Písmák Chcem byť nádhernou..
chcem na svojom tele cítiť tvoje ruky. neľakaj sa. chcem to bez záruky, že sa tak stane aj nabudúce. tie ruky sú tak horúce, až pália.
Nahá..
ostala som nahá, márna bola každá snahaukryť moju nahotu, nechodil si,ja stále čakala som,až raz. v jednu sobotu,objavil si sa vo dverách. náhle dostala som strach,a moju nahotuodviezli na márach.
smradľavým dychom..
začínaš ma bolieť. to, že si ďaleko. začína sa napĺňať, čo je pravdou odvekou: že človeku je najlepšie s človekom. a ja som tu sama.
šepkaný krik..
Len pár nedorozumení,
pár krátkych slov.
ONA chce byť s ním,
ON zase s ňou.
Poprdeli príbeh..
Prípravu piatkového príjemného popoludnia pokazilo počasie. Prudká premena príjemného počasia poznačila priebeh podujatia. Pripravené predstavenie presunuli pod prístrešok, pričom pozvaní posedávali pod pochmúrnym podnebím. Predstavenie prebiehalo pohodovo, pozvaní priatelia potleskom prejavili potešenie.
..ostaňme spolu..
© sagi už vychádza slnko, končí nádherná noc. už denné svetlo preberá nad všetkým moc. no kým sa tak stane, ešte mi klam, nechcem byť sama, ty nechceš byť sám. ostaňme spolu, nebojme sa svetla, si to najcennejšie, čo som kedy stretla.
..máš ma vo svojej moci..
© sagi vonku je krásne, no teba tu niet. bez teba drahý, nemôže ma tešiť svet. a tak tu čakám, netrpezlivosť mnou lomcuje, privieram oči, predstavivosť pracuje. slniečko hreje, vo vnútri krásny pocit, netuším prečo, ale máš ma vo svojej moci.
..ukrytí v opare..
© sagi prikryla nás hustá hmla. ja túlim sa k tebe, ty objímaš ma. a ukrytí v tom opare, perami si píšeme odkazy do tváre. ty usmievaš sa, ja prikyvujem.
..diery nedôvery..
© sagi z krásneho stromu ostal už iba peň. korene mal silné, ale trápila som sa preň. a moja bolesť nadobudla obrovské rozmery, keď zjavili sa v ňom škáročky nedôvery. neveril si tomu, čo šepkali ti moje pery, mal si problém svojim vnemom veriť.
Tak,ako už toľkokrát..
"Zbohom" zaznelo, už ako toľkokrát. veci nabrali príliš rýchly spád, je to zvláštne. necítim nič. len prázdno.
..zahalená do tvojej vôňe..
odišiel si. a mňa si tu nechal. zahalenú do Tvojej vône. na perách ešte chuť Tvojich bozkov.
..som iba žena..
nesmelý dotyk. pohľad do očí. otázka tichá. túžba útočí.
..z dueta sa stalo sólo..
© sagi ostal už len tieň z toho, čo bolo. už nesedávame spolu za jedným stolom. z dueta sa stalo sólo. no spomienka vonia, ako krásny kvet, a chutí, ako med.
..jesenná túžba..
ilustračné foto spolu tak kráčať jesenným lístím, musela by som byť iná, ty stále tým istým. .
..e.r.o.t.i.c.k.a
© sagi zamatový stred Tvojho sveta, čo teší tvoje zmysly, svojou vôňou Ťa láka. schovaný medzi hebkými lupienkami, na odhalenie Tebou netrpezlivo čaká. prekypujúc morom sladkosti, čo robí Ťa blaženým, túžbou sa chveje, . tak už ho nájdi, nech si blažený a ja k blaženosti spejem.
..domino..
tak ako domino,padajú Tvoje slová. škoda len,že nie pomimo. niet sa kam pred nimi schovať.
..boli sme spolu..
© sagi Boli sme spolu. vedľa seba. pospájaní jemným vláknom porozumenia. nevydržalo.
Na cintoríne
Nevnímala svet okolo. Kľačala tam na studenej zemi a očami plnými slz hladila fotku pred sebou. Vedela,že inak ho už pohladiť nemôže. A čo je ešte horšie, ani on ju.
..si milovaný muž..
prebúdzam sa sama vo veľkej posteli. usmievam sa pri spomienke na prvý krát. bol si krásne nesmelý. pýtal si sa ma očami "smiem.
..hlboko v sebe..
Je takmer polnoc a moje myšlienky roztúlané. Zatváram oči, čakám, čo sa stane. Pomaly mi dochádza, čo sa vlastne deje. Posteľ je veľká, a ty v nej nie si.
..obliekaš ma do bozkov..
© sagi obliekaš ma do svojich bozkov, krehkých, ako kvapky rosy. som ako niť, ktorá ich spája. . ešte si prosím.
..odsúdení..
© sagi sme ako dve koľaje, odsúdené na večnosť vedľa seba viesť. spolu a predsa od seba. ako dva kríky, čo rastú vedľa seba. prítomnosť toho druhého je nám trestom i odmenou.
..cítiš to tiež?..
© sagi čakám Ťa, ukrytá v zlatom mori klasov. západ slnka opája ma svojou krásou. tvoj príchod bude mojou spásou. vtisneš mi bozk do vetrom rozstrapatených vlasov, ja privriem oči, bez slova Ťa objímem.
..nežne ma hladíš..
foto: © sagi tvoje telo voňalo skvelo. priznávam, stále sa mi k nemu privoniavať chcelo. neviem či cítiš ten prelom. asi áno.
..jesenná tieseň..
netuším, kde sa túlaš. kade vedú tvoje kroky. ani či budem čakať dni, mesiace, či roky. viem len, že to neskutočne bolí.
..na tom tichom mieste..
na tom tichom mieste, plamienky sviec blikajú, tí čo tu ostali, na tých čo už niet, spomínajú. na tom tichom mieste, tisíc osudov. ona chcela byť s ním, on chcel byť s ňou. na tom tichom mieste, slzami skropenom, nezmení nikto nič, na stave nemennom.
..Zhasni..
stále sa vraciam. niekde tam. do zadu. do dávnej minulosti.