mne
ráno, večer. znova
tváriš sa, že nie som
tváriš sa, že nie som
aže sa ma zbavíš
umelým tichom
falošnou samotou
chvíľu som verila
len malú chvíľu
si bol najväčším
kúzelníkom
vmojom živote
Patent na tvoju lásku
tvoj spôsob ľúbenia
patentuj si hrdo
dáš láske krásne krídla
apotom stlačíš hrdlo
končím
nemyslím na teba
anič ma nebolí
akaždej chúťke si
urobím po vôli
čistá práca
zarezal si hlboko
bez vysvetlenia
a tak chodím
snožom
nachvíľu
keď si povedal
„nebráň sa tomu.
láska. prosím. “
až do trinástej komnaty
navždy
Keď budeš odhádzať.
nezbadáš dojatie.
Tak sa maj krásne,
poviem.
smútok efemér
dnes
mám na duši
jemnučký závoj
bieleho smútku
tak ako si povedal ...
povedal si
kašli na mňa
a tak na teba
kašlem
už nebudem
už nebudem
búchať na bránu
ktorá sa neotvorí
aj tak
pomiluj ma rýchlo
pomiluj ma rýchlo
hoci aj vo výťahu
tá druhá už sa chystá
čochvíľa je na ťahu
nepýtaj sa ma
nepýtaj sa ma
keď vláčniem
v tvojom objatí
a neha sa chce
je to iba chemia
ty priťahujes mňa
ja priťahujem teba
a je nám spolu
dobre
spávaš s inou
neodišla som ďaleko
neskryla som sa v daždi
len zamkla city na zámok
neviem dokedy .
zlomyselosť starého pána
ten hore nad nami
je starý zlo(z)myselník
sleduje ako kto
svoju hru dohrá
keď žehlím pánske košele
kým žehlím košele
(precíznymi ťahmi k spokojnosti môjho pána)
myslím na to
ako dávno
keď sa v noci zobúdzam
keď sa v noci zobúdzam
plná nepokoja
horúce dlane
zablúdia na moje prsia
skôr než večer zaspíš
skôr než večer zaspíš
zovri ma pevne
vo svojom objatí
nech sa ti s príchodom
skôr než sa ráno zobudíš
skôr než sa ráno zobudíš
už zase vládnem tvojej mysli
nástojčivo sa ohlásim
tvojím telom
potichu
keby som mohla
potichu odísť
z tohoto sveta
všetci by šepkali
sopka
stojíš
na kraji hlbokého krátera
nebezpečne blízko
len nazri dovnútra
Útok na teba
len jemnulinkúsi spravím linkuna viečka
kvapôčka vônez tropickej tônenepočká
zvýrazním riasy do tmavej krásypoddajnej
lesku na perysvoj zámer zverímpotajme
Osudová
som tvoja
nežná Sonáta mesačného svituvťahujem ťado svojej mocisom nástojčivé Bolerosom prudké crescendokeď vrcholí majstrovský pocitzniem ako Rapsódia v modrom (saténe)keďpohltí nás hĺbka noci
somiskrivá predohraa toľko baletov
pred nami
ako vlna...
už dlho
staviam pevné hradby
okolo svojho srdca
unavená vzťahmi
dnes som zhasla...
dnes som zhasla
o trochu skôr
sedíme potichu
ruky na stole
Vietor to má ťažké
nezbedník vietor
hvízda si clivo
spomína na sukne
čo vedel rozviať
neviem... dieťa moje
svet
obrátil sa naopak
niet miesta pre rozprávky
zvon-umieráčik
Posledný skaut
tak už umrel
aj posledný skaut
v mojej duši
dlho odolával
rekviem
neviem už
ako chutia tvoje bozky
keď bežala som ti bosky
a nedočkavo v ústrety
marhuľový džem
usmievali sa
na mňa z košíka
oranžové slniečka
a teraz sladúčko
láska
sťa zblúdilec v púšti
či zúfalec v dave
hľadaš ju, prahneš
jak po živej vode
Uluru
stojíš tam
tisícky rokov
srdce vyprahnutej zeme
červeno sfarbený
názvoslovná
A toto je kto.
často býva veľmi mužný
oholený, s bradou, s fúzmi
pri chorobe ufňukaný
Porucha
ani neviem
kedy naposledy si ma vzal
za ruku
nevyslovené slová
dcérke
Z ázrak, ktorý pozná každá z mám
U ž ráno, keď sa zobúdzajú deti
Z a záchvev rias poklady sveta dám
A njelsky úsmev na vankúši svieti
Pár slov priateľovi
Tak vidíš, priateľu,
ako to v živote chodi.
