Písmák Ukrytá
Stíchli vtáky v hmlistom ráne, krídla
čerstvo doráňané, biedne klopia k zemi
zraky, neveriac už na zázraky, vášne citov iba hrané.
V čo dúfala si, že sa stane
pre Karola
Kusnúť Ťa bozkom
na pery
zajtra, keď deň sa zvečerí
zaspávať, dýchať, snívať v láske
Polnočná
Tiká čas, ten bytia kráľa minúty tečú do tichamŕtvo je, chcem utiecťv diaľopäť sa slnka dotýkaťvidieť v tme čo vidieť mámv grimase trpkej starých dámhoc' bledé lícaotvoriť skicárnačarbať pierkom holubímzjaviť sa nahánajať si vrahaviac Ťa už, láska, neľúbim . ~Tiká čas, ten bytia pána opäť je tupo na dušisamota hriešna v prítmí ránsvetlom ma - biednu - zahlušíkeď nastavím oknu dvojo tváriviac ma už klamstvom neotrávinepočuť prosímžihadlom osímpichnúť mi bolesť do dlanív svedomí ráznomhádať sa z bláznomTebou si žitie poraním~Tiká čas a strach je v násvždy neúprosne čo klíči v teleuž bola som a nie som zasnenosím šaty snehobielea spánok mi ťažia Tvoje vinybol si a budeš niekto ínýkúpať si v rosemyšlienky boséradosti prosté okúsiťpýtam sa strohoako si moholsrdce mi zlámať na kusy.
Cestou späť
Dobitú k zemi
strach ma kláti
po lícach steká,
úži dych
Pre Ota...
Milovať tvrdo, bez záruky
lačne ma bozkať
Zviazať ruky
Ponoriť ústa v moju hruď.
Zelený kráľ
Zopár jemných kúskov nehy
zlomok svetla v noci planej,
šeplo srdce
tichým hlasom.
Tango
Zdá sa mi, že málo vidím vždy keď láske nezávidím hadie telo kolo tyče v oknách bezfarebné gýče po tme šálky naskladané hviezdy, vždy keď myslím na ne úsmev v slzy zmáča zrak zrazu voľná, ako vták hoc i slepá, stigmy v lícach hriechu dcéra, pobehlica roztrhaná cez pol psami, zvodné tango z nebies hrá mi, v rytme nesmieš skrížiť krok Neuvädla, na svitaní možno smädná, piť sa bráni nevychutná chladný mok keď rukou vraha, celkom nahá vidieť znova zas sa zdráha bez kabáta ďalší rok
Ako basnici prichadzaju o ilizuie
Bolo leto, padali lastovičie pierka a práca sekretárky skríženej s IT devkou viac než o ničom. Vysoká, zvláštna budova pripominajúca nemocnicu so širokým výťahom stála tam akoby celkom zbytočne. akoby len preto, aby mal kam za mnou prísť. Výplata len s trojmesačným meškaním a trpezlivosti zas o niečo menej.
Pohreb
Tancujú hlávkynemej chryzantémylen srdce chorév teplých dlaniachtlie mi. a nevadí muv tvojich očiachchlad
Ani láska,čo si ma mal rádAni búrka,ani v duši mrázAni život, smrť čo príde zas
A kríž z dreva stoná, vzdycháv čiernej zemimoja pýchatvoje telo vtruhle planejtak mi prosímvína nalej
Naposledy
Vďaka
Skôr ako zaspíštvrdým spánkomčo prosiť sa ti nemusíso soľou v hlasešepnúť chcem tivedz, ďakujem ti za slzy
Skôr ako stratíšsvoju krásuktorou sám seba túžiš zviesťna lístku z brezyveršov zopárďakujem láska za bolesť
Skôr ako búrka spoza horydažďom ti zničí záhradupár žltých ružív srdci zhoríja, ďakujem ti za zradu
Skôr ako lúčevčasnej smrtipripravia zbrane na útokv spotenej dlanilen plač z ránavedz, ďakujem ti za smútok
Miluj ma !
Tak miluj maznovav tieni lesadivo a krutobez hranícBez teba lístoknepohne satak miluj ma, miluj . Nad nebesávo chvíľach láskynehraných
Miluj ma včasne,na svitaníkeď slnko z peklaprameníovlaž ma akovánok rannýtak miluj ma,miluj . s vôňou pannykým telo v prízrakzamením
Miluj ma ránocez deň, v nocikeď tma nám hladípod šatychoro a verneako cvocitak miluj ma, miluj . chráň ten pocitstrom našejvášne košatý.
Poštár klope dva razy
Po prahnutí
úzko v pľúcachnie som verulásky súcatiež vravieval
pokiaľ žilže ma ľúbi z celých síl
A Boh sa lentupo smialpripravoval pre mňa žiaľa do látky zosametuzabalil mu siluetua poslal ju spod vŕbyv páre krídel holubých
Kto chytá v žite
Prišiel siVčeraPo listíNikto viac nikdynezistíže miloval si moje telo
Triaslo sa. Tak moc ťa chcelo
. a les v červenom plameni, priateľstvov lásku zamenil
Dva krehké kvety bez viny, pohľadom si sa previnilkeď duše v jednusplynuli
Chýba mi...
