Písmák Vnúčatá-naša radosť... a ešte niečo
Dnes som „trochu“ hnevala moju starú mamu. Začalo sa to ako obyčajný aké-sú-tvoje-plány rozhovor oživote. Ale ja som vedela, kam nás tá cestička zavedie. k Bohu.
Len blbustka?
Nemám strach od ľudí, ktorí sú "verejne" blázniví, ktorí to neskrývajú. Možno preto,lebo verím, že psi, ktoré štekajú, nehryzú. Ale ľudia, ktorí celý deň vyzerajú normálni, ktorí na bláznivcov pozerajú s výčitkami a ktorí sa považujú za vzorných obyvateľov-tí ľudia ma znepokojujú. Lebo musím sa opýtať: čo sa deje, keď večer prídu domov, keď sa zotmie a keď zavrú záclony a zamknú dvere.
Už som to zažila
Prečo v mojich bokoch
cítiť rytmus flamenka.
Prečo sa moje oči
pozerajú mystickým pohľadom Východu.
Z baru do baru
Zbaru do baru
Alkohol, cigarety
Nálada
Zbaru do baru
Pri konci
Pozri na moju tvár
preoranú pluhmi života
A oči.
neskryjú, čo všetko videli
Nový rok=lepší rok?
31. 12. 2005
21. 00
Nádcha, nervozita, nádcha, hádka, krik.
V sne
Zobudil sa
a znovu zaspal v sne
Sníval seba spiac v sene
A v sene sníval seba
Blbustka na kvadrat
Veľmi som rada, že je moje Pile taký obyčajný.
Vedľa toho, že má všetko, čo by muž mojich snov mal mať, on je celkom normálny chalan. V 21. storočí tomnohým znie nudné, nezaujímavé.
Dávno začal koniec sveta
Na obzore
sivo-červený pás
krvi azápachu
Vietor nesie čiastočky smrti
Znovu
Znovu ten pocit
Aznovu Cranberries
aby ho vyliečili
Ľudia akoby mi hovorili
8. október
Žmurkajú hviezdičky
Cez tenký obal oblakov
Tej noci ich päť pribudlo
Smrť je
Na rázcestí
Stojím na rázcestí
Ako na ostrove
Okolo mňa
Vrie život
Kolenom proti nacionalizmu
-Americké filmy nepozerám. -začal chlapík, ktorý sedel zpravej strany domáceho na jednej ztých zábav, kde domáci povolajú osoby, ktoré sa navzájom nepoznajú ačakajú, ako sa ďalej veci budú vyvíjať.
-Scenár je vždy ten istý: niekto sa dá do trénovania beznádejného tímu, aby zvíťazil nad nepriateľským avýborným tímom, celý film sa im nič nedarí anakoniec zvíťazia vposlednej sekunde zápasu avšetci sú happy. Hneď ako film začne, viem, ako sa skončí.
Nech
1. deň
Zmizne milosť zľudských sŕdc
2. deň
Zmizne láska zľudských sŕdc
Na nezbombardovanom moste
Na nezbombardovanom moste
Po polnoci potichu opustím ospanlivý dom avyberiem sa na most. Dve sú cesty kmostu nad kanálom. Jedna je popri domoch, chodníkom apotom hlavnou cestou. Druhá je pobrežím kanála, ktoré je obrastené kríkmi avysokou trávou.
Deviatojúnová potopa
Oblaky mali diplóm
pre umenie rozprašovania depresie
Kvip-kvap.
Rýchlo, rýchlejšie, s vetrom.
O zrodení duše
Modrá, červená ažltá sa po dlhom blúdení vnekonečnosti vjednej chvíli, ktorá sa volá Zrodenie, zrazili avyvolali elektrický šok. Vzniklo ohromné elektrické pole, ktoré zo vzdialených krajov nekonečnosti priťahovalo apohlcovalo častice neznámeho zloženia. Táto magická atajomná zmes modrej, červenej ažltej po prijatí fantasticky neznámych častíc-veľkých adrobnučkých-bez vlastnej vôle začala produkovať známe častice vôní, zvukov, tvarov achutí. Žlté vône púpavy, červené zvuky slávikov amodré tvary obrovských vôd.
Svet v hnedých očiach
Na začiatku. nebol začiatok. To iba človek vymyslel začiatok a koniec, rodenie a smrť, ráno a večer.
Univerzum existoval, existuje a bude existovať aj vtedy, keď nebude ľudí, aby o ňom rozmýšľali, písali, nazývali ho univerzumom.