Jediné stretnutie, list
či niekoľko slov
nepovedala som nič...
preplávala okolo nás
obzrel si sa za ňou
nepovedala som nič
(prečo by si sa nemohol pozrieť po peknej žene. )
tebe, syn môj
nie je to tak dávno
vedľa mňa drobčil chlapček
očká sťa modrý oceán
hlávka plná zlatých kučierok
vedela som, že to nemám robiť
spala som zakuklená do seba
kým vibrácie tvojich krokov
neprenikli ako lúč cez nánosy hliny
vedela som, že to nemám robiť
nepoučiteľná
koľkokrát ešte
ťa budem hľadať
nepoučiteľná
vždy si v niekom inom
prší
tvár po zlej retuši
úsmev mi nesluší
a nikto netuší
že smútok na duši
čo nemám a čo mám
nemám už skvelých osemnásť
ale mám v zbierke krásne roky
nemám už štíhlulinký pás
ale mám sexi oblé boky
zacnelo sa mi
pár mladých ľudí
na autobusovom nádraží
kopec batohov
gitara a spev
Dvojica
odkedy je náš svet svetom
stretáva sa anjel s čertom
každý na opačnej strane
inú pieseň ticho hudú
List pre Scarlett
milá priateľka
z čias
keď svet bol iba gombička
a sliepňajúc pri nočnej lampe
zlé dni
keď sa dni vlečú slimačím tempom
cez najtmavší tunel
a východ tak ďaleko
keď hviezdy sú nedosiahnuteľné
Tebe zvonia, láska
Bol mladý chlapec
a bola mladá deva
a bola mladá láska
akú nezažil nik
to sa nehodí
to sa nehodíto nerobmáš svoj vekvravia všade
takto ľúbtakto chápa nevybočujlen pekne v rade
a jakrídla rozprestretéláska v srdcivždy na hrane noža
aj napriek putám voľnáaj napriek klamstvu čistáhorím jak plameň sviecesnáď je to vôľa božia
Prepad
V noci celkom nečakane
prepadli ma v posteli.
Odpovede na otázky
nič iného nechceli.
antimájová
nechcem ťa už stretnúť, láska
obohraná páska
nevydržíš krásna chviľa
premeníš sa na upíra
Kanálová
V sídliskovom kanáli žil si potkaník malý žil si tam on dlhé roky zvykol si na ľudské kroky. Kanál svoj mal veľmi rád pripadal mu ako hrad ba aj zápach kanálny voňal mu sťa banány. V rámci zdravej výživy na splesniveté syry chodil ku smeťákom v noci a mal z toho dobrý pocit. Iba pani z prízemia nemala pochopenia pre potkana malého v kanáli schovaného.
Zakázaná hra
rozohrali sme partiu čo nemala začať vieme to obaja zakázaná hrazakázaná hra zakázaná láska v zúfalstve sme zhodili figúrky zo šachovnice aj ty, aj ja aby sme ich opäť postavili neschopní vzdať sa rajači pekla čo tak neskutočne bolí a ešte viac opája zakázaná hrazakázaná hra zakázaná láska tu niet víťaza sú len porazení ty . a ja.
Krídla
Včera sa mi stala veľmi divná vec
narástli mi krídla, a hneď z oboch pliec.
Ach, čo sa to deje, pochytil ma strach
a už som sa vzniesla, až sa zvíril prach.
omrvinky
nepovieš ľúbim ťa nepovieš moja nepovieš nič všetko má tá druhá ja mám len tajné milovanie keď po mne občas zatúžiš nežné slová nie sú pre mňa len zriedka nejaké vykĺzne navliekam ich na niť korálky z omrviniek sťahujú sa okolo môjho hrdla čím ďalej tým viac dokedy ešte .
No a čo
tak už zase sama čas nadelený nám dvom je na nule každý z nás musí isť svojou cestou už to nie je dráma hoc slzy ešte kreslia po lícach machule zostáva zmieriť sa s tou dlhou siestou hodím do neba vzdorovitý pohľad, ten malý rebel vo mne zase dvíha hlavu nebudem myslieť na teba odložím bolesť čo tak dlho páli nájdem si hocjaký dôvod na oslavu nastavím vetru tvár nechám si ním porozvievať vlasy bláznivý tanec veterný si zatancujem vezmem do dlaní pár kvapiek vody nech smäd si uhasím s chladivým objatím jej vlniek splyniem vydupkám opätkom chytľavý rytmus diskotéky noci celý svet naopak otočím, tam aj späť oddám sa novým snom veď život nekončí a je to v mojej moci urobím čo len chcem, veď skončila sa láska no a čo .
prázdno
tak si tu sedím prázdny stôl prázdna fľaša ba aj hlava je prázdna (len duní) tak si tu sedím čakám, kedy aj srdce bude prázdne veď čosi sa z neho bez prestania tlačí von cez prázdne oko slza. zabudla som, že po víne mi býva vždy tak zle.
Jeseň
padajú listy jeden za druhým tíško tichúčko jesenné hmly zjemňujú kontúry piaceho stromu tíško tichúčko zavládol pokoj až do jari padajú lásky jedna za druhou tíško tichúčko aj úsmev cez slzy zmierenie po bojoch vkráda sa do duše tíško tichúčko zavládne pokoj až padne tá posledná bude to navždy.
Jar
jar zas kvitnú stromy jeden za druhým opojné vône jari prebúdzajú zmysly všetkého navôkol dotykom čarovného prútika vkráda sa do duše nepokoj zobudí túžbu aj keď to dobre vieš si slabá proti jeho sile a zase uveríš tej nezmyselnej nádeji že lásky nepadajú ako listy stromu jedna za druhou dovolíš vyklíčiť semienku-citu hoc dobre vieš nie je to navždy ach božekde je tvoj prútik keď zase príde jeseň.