Chýba mi tlkottvojho srdcaaj sladká nežnosťtvojich dlanínie si viac priateľsi len sudcaa ja len knihaplná prianí
Chýba mi tvoj smiechna priedomíaj tvoje ústas chuťou višníkeď sa raz vo mneláska zlomíty pýchu stratíša ja spyšním
Chýba mi tvoj hlaszavčas ránaomamná vôňalesných malínchuť tvojho telahoc aj slanádo duše si jutajne balím
Chýba mi hĺbka tvojich očípred rýchlym pádomkrok ma delíneviem či zostaťa či skočiťchýbaš tak veľmiChýbaš celý
Sama...
Sama domasama v lesesama, stojac na útesesama ránosama v nocisama v sebezlý to pocit
Neuhnem sa,nevybočímdo klbka sazimou stočímVždy keď v mojichočiach z rána,tvoj obraz sa k zemi skláňa.
Rany soľou nezahojíšnie si sám, tak čo sa bojíš
. veď motýlich krídel letstále bude svetom znieť
Vtedy na západe...
A keď nastane ten deňčo už dlho žijem preňuvijem ti veniec z dažďanech som znova, viac než každáTvoja žena, ako včerakeď si moje bozky zbieralv bielo rozkvitnutom sadevtedy dávno na západekeď v zelenom úbočívložil si lásku do očí
a kyticu žltých ružína stene si pre mňa sušilnekonečnosť poľanyvtiskol si mi do dlanírozfúkal si do políslobodný let sokolíbez spýtania ticho do žílradosť číru si mi vložilkeď si mi dal na hraniečierne pierka havranie
Stratila sa...
Stratila sa
do prázdnotyNechala lenstopy v pieskukeď hodiny o polnoci zvonili navežu mestskú
Stratila sa. Ako zlodej, čo ukradol peniaz zlatý. Bez výčitok, bez ľútostipäsťami čo do mňa mláti
Stratila sa skoro z rána,keď kohúty ešte spalitak ako pes zlého pána,bála sa ma. Že ju spálim.
Opakom živá...
Smeješ sa,
keď v slzách ráno sa budím. Vieš kam ísť,
keď večer mestom vždy blúdim. Vieš kto si,
keď v pekle sama sa hľadám,súhlasíš,
Zaplatiť treba...
Na začiatku
len my dvaja
v rukách ostré
zo skla drôty
Nemám veľa...
Povedz mi, že nemám plakať,moju ruku v svoju zmeňa struny vo mneznova nalaďrozohraj ich v tmemojich náladzmeň toto peklo v biely deňPásku mi nežne strhni z čeladaruj mi teplých bozkov párzašepkaj slováod anjelachcem toho mnoho,nemám veľalen teba v srdci bez opráv
Bez názvu
Odišiel si,vedno kamAž teraz viem to,bol to klamfalošná láska, falošné pery, hrdzavá líškazuby už cerí a ja len pred ňouutekám
Všade tak prázdnonikto a všetcibez tváre ludiazažiť to nechcibez srdca čerešňový sadSamota vo mnesamota v hrudiotázka v nocizo sna ma budíprečo si prestalmať ma rád
Mala som všetkomala som tebamala som láskudôvod sa nebáťvo váze bielychruží párA kvety v duširozkvitli šťastímmohla som tušiťnie je to navždyprežiť raz musímvlastný kar
Sedem dní
Prvý deň bez tebalen slzy tancujú v dlaniNepravou mačetouchcela somlásku si brániťTicho ma zabíjahodiny nájomnýmvrahomtrest nesiem za vinuv batôžkuna tele nahom
Druhý deň bez tebaoči sa milujúv morištiplavá z bolestivatra mi v srdiečkuhoríObitá o stenydo okov spútane pažea diabol bez kostína krídla smolumi maže
Tretí deň bez tebaod krvimokré mám prsiaveznená bez súduv kazajke trápiťma musiaŤažko mi zaplakaťťažko mi opustiťtelochcem prestaťvidieť tmu, chcemvidieť zas celkom bielo
Štvrtý deň bez tebanepršia zo mna viacslzykeby si tušil lenako moc všetko mamrzípreplávať riekou späťvystúpiť na druhombrehucítiť ťa pri sebenemusieť nikdy byťv strehu
Tak čierno je mi...
Čierne sa zdajúslzy z ránačierna mi v srdcisedí vranakŕmi sa lačnekým šalieť začnemzobákom do telakruto mi udieralen bolesť zjazvenája, motýľ bez menaon, moľa bez dušebez lásky retušeV posteli bez períntelu viac neverímtrasiem sa - osikao lásku prosíkampadnem a vstanem zaspočujem smrti hlasa vonku stmieva saobloha belasápach vína vo vzduchučiernu mám predtuchubez farbybez citučašu mám dopitú
K narodeninám...
