Písmák všedné dni alkorexie
obklopená drevom
oblieham tento zafajčený podnik
plný alkorektičiek čo pijú vodku s vodou
držiac si štíhlu líniu
na piatom poschodí v cudzom byte
Päť hodín do rána stačí na to,
Aby som sa zregenerovala
Zdegenerovala protichodné pocity
Osebe, otebe, osvete
Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ty zostávaš.
je večer
vychádzam na balkón
azapozerám sa do neba
zabalená v uteráku
z alkoholu nezabudneš, vytriezvenie bolí
Hľadala som v tebe zmysel
lásky alebo nenávisti
zostal iba strach
o to čo bude ďalej
Seppuku
V dymovej clone
bielej ako mliečne sklo
vidno odtlačky rúk
a potom ich máchanie
v deň keď si mal klobúk
ste mi tak vzdialení
a ja som tu
celá
stojím ako zvon
km sú kilometre
že s gitarou v poli
je to ako s vtákmi v nebi
nemusíme predstierať
popri koľajniciach
objímaj ma, nevrav, že ma ľúbiš
Všetka tá hudba
to trenie sa nôt o zvukovú trubicu
to mi dáva slobodu
byť sama sebou
neškatuľkuj
Pod lampou bolo najväčšie svetlo
i keď všetci by čakali opak
a teplo domova
vyhaslo s posledným plamienkom
Love Fast Die
Pod snehom je všetko mŕtve
na moment sa poteším
za chvíľu to odíde
Pár rokov dozadu
rewind rewind slowly rewind
Ponoril si ma do noci
utiekol si mi z vane
aby som si v úplnom súkromí
mohla vychutnať svoj orgazmický raj
keď vravia Na zdavie, ide len o frázu
Hudba sa skrývala vo všetkom
vo vzdychoch smútku starcov
detskom plači
v mlynčeku na mäso
pasca
prázdne frázy o láske
z tvojej hlavy plnej cudzej ženskej
kradne ťa, no nie mne
mňa už nemáš
šanásť
bojím sa výrazu
modrej v pruhoch oblohy
kde my lietame
a ty dole závidíš
Perióda naštrbenej karmy
Pozrel na mňa do zrkadla
vraj vyzerám dosť rozbito
dovolila som mu teda potešiť ma
nožnicami
na konci tunela nečaká nedeľa, skôr dvere zatvárajúce sa pred vzdychmi
na ceste
som na ceste
pri putovaní dňami bez slnka
kvapky tvojho oceľového neba
ukradnuté
Ticho arozpačito
pretneš mlčanie riadkov
že chcel by si
tresnúť dverami
Od vody, kde nefúka
slnečná nedeľa, trinásteho
sviatok mŕtvych duší
na tomto mieste som opustila
jeho oči
42 km
atí ľudia sú tak divní
či sympatickí
posúď sám
tie čierno – biele sny
No betrayers allowed
zakopať tak začudovanie
dohrobiek ticha
fatamorgány sú klamlivé ako priateľstvo
nás dvoch
Decorative scars
Lying in my bed moveless
Lying to my head´s like test
My fear painted all the scars
Into your eyes that shine like stars
Sneh teší nachvíľu
Prsty krehli januárom
trblietal sa vzduch
bol ťa nedostatok
vtedy zažila som prvý sneh
Nebezpečná láska neprináša krv
Akoby si vedel čo ťa neminie
čakáš trochu bolestne
pod mojím oknom na treťom poschodí
len sa trochu usmejem
Hmla je magická. Hmla je tragická.
Vhmlách tohto obdobia
ktoré nenávidím
aty miluješ
nachádzam priveľa prázdnych miest
hudbu vidím ako všetko čo vy nie
a violy je plná miestnosť
ľudí trochu previnilých
odniesli ma tóny
tony svetla za viečkami
Cesta s rukami vo vreckách je príznakom samoty
Už pridlho kropíš
z neba svoje predtuchy
predsudky, pretvárky, pesimizmus, plač
Pod nohami bojí sa jeseň
nedoROZUMenie
kvapká ticho
kvapká tak ticho
cítiš tie tiene
bosé a na špičkách
Ležia pod kvetmi a boja sa slnka
oči zapichla
asi meter za stenu
priestor nič neznamenal
iba pár vzdialeností
Rýchlo podlieha skaze
Odhodlaná púšťskrížila nám cestu k oáze každý sám spôsobujeme spúšťa mňa pália tvoje dlaneslané očipretínajú stenykde aj krv komárov vrhá tiene lžíPadám do bezodnej priepastibojím sa návratunie je to panika má meno prázdnotadrieme v mojom náručínamiesto tebanamiesto nebaNeviem ako zo sebavonstrácam prehľada zomieram po stýkrátláska čo rýchlo podlieha skazeto tak trochu sklameno zdanie neklamemá to tak byťa ja bojazlivo tušímmiesto v hladnej dušinedá sa nahradiť .
