Time

Počúvam tichú pieseň.
ako sa len pri nej vlní čas. :)
Svetlo sviečky láme horizont. udalostí.

Budíček

Ruky spína,
spravodlivosť vzýva.
. túžbou oťaželi mu viečka.
Na brehu kľačí.

Po pol noci

Vo vánku perly dozvonili.
Do všetkých kútov roztrúsené.
vracajú sa mi ako slová do spánku.
Tie vety bolia.

Nočná mora

Posledná veta , výkrik do prázna.
nevypočutá prosba o pomoc.
V kúte sa trasie otrok schúlený.

Bludička

Dupot zbesilého koňa.
Oči plné strachu.
Smrtelný ston.
Chudobné dievča púšťa na zem

Tvár nemá

Dnes zvláštny pocit mám,
sama so sebou sa zhováram.
Túlam sa stráňou zelenou
a nadchýňam sa jeseňou.

Márnivosť

Prekliata márnivosť.
láska nám pretiekla pomedzi prsty.
. vyrástla z nej žiarlivosť
a vzduch je zrazu hrozne hustý.

Prichodí sa mi..

Prichodí sa mi usmievať.
. a slastne prižmurovať oči.

Poľutuj žobráka

Pred Božou bránou stojí.
. v hladných topánkach.
Prosbami rozoznieva zvony.

Keď dosnívam

Voňavú levanduľu pohladí hodvábna kuchynská záclona.
Mačacie oči líškajú sa mojim bosým nohám.
Srdce mi skáče radosťou avzrušením zrannej rosy.
Znového dňa.

Okamihy

Hľadá anjela

Zlomená pečať,
odreté zvony.
vo vetre sneží púpava
tichúčko duša zaspáva

Sklamanie

Vo sne daroval mi anjel
kľúč od tvojho svedomia.
. odmietla som ho však odomknúť,
v strachu ukryla som zázrak do vína.

Stratená

Stále som tu. pod starou rýmsou,
v daždi.
Sledujem kľučku od hotelovej izby.
Hľadám pána v klobúku,

Škaredá nedeľa

Počuješ spievať hmlu.
Počuješ kričať ozvenu.
Nepočuješ, lebo šliapeš po rozliatom víne,
Držím prst na perách

Chuť pekla

Trasie sa,
Rukami maže nekonečno,
Nemo kričí,
Kope do mäkkých stien.

Nerozhodnosť

Pustý dom.
Utekajúca záclona.
Vôňa starého dreva.

Odpustenie

Opitými zmyslami klamem prítomnosť.
Slepá sledujem tmavý bod za zrkadlom.
Črepinám spievam do tanca.
Krikom bránim času požierať našu prítomnosť.

Bezmocnosť

Svetlo.
Oči žiaria
Neha kvitne vobjatí
Naveky ja. celý svet aTy.

Ulietaná

noha cez nohu v ruke cigara dohára len trocha vína na dne pohára slnko na nás civí spoza šikmej veže stará fontána smoklí posledné kvapky vody holuby pletú sa ľuďom pod nohy a potom v mihu trápia svoje krídla, keď topánka ich na tele zabolí spletajú sa nám životy, v tom tichu pouličného ruchu našla som Tvoju. Ty moju ruku cigara dohára. ale ten pocit stále trvá, že vzlietnem k veži prvá. pomedzi holubie ulietam svoje krídla.

noc

nenásytné ústa chladnej nocidusia nehu netopierích krídel. prázdna cesta . nikdy nekončí. láska opäť žobre o svoj denný prídel.

chýbaš mi...

Smutná vŕba
skláňa sa nad hladinou,
nežne sa dotýka kráľovstva nemých rýb.
Myšlienky klesajú prihlboko,

Deja vú

Opretá ostoročnú
chladnú kovovú bránu
skúmam záhyby ulice.
. vkrižovatke času.

minulosť

Staré topánky mi zkúta vyplazujú jazyk,
nahnevané, že som opustila dávne chodníčky.

Dráždivé vrkoče

Zjazvená

Storočná stojí v strede nádvoria. Telom jej prúdi miazga tajomná, nasýtená skúškami našich kratučkých chvíľ. Nikto z nás príbeh celý nepozná, len ona stráži ho za dlhých letných večerov. .

Nočné blúdenie

žiarivé svetlo láka ma. . vo svojom večnom volaní.

Námesačná

Na počiatku boli oči. Oči a nemé ústa len. Iba to jedno ľutujem. .

Chybička se vloudila...

Sametové dlane od ílovej hliny zababrané vdýchli život ženskej krajine. stvoril si si Evu pre život i pre hru. . do rúk vložil si jej nehu a teraz ju celú cítiš pri víne.

Bezkrídlá

Zrazu mi premokli krídla. . slzami ľútosti, že urazil ma človek drahý, že surovo po mne pošliapal. .

Zvedavec

Zatúlal si sa v mojich myšlienkach. Už vieš koľko z nich Ti patrí. Zdá sa, že si z toľkej lásky drahý dostal strach. strnuli Ti údy v bludisku ženských citov.

Balada po víchrici

Na konci sveta,
na starej obločnici.
. sedí holubica,
holubica šedá.

Nenarodené

kráča noha s nohou súperí ozýva sa len zúrivý klopot jej topánok zo svetla do tmy zahalí pohľad šialený stratený raj pritvrdý úder len tupý ston minulý obraz s otázkou len bláznov údel kričí do prázdna plače za láskou zúrivosť ustonáva ruky prádzne otŕča až príliš nápadne kráča skôr beží do tmy do hmly nejasná budúcnosť kde nechala svoju cnosť hadí sa diablov hriech karmínovie horúca krv padá prihlboko pripeklieva sa nenarodené srdce trýznivú pieseň spieva kráča bez svetla navždy do tmy odetá kričí mlčiac v pekelnom ústraní odetá do hriechu beží zúrivo v tme, v daždi za Tebou za tým, kto vraždí a kričať bude Ti to navždy navždy.

Iba sen?

V objatí. . pijeme si navzájom nehu z pier. V zajatí.

Snad

Snad, napříště vyjde slunce na pulnoc.
. jen pro nás dva.
Tvé tělo bude širým vesmírem mím.

Čistá

Jenom žhavé kapky deštěJá cítim na tvém tele, lásko dál. Tak jako bouře ten cit roste. Co bylo složité je teď tak prosté. Tak jako ve tmně slzy slepce,Tak slaně chutí tvoje prosba pojď dál.