Dnes keď vyšli mrakyz diali, tvoje menozavolalia slniečko v dobrej nôtezaspievalo o životezaprialo ti veľa šťastianech sa zbavíš tŕnia,chrastiaNech ti zdravie stáleslúži, nech ťa láska večnedrží, nech je šťastie stályhosť, nech žiješ ľudom preradosťA vtáčiky skoro z jaritiež ti šťastie zaželalinech nepoznáš čo sú slzynech sú v tebe krásy múzynech nepoznáš bolesť, žialnech vždy stojím opodialkeď ťa bude niečo trápiťnech máš vždycky kam sa vrátiťnech máš veľa priateľovv ústach veľa krásnych slovA s kyticou z jarných kvetovchcem ti popriať jednou vetouv tento najslávnejší deňnajsamlepšie veci len :)
Iné...
Iné oči,iné vlasyhmlistý zbytokdošlej krásyIné slová, inégestá, myšlienkyaj iná cestaIné telo,iná dušaklame v tebemôjho mužaIné zvyky, iné mravykeď sa v očiachslza zjavíIný byt a iná ženabolesť v láskupremenenáIný kabát, iné šatyiný úsmev od nej vzatýIný pohľad,iné bozkyv topánkacha predsa boskyIné kroky,iné klúče,iné slnko slnka lúčeIné všetkoiný každýstanem satiež inouNavždy
Dovoľ mi prosím naposledy...
Dovoľ mi ešte naposledydotknúť sa letmo tvojich vlasovnapiť sa so sĺz keď ma smädíuviť ti veniecz letných klasovDovoľ mi prosímnaposledyna pery dať tipozdrav z rajapovec mi láskaprosím, kedy Budeme v nebiopäť dvaja . Dovoľ mi eštenaposledycítíť to teploz tvojho tela,vyrezať srdcez bielej kriedyvrátiť späť všetkoby som chcela
Zobral si mi...
Zobral si mi polku dušečerstvé kvety orgovánupúšťaš do mňa psa čo kúševždy keď tíško myslíš na ňuZobral si mi všetky ránatma mi hladí modré peryv slziach nádej, možno planásmrť už spieva spoza dveríSpieva pieseň o vtáčatkučo stratilo všetko perienieje to viac o začiatkuživot z tela von sa derieNahé telo v triaške stonánevidí viac lúče z nebamôže zato všetko ona . Vlastný hrob mi bolo treba. Biele ruže v chladnej hlinecestičku si ku mne raziapolka zo mňa v slzách hyniea tu druhú červy kaziaZobral si mi život z hrudezabil vo mne lásky ženuženích pre mňa diabol bude,diabol pre mňa, anjel pre ňu.
Zomieraš láska
Zomieraš láskaulice plné ludíuprostred nocistrach ma zo
spánku budízviazané zvierav škatuľke od topánokzobral si všetkomyšlienky, aj môjspánokV posteli dýchampach smrti v celofáneprosim ťa, vráť sa. Bojím sa čo sa staneNa prahu ránacválajú nočné konetancujem nahá sosmrťou na balkóneZomieraš láskapre oči cudzej ženya v mojom srdcidiabol sa s bohom ženíDružičky v čiernomv kútiku izby stojazomrela láska, zomrelaviera mojaPre cudzí úsmevpre zopár cudzích bozkovstmieva sa ránosvieca odetá voskomJej vrelé ústahryzú mi mäso z telalen s tebou zomrieťto by som najviac chcelaPre kvapky nehypre chuť cudzieho vínapovedz mi prosím,čia je to všetko vinaPre cudziu ženuzomieraš v bielej smrtispomienka v tebasrdce mi v piesok drtízo šťastia krídelzostali kúsky periaprosím ťa láska, vráť sami , neumieraj .
Posledné milovanie
Keď noci hlas bol iba náš,vtedy raz za tmy. Spomínaš. Ohnivé kone nebom keď vialia mesiac kalný, leskolsa v diali, hrali smes láskou mariáš
Košielka z machumiestami biela viac ako životviac som ťa chcelaPovedz mi prosím,spomínaš. Chvel si sa vo mnevrela som v tebetak ako mláďa nahotou bledéčodruhé preň je mesiáš
Vtedy, v deň za tmy,keď mesiac svietil, povedz mi.
Nota Bene
Holuby na hlavnomnámestíuž sa ich tam viacsnáď nezmestínacvičujú smutnúdrámupre tú zvláštnustaršiu dámustojacu smutneopodial,čo vráskavú mábledú tvár a ponožky zhrubej priadze,zamyká teplokoľko vládzea cigariet v dlani(zo desať)čo našla ležaťkdesipod odkvapom,či ukradlanepozornýmchlapomktorým býva veľmi clivo,keď nedostaťlacné pivoza päťnásťpäťdesiat
Prehra
Slzy vždy majú hostinukeď tíško myslíšna inúčo spánok ti v nocizriedka spustíslúbil si,že ma neopustíš.