Fuck you up and feel no guilt
Nechápem ako môžeš žiadaťaby som si osušila slzykeď to ty si mi ich spôsobiltak nespôsobneV posteli, tej náruči tichakde otravní komárimi robia omnoho väčšiu spoločnosťako tvoj nepravidelný dychVšetko raz odídenevedeno kammožno kde tvoje slová boliano mlčanie zabíja(ako rany čo zasahujú do živého)Zomrel si len tak pre sebamožno pre mňapre moju váhavosťodišiel si a stratil tam dušubola to moja spriaznená.
balkónové zmýšľanie s cigaretou v ruke
Moja myseľ nemá zmyselvracať sa ňou tam a späťvymazávať dni planých rečískutkov a ospravedlneníktoré som nikdy nemala silu vypovedaťbolo to ľahké a tak ťažké zároveňVšetky staré láskyvyzerali, že tu budú nastálo nikdy to tak nebolozostali z nich len akési pohľadnicektoré dnes už nikto neposielajeden druhémuako signály náklonnostiOči v ktorým som sa topilaa ústa, čo vpíjali všetok môj žiaľdotyky, čo spôsobovali zimomriavkybol to len chladMraky bývali ružovéako líca hanblivýchvýchody a západy slnkazasekli sa niekde medzi niečímzostala som tu stáť samaodpúšťať odpusteniam.
Človek tiká ako hodinky
skrivme si duše do vatových chuchvalcov
vkrvavých ranách máš moju podporu
na loďke zpapiera nachádzam tvár
keď dolu krkom tečiem
Blood lust
Je noc a je tak hlasná
májový dážď je posledný priateľ
lebo moja spriaznená duša
hľadí až priveľmi do minulosti
depersonalizácia
Lúky sú dlane
Smútok do nich nepatrí
Dav prsty im však zláme
Iba tvoje oči, na ktorých lipnem
Sama s pánom A.
Mŕtvy v mojej mysli
nikdy ťa už neoživím
nechýbaš mi
ani tvoje ruky
Tam, kde to fakt ne(s)poznám
Keď je hmla nedovidím do tvojich dlaní
skrývaš tam spotenú korisť
cítim jej teplo
keď je hmla pocity skrvavejú
spomienky na klietky a vtáci sú len dym
Odteraz vždy keď príde jar
započúvam sa do svetla
aticho sledujem let vtákov
lemujúcich bledé podnebie
Ticho opusť bariéry a postav sa o kúsok ďalej...
Žena utkala prírodu
aja si ju teraz kľudne prečítam
azaspievam tak nežne,
akoby si mal spať navždy
Odmäk (sú zvyšky nestrávenej empatie)
Také dni, keď steny nič nehovoria
a komáre dupocú
pri križovaní plafónu
noty sa lámu ako lúče čohokoľvek
I´m a voodoo child (trutnovské noci)
Najväčšie nadanie mám
na vykresľovanie pekelných situácií
predstavujem si aké by to mohlo byť fajn
vrátiť čas
nič nie je bezvetrie
cítiš ten závan škorice
vjesennom vzduchu uviazli tisíce
osôb bez lesku vočiach
aja pretínam tepny tme
mimosa
jeseň
a plieseň na rukách
čo v nich srdce neviditeľné
a krvschováva svojutvár
Melancholický jesenný večer zabalený do darčekového balenia
Mám kolená chladné
na dotyk
žily sfialoveli od rozkoše
ochvíľu všetko chytí farbu
Jupiter dvoma očami je horší ako očami dvoch
bývalý priateľ
je teraz len najväčší nepriateľ
je princ na bielom koni
a jeho cválajúci kôň z pervitínu
Bloody paintings behind closed eyes
vidím to každú noc zatvorenými očami
za zavretými dverami
suché gladioly a vyplašených mravcov
divné postavy s nechápavými pohľadmi