A teraz tu v zimnej záhradeplačúc,keď zvädli papradeprichádzaš bez rúk, bezperívchádzaš tak inakdo dverínevidím farbu tvojich líc,vchádzaš do mňajak do ulíckeď vonku pršia tvoje sľuby.
Nevieš už chodiť, nevieš slúbiťnespoznávam viac tvoje slovátak veľmi ich chcem počuť znovano ťažko mi počuť bez uší.
Slzy mi čas snáď usušíštiplavým bičom zbitá dušastratila lásku
Kostolná
ticho. a steny chrámuv sutanespievajúc na organ. V okovách časupevne spútané,veznených paniendávny klan,stropy čo klopúnebu na dveredvojité zámky,hamby praniere,tuchlina duchomnebohá. Podoba ľudstva,farba stráca dychsedia si vážne,v kresláchchudobnýchvráskavélustre,bez Boha.
Gombíky z roztrhaných šiat
Zavri sa so mnou tam,kde prerastá v nebochráma škovránky z rána do úsvituukážu slnku radosť skrytúi farby pávie,zvonu hlascez priepasť v očiachsúhru krás.
. a potom mi potraspravou rukouzahaľ mi šijujarnou lúkouupleť mi veniecz rozmarínukeď súmrak padá nad krajinupoďme sa spolu tupo kajať,spravme si hniezdoz nášho raja
gombíky z roztrhaných šiat
budú nás v dlaniach tajne hriať
Mohla si...
Mohla si aspoňzastaviť, všimnúť simoju tvárpreniknúť vzduchomprastarýmdarovať slovmi pár
Chytiť ma. Nikdy nepustiť
Za slnkom so mnoudažďom ísť
Na lúke plnejčírychcitovzašiť mi ranyzlatou nitou
Pri otvorenom okne
Prievan po stenách zbiera kvetyna okne píska, láme snyprečo von k hviezdam neuleti. Hlas v tichumá tak údesný
Počut v ňom tenké detské hlasyvidieť v ňom obraz starej krásyaj zvratky z rána, lístie časuklobúk od pána, zvyšky jasu
Voľnosťou vrhá na cieľ šípkyv korunách záclon spletá rajraz je tak tuhý, raz tak sypkýcez vlasy z vetra ťahá nitky,volá ťa. S ním sa poihraj.
Miluje voľnosť svojho letumiluje priestor hviezdnych bránkeď sa mu prsty do slov pletúsmer má vždy skrytýv tieni strán
Chlad sĺz
Podhviezdou z ľadu stáliza hudby chladnej hlasua mráz im páchol z tváríverili, že ho strasú
Triasli sa v hrubom šatez kovadlín chlad si vzalividieť je hrivy zlatévždy keď ich mesiac zkalí
Potom len tváre v svitena líci červeň ružíslzy pod kôrou skryténástroj čo k smútku slúži
Plakali,ohňom viali, na rukách tŕnez kvetuz očí si život bralimeniac ho v hrudu mletú
Kde si keď...
Kde si keď ránoslnko mi hladívlasykeď varím bolesťkeď píšem báseňspásykeď klamem dúhukeď pršítvárou rosakeď bijem sluhukeď chodím ohňombosá
Kde si keď horímkeď spievamžalmy v polikeďsa tmy bojímkeď tvoj hrob plačomsolím
Kde je ten pohľads odrazom mladejkunytvoj sladký úsmevmysľou mi stále
duní
Nikto ťa nevolal
Nikto ťa nevolal
stopami v piesku
cez rany na duši
prísť na obriezku
Maly princ...
Malý princ
v škrupinke z oriešku
vplával mi do očí tmou
zaplatil vysoké prevozné
Bez teba...
Bez teba neviempísať básnenamočiť peropolohlasneoživiť krehkémŕtve vtáčačo mu už životzáver stáča
Bez teba dýchamortuť v ránenevidím Bohaviac stáť v bránena tele nahomtvoje perynepočuť krokyspoza dverí
Bez teba vidímkvety v tieniuhnité stopkysmútok plienia včielky hladnébez nektárakrása sa v dúheneotvára
Bez teba hyniemv jasnej nocivločkami sú miuž len cvocinepijem láskuz tvojich očínadomnou smrť užbičom točí
Počujem plakať.....
Počujem plakať tvoje slová vtesané do stien samotyiskričky smútku v očiach schovášmeniac vždy skutok za motívPočujem plakať tvoje verševyryté v dlani z popolaklamať sa musíš učiť lepšienešťastná duša topoliaPočujem plakať tvoje telovlní sa strachom, pľuje žiaľviem čo mu chýba, lásku chceloktorú si nikdy nedostalPočujem plakať tvoje očislepnúce ťarchou krutostina kríži z brezy nádej zočíškeď sa raz mesiac zľútostíPočujem plakať tvoje ušidobité z klamstiev večeravedomie tvoje prehru tušíkeď krv si zo žíl načiera
......
V odraze mincena krku bielomzjaví sa kríža na ňom chlapHrdzavé klincena tele celomkoruna z tŕniapáchnuca chmeľoma v mojej dušijeho dráp
Dotkol sa stenyzakalil myseľzatienil nádejzničil cieľslovami ctenýv ušiach mi viseldotkol sa mňaa mojich diel
Rozvíril voduzabil kvet vo mnevytrhol zemikoreneZasadil škodupolial ju skromnebezcitný zloduchznova si kopnebolesť sa penívnorene
Nenávisť ku mneničí mu pľúcanedá mu dýchaťani spaťMotýle šumné,niesom viac súcasom jeho obeťon môj kat
Rozlucka
Dopisala som. myslim ze bola chyba znova zacat pisat,a myslim ze este vacsia
chyba bola liezt na pismak. Tymto chcem podakovat vsetkym ktori sa za moje
obdobie stravene na tomto fore snazili ku mne spravat milo. Budem sa snazit si niekam odzalohovat svojich par
diel, a preto Oldo prosim, este mi nemaz nick,
Nehodná
Nehodná svojho mužav špinavej spodniciMalovať sa skúšamsmejú sa komicina prahu mojich dvier. a krv okolo pierprádlo rozliate v dva radya mejkap podľa nálady
Nehodná svojho menavodkou orosenáListky do divadlarozbitý amulet šťastiasklenená misa spadlakúsočky črepov chrastiaa v ušiach znie mi zvonáno, je to onten hlas umu známyten hlas pravej dámy
Nehodná svojej dušev jaskyni bez dverína pastve kôň čo klušea nikto mu neveríže vzletí priamo k nebuže krídla driemu v ňomže paripu hrá slepúkeď cvála pred ohňom
Nehodná svojho slovačo k ústam nájde kľúčvždy túžim ho len schovaťno osvieti ho lúčukáže mu cestukeď nerozozná smersprávnu šípku k mestučo prebýva v ňom zver
Vo vnútri
Zablúdim v žiláchhladajúc čosiprepadnem srdcezavraždím pocitdo viery húštevrazím kríž z drevaobtočím povraztvrdosť rúk trebas milosťou v rebráchtancujem polkumoja je prehrakeď na úlomku
zožltnutých kostímoja krv sa zhostíúlohy tej slávnejkrv vo mne a ja v nej
spolu v diere vlčejodkiaľ máme kľúčena posteli z lístiakúsok z teba tlčie
Topia sa kvietky z jasmínu
Vo vlasoch kvety z jasmínu
češem si svoju nevinu
kabátik z čistej hadej kože
píšem si čo sa písať môže
Lístok z javora
Pošlem ti lístok z javorapodpis naň zo sĺzdám. Na ceste vzniklazávora,musíš si prísť preňsámUtkaná sieťka vo dverách, nerobím zo skla rám,priesvitná prosba naperách
Príď si poň.
Veď vieš kam
Na obzore....
Usadáš tíško
pot z čela stieraš
s hrdzavou líškou
kropaje zbieraš
Milovanie
Šepol si nekrič,
zaplnil jazykom
ústa.
miluj ma pre nič
Stále tí istí...
. už nikdy viacnezodvihnem strapechrozna od krvi,čo bezohľadnepomrvítvár na lekvár
jednofarebná zebravo vitríneuši plné sĺzmy zavetrímepocit skazy skrzneónový štítvysiaci bezvládnena tvárinevieme ako sazatvárislnko .
keď zistíže sme tí istíbezohladnívždycky hladníľudia s maskami
World Trade Center
Bežný zhon v plnom mraveniskuzačína bežný riadny deňnikto nevidí v popraviskuna polku rozrezaný kmeň
Úspech si stavia v nebi chrámyv nich celé stádo termitovusilovne si vzostup priamipuškou z ebenu nabitou
Rokovania sú v plnom prúdepočuť len ťukot do klávespopíja maklér kávu v kľudea keď sa pozrie za záves
monštrum už hladí priamo z nebakrídla mu statne podávamaklér sa skúša aspoň nebáťna dvere klope poprava
Zotrel si ma z očí...
Zotrel si ma z očíservítkom spod stolana tvári ti močímodlidba z kostola
nepočúvam žalmy -pohanská potvoramihalnice spál miiskry ma spotvoria
Zostane len popolrozsiaty po polisíce si ma kopolno mňa to nebolí
Keď sa stanem stromomso srdcom topolímv hábe celkom novomsnáď sa ti otvorím
Renatke
Pod chrámom z lipytíško ležíšučíš pliesť vencenočné psyDo srdca mnohýchstrielaš šípyz retiazok strohýchkrv von kypíkraľovnou nocitemnou si
Obrázok, svatbav chladnej skaleoči má tvojepohľad tvojV slnku sa mení. Vstáva kliatbaSmútok v nás plieni,zbraňou diablauž kričím zo snaprosím, stoj.
Za splnu lunyna flautu zahrášpočúvam tíškopieseň z jámCintorín plačesĺz je už plnývrcholmi mačietrana sa vlnína hrob ti veniecz tŕnia dám
Zastonáš hlinouuviažeš zmyslislovom mi rúbešz tela rámTo čo sa stalotvojou je vinou. Úsmevov málov tme mŕtvych synovplazí sa prítmimvediac kam.
Už len v snoch...
Na dverách stracha potčo po tvári mi skáčečelenka z pierokv duši zabolí
Po detských hráchv tme nôtkde sám muzikant plačemúdrosťou zbierokv skalnom údolí
Vnútorný hlasa senčo tma mu verše skladávytrhne životz očí havraních
Smútkom sa plaza lenmaj východ slnka radakeď je ti clivoz bojov zahraných
Muzikant sám ...
Stál tam sám medzi plechovkami od piva. Vpohľadenenávisťdieťa v ňom ožíva
a snaží sa vpliesťdo vlasov slzy dospelosti
Koža pritesnáa zuby na dlanilen údermierenýporážke zabránimäso ošklbe lačnez kostí
a orchester lentíško zvonípred popravoubujných koníčo dušou lomcujúa bijú nohami
Krv na perách
Potknem sa,spadnem,stratím dych
Zostanemna dnechudobných
Zrkadlomprejdem do seba
Nikoho viac minetreba.
Motýlik
Motýlik s ohňom na peráchoblaky dymuprepieraa čelenkaz pierok vyšívanábliští sa v tienitykadielpod sebou celýsvetadielvoľnosť na pleciach plače samaDrví si v piesokšíry letdusí sa vzduchomvždycky keďviera sily je slamennáMotýlik milujúcisvetzbúra si života svojkvetdotykom letmým plameňa
Ďakujem
Už ani neviem koľkokrátšepol si nocou, mám ťa rádpunčový dezert s tisíckou chutí
dotkol sa teba, pohladil ľudívotrel sa vranám do karátnech vedia čo je to mať rád
Do lona vkladám kyticu z vďakyďakujem nebu že dalo mrakyďakujem šťastiu že dalo teba
ďakujem zemi, že dala chlebaDýcham ťa vďačne s korunou nehypomaly trhám zo srdca stehy
Spomienky kameňom...
. a zostali už len obrázky, kdesi v údolíminulosti páchnucej po strieborných nitiach
uprostred tuleň píšuci verše o kráse žitia
plazí sa pod ťarchou múzy
Na hladine tancujú v splne minúty, roky, aj éry plné
Duša na okraji...
V prítmi kvílismutná duša,nemá silyčosiskúšať
zviera v dlanikúsky mäsa
Chuť do jedlastáleklesá.
Na jazykupachuť vína,položí sismrť doklína
Kukla
Do steny vložím odtieň sebav hline si pery namočímklesla som viac než bolo trebatúlam sa v kukle úbočím
Roztvorím oči, havran v nich kvílipočujem klavír, a v tejto chvíli
pozriem sa priamo do dušečervíky v črevách so srsťou srnyparipa v srdci naklušetelom mi dupot myšlienok brní
Vzdávam sa zmene, porážku spievamnech už mám krídla motýľahlavou mi prúdi ťažkých slov prievanv činoch námorná flotila
Len sa nebáť!!!
. a potom len pot
V kabáte strachu. na tvári plameniaka
Jeho červeň spáliaj srnu plachú. Mňa však už nenalaká.
Zapadol si...
Zapadol siUž nevidím lanie očipásť sa
Pohľad osí na tvoj obraz mojesrdce drása
Vymotávam kvapky cituzo živéholasa
Hynie vo mnepocit láskyzadúša saspása
Otrávim Ťa
Nasypem tido kávyjed.
Pre potkany. Ráno zídešpo schodochz nebiespo hrnčekkávy. Spokojnevypiješpár kvapiekkrvi.
Bolo to už dávno...
Netopierie slzymáčali milícaliezla som ti telom, akopobehlica bola som tivčelou, čo medlásky zbierabolo to už dávno, neboloto včerakreslila som čajkou srdcena kus látky,bolo to už dávno, nejde to vziať spiatkytriasla som sazimou, v šatez ovčej vlnycical si malačne, bol si ma už plný. Vočiach si mikŕmil z eukalyptulistybolo to uždávno, nebolsi si istý,na plafóne túžob,šeptal si michci ma. Bolo to už dávno, zostalalen zima
Maliar šťastia
Pomedzi stromyvlní sa v šálehrkoce dušouspieva si stálemení sa v rysaaj v chórus nocitelom mu trasieživota pocitmaľuje vlasykraľovnám vínas nežnosťou dúhykolíše synaruky má v nebiblednú mu vlasypo zemi hadejcitom sa plazíoči má suchéod zrniek pieskubojí sa hromubojí sa bleskuštetec ma z múzyčo rodí šťastiepod jeho ťahomaj tráva rastieuspáva dobuv kolíske vlčejsrdce mu láskou
hrudníkom tlčie
Strážca duší
Vidím v tebesedieťodraz strážcudušív jazere natvárikrivdu v hlasetuší
S rukami odkvetínhladieva slnkajaskorenímpomletýmposýpa vnútrov nás
Po mramorovejpletilahodne kmitáslasťočami sisvietivyzýva trávurásť
Úsmev zmije
Na omši hriechovv kostole diablavyrytá do skladušu zapriahlaželezným zipsom
Do mäsa bičommaľuje bolesťverše vie písaťiba zvuk kolieskričiacimysľou
V šupinách kaprarodí sa túhapo slovách z medukde každá druháveta je z pomií
Zabíja škriatkovhlboko v dušinezrelým srdcomporážku tušiv úsmeve po zmiji
Rozchod
Pod oblúkom viťazstvavrnelo v šedom kabátemača. zahalené ako múmiabez tváreV priliehavom kostýmevietor fúkal ponadhnijúce egrešea púšťal si šarkanaticha,čo hrdúsil divé husylietajúce s mojimimyšlienkami ponadvkusnú potlač paplónazo sĺz. Včera padali listyz neba, a ty si tomuneveril, zamával simi len hymnu narozlúčku a premenil si sav nič.
Z papiera
Postavila som sidomček z papieraz papierových okienkrv von vyviera
Rozmáčala stenyaj krb z kameňanezarastú ohňomvlasy z plameňa
Papierové múryviny v očiach hladrozmáčané krvousteny budia chlad
Duša v mori ľudíkostra tvár bledávždy sa zo sna budívidiac strach zveda
Splašená minulosť
Vlasy mi páchnupotom senana pyskochpenazpenené teláv krajinepotkanovslamoupretkanouhrajú sa slována kowbojova duša nováv západehoriaceho slnkav žriebätkunádej žlbnkána nový a lepšísvetsplašený konskýlettryskuje úžinousvedomiaboliestky časuuž nebolia.
Čierny kvet
Rada som
plávalavo vlasoch
z jasmínuvo vnútri
pálavaradosti
Vidina
Slnko mu plietlodo vlasov kvapkyrosya on stál sámvyčerpanímbosýv otlačkách vpiesku čítalhieroglyfy časubizóny v dušiobrázky slov muspasúčo v pamäti savynárali, lapalipo vzduchukamením vchodzavalený do hlbín rozruchukvapky potutancujú si v tmez pršiacich hlasovúsmev zašlej doby sliedi vtieni padlýchklasov.
Modlitba kráľa hôr
Modlím sa k horám všemocným čo nad zemou pyšne stojamodlím sa k vtákom bezmocnýmčo sa dravcov hory bojaModlím sa k lesnej čistinkečo život dáva tvorstvu svetamodlím sa k lienke malinkejčo hladí prsia tohto letaModlím sa k skalám zvetralýmkameň čo v ústach času melúModlím sa k snehu s vetramičo vrchom dáva šálu bieluModlím sa k ostrým útesommodlím sa k sokoliemu letupovďačný vládca hory somvzdávam hold večný svojmu svetu
V daždi lásky
prší na mňatvoja bradazaplavujerosuv očiach
vryjem do piermám ťa radaiskry láskyso mnoutočia
maľujem sitvoje očisvojoukrvou naklín nahý
bozk mi smelona tvár skočíprotestujemv menesnahy
Devín
Stojí hrdov tieni dobyomrvinkyčasu drobía holubyod úsvituzbierajú simrvu skrytúhistóriouosolenúV tele skalypočuť ženuako do tmysmutno kvíli. Starý pán ajv tejto chvílistojí rovnoani jedľačo na Devínľudí viedlaHoci ho užmiecha svrbípo tele máčasu hrbynechce eštepadnúť z trónuzvaliť sa takna matrónučo jej Dunajdáva bozkyZ posledných sílstojí boskyhrdý starecs tvárou dejínsvedok bitievslávny Devín.
Smrť
Oči zastihlapovodeň sĺz. Topia samyšlienky,plavčík vdrevennomsaku odetý,mŕtve viečkaklesajú podťarchou smrti,čo jedináplávať sanaučilav kanáliuprostredmárnice, kdemilujú sadrevenné slzyna lôžkupod odkvapomživota, a mŕtvepelikányzbesilo sabijú do pŕs.
Život
Obcujem s vrahom
na parkovisku tieňov
po tele nahom
steká mi prúd hlienov
Ako sa rodia sny...
Vždy keď sa noc
miluje s mestom
a horia nezábudky,
vraníkov dvesto
Sokolí šperk
Vráskou šperku
dúškom moci
pyšní cvoci
v altánku cirkvi
Čítaš ma
V myšlienkach bláznov
čo chodia bosí
vo vráskach kôry
v hlbokom mori
Valčík smrti
Letí si láska záhradou duše
nevidí diabla, či psa čo kúše
Letí si priamo, zástavky míňa
letí si dušou, čo už je iná.
Rany v chybách
Rozmotávam klbkobavlnených citovpretiahnem hoprudkopevnou čiernouniťou
Po hlase hopoznám,ako tíškovrnísrdca jehozoznammyšlienkou mibrní
V prstoch ranyz ihlícdýka prílišostrácit ťa v duširaníprosím, nebuď sprostá
Poučiť sa nedášvždy rovnakéchybynič si z tohonerobveď každý razschybí
Čierna laň
Oči smolou zaliate,
vlasy plné vrán
a na tvári beznádej
v žiari letných rán
Dúšok lásky
Ležal vedľa mňazahalený donetopierych krídel akŕmil svoje sny.
Jeho dych ma hladilpo tvári a šeptalmi rozprávku onezničitelnej laske
Pevne omotal mojedoráňané telosvojou zraniteľnosťoua na šiju mi položil
kyticu bozkov
Margaréta
Stále počujem jasneten nákazlivý smiechprameniaci z jej mladého tela
Držíme sa za rukya válame sa pooranžovom koberci uprostred raja
V jej veľkých očiachvidím čiernobiely odrazmojej zraniteľnej duše
Ležím vo veľkej sietiutkanej z jej osobnostia smejem sa
Tajné milovanie
Vedľa mňa si líha
uprostred sna ryha
počuť vzdychov hlasy
Nahota mi hladí
Žltá smrť
Ticho sa derie stajňou tmavounoc odhaľuje bujné prsiaseno sa mieša suchou slamoukone, bárs v stoji, zaspať musia. Sny vkrádajú sa chodbou úzkouťarcha zo dňa uz oči navížriebätko pod kobylkou zrzkouprevalilo sa na bok ľavýZrazu len tieň sa chodbou plazípostava mužská ruku dvíhaoblečená je tmou sťa kňazižriebätko na pravý bok líhaKone uz nepokojom vijúpostava čierna v rohu stojíbenzín už steblá slamy pijúmaštal sa zmieta v ohňa krojiOheň už hladí bujné telána hrivu dáva vrelé bozkya stajňa žiarom spieva celápadaju k zemi ohňa troskyDo mäsa vráža bolesť slnkasrdcia im páľa ľahko drtína nebies bránu ktosi brnkázhynuli kone v žltej smrti.
Linux
Čiernobiela krásalinuxrozpráva saTvorba Picassovradosť zpríkazovLinuxovýshellbezpečnostnýtmelSprístupnená hanbačo iné nežsambafd0floppycp príkazcopymriežka značíhashdolár zasebashPotrebuješswapnenašiel sinmapa hľadacíbič
to je príkazwhichepic a čisircsprístupni si ircpríkazy máš vbinenapíš rýchlopineuser a či rútzbav svoj systémpútČiernobiela krásalinuxzahráva sa
Prievan v duši
Prievanom tichavlní sa nádejnemôžem dýchaťV zajatí cnostimyšlienky plynúhlavami hostíV kožennom rámes iskrami duševďačne sa hrámeStrachom sa budiav návale hlasovneštastní ľudia
Nemé slová
Stojím prázdnapod odkvapom myšlienoka čakám. Zrýchlený dychpočuť je v ozvenestrateného časuV hlave mi plávajútisíce rýb, ktoré chcúčosi povedať. ústa však majú nemézaplnené vlatnýmžitím. Otvárajú ich naširoko no nepočuť žiadnehlasyMožno preto, ze sú toryby.
Milovanie v daždi
Milovanie v daždi
Prepadám sa v ráno chladné
už som takmer celkom na dne
utopená v šťastí.
Hviezdy
hviezdy žiaria z nebies jasneneviem kto tu krásu vlastneposlal v nebies večnú slávu
snaď tá krása nepohasnelebo potom polohlasnezakričím ja bolesť kľavú
Kelly
Vôňa sena, kopce slamyvyhnojené boxy namia v tých boxoch kone stojasmrti chladnej sa však bojaJeden box dnes prázdny ostalmedzi koňmi strach zas zostalv hnedých očiach smútku plnona tabuľke jeho menoKrásny ryšiak, lampáš bielyvolali ho všetci Kellymohutný krk, svetlá hrivaked bol žrieba bola siváŠtyri biele podkolienkybiele ani konvalinkyveľké nozdry, oči tmavé,na šlachtenej jemnej hlave Keď on cválal vo výbehuzo zdvihnutou hlavou k nebuchvost vztýčeny ako vlajkalietal v povetri sta čajkaMal rad život každu chvíluprecválal vždy celú míľuči bola zima, a či ľadvždy prebehol sa veľmi rádA v jeden taký zimný deň,keď preskakoval starý peň,na ňom bola ľadu troškašmykla sa mu na ňom nôžkaTam zostal ležať na zeminehybný, smutný zmorenýv očiach nieje radosť, štastieje tam strach čo stále rastieJa bežím rýchlo zhrozenek tej tvári nemej zdesenejprúd sĺz mi steká po tvária padá ticho do trávyMoj Kelly ma uz nevnímaja kričim, bože, veď chci mňaoch, všetci svatí, prosím vásnech sa mi vráti, žije zas. No čas ten všetko zahojí,len moje jazvy nespojítie jazvy ktoré v srdci mámby zahojil len Kelly sám.
Bolest
vietor vo vlasoch, v očiach smiech
farebné lístie, tiene viech
slnko už za obzor padá
súmrak v ihličí, sladký hriech