Vyradená
Títo ľudianie sú mojiNesmejú sa, nežiariaTieto polianie sú mojeNerodiaTieto biedynie sú mojeani nešťastiaMňa neboliaTieto očiNie sú mojeNeplačú anevidiaCítim,že sem nepatrímAtieto ústauž nič neprehovoria
Poznanie
Roky sa míňalion hľadalVukrytých domoch,sklenených vežáchNehody sa mu stíbalina chudobnú reťaz okolo krkuAon mlčalŠťastie hľadalNa vysokých kopcochvhlbokých jamáchNenašielAle hľadaliďalejVľavo ivpravoPomaly, rýchloNakoniec bol požehnanýpoznaním,že šťastie je vdýchnuť avydýchnuť
V nedeľu
jeden koniec
a vonia nový začiatok
neurčitý
tri vrstvy oblakov na nebi
Neúprosný sen o skutočnosti
Rozzevená papuľa uhladeného vesmíru zívala aon sa pýšil novou šperkou-kométou. Noc bola vtom hluchom štádiu, keď všetci spia, príroda oddychuje amŕtve duše viacej nemátajú.
Na šľapaj od chladnej stojatej vody, ktorú ľudia radi nazývajú jazerom, stojí meravý obraz niečoho, čo niekedy bol človek. Smial sa, plakal, dúfal, žialil.
Tajomstvo
Na tráve zostal
náš spoločný dych
Haluzy orecha sa objímali
a bolo akoby sme
V noci
Tône kreslia po stene
Do izby vletel chlad
A hlad
Obväzujem ťa sieťou
Magické účinky
Na hlave mám čiapku záväzkov
Okolo hrdla
Šál utkaný z problémov
Hruď mi zaťažil
Pred svitanim
Posledný lúč svetla
Zmizol v nekonečne vesmíru
Trblietavé myšlienky stíchli
Učupiac sa v kúte večnosti
XXX
Toľkokrát som ťa opustil
Hľadal útulok u iných žien
A znovu sa ti vracal
Breza len vtedy čarovne šumí
Hviezdičky odpustenia
Kedy zasvietia
hviezdičky v tvojich očiach.
Keď mi odpustíš.
Keď odchádzaš
Zdá sa mi
že ma opúšťaš
Už veci si si zbalil
Zdá sa mi
Scio me nihil scire
Budha povedal, že opak každej pravdy je tiež pravda. My všetci žijeme v presvedčení, že všeličo vieme. Vedci sa tešia, že prišli k novým uzáverom, že získali nové poznatky o svete vôkol nás, veriaci veria, že spoznali boha, kým proroci veria, že zvedeli budúcnosť…
Niekto povedal, že čím viacej človek vie, tým väčšmi si uvedomuje, koľko toho ešte nevie. A ľudské poznanie možno prirovnať k zrnku piesku.
Čokoládovo hnedý
Oči tmavé máš
Hĺbka duše
v nich je skrytá
Odpočíva
Sen o letnej diere
Pomedzi plesive agaty
vedie cesticka na kanal
Obloha vystlana
sivymi oblakmi
Dobre rano
Polnocne tiche
povzdychy tuzob
zaplavili
postel’ny svet
Vsetko a nic
Chvile potreby samovrazdy
Chvile pocitu sialenstva
a nevyhnutnosti smrti
Nemozno bojovat’
Maliarovi
Namaľuj mi
vôňu trávy
ked ma prichádzajúcu domov
víta pred bránou
Zlodej
Otvorenym oknom
unikol dym vonaveho prutika
a vona slz
St’astnych a smutnych
Arche
Beztiazova tma
Plna nekonecnych svetiel
Miliony rokov
odpociva
V cintoríne
Pomedzi kusy chladných kameňov
lenivo sa plazí sivá
došliapaná, osamelá cesta
Tu nad touto posteľou mŕtvych
Čaro noci
Čarná si, noci
v svojom tmavom zvrchníku
Čierny klobúk
Čierne oči ti zahalil
O stasti
Naucili nas hl'adat' st'astie
v bohatstve.
Maloktory bohac je st'astny
Naucili nas hl'adat' st'astie
Zrnko piesku
Som zrnko piesku
Rec ako sladka st'ava ovocia
z mojich ust nevyteka
Zrnko piesku som
Aky je zivot?
Prisli k nemu a povedali:
Zivot je t'azky
Prikyvol im:
Ano, je.
Na konci sveta...
Na konci sveta-neskoro v noci
Chalupa zburana aj nad’alej stoji tam, kde sme ju tej noci nechali. Naozaj t’a take nieco dokaze inspirovat’. Mesiac nezmurka. Hneva sa na mna.
Cranberries
Cranberries dozneli…Zostalo iba hlasne pozeranie mesiaca na moj utrapeny vankus. Snivalo sa mi…znovu. A vykrik natopeny potom ma zobudil. To ja som tak kricala.
Transparent night
Transparent night
The wind sat on the tree and stopped whining. Black fingers of Night slipped softly on the ground covered with wishes, dreams and secrets. The sky was clear, but no stars appeared. Did God forget to hang them.
osud
Ako. Opity vonou eukalyptusu
Kde. Milami vzdialeny od hviezd
Spis
Preco. Vedeny hlasom buducnosti
Deleniu Nieto Konca
Deleniu Nieto Konca
Nastal proces rastu a vyvinu
My dvaja sme sa stocili do spiraloviteho retazca
A zacali citat geneticke informacie
Sama
SAMA
Zapadalo slnko
Divala som sa nan
Bajecny obraz a zostala som smutna
boj za slobodu
Poznala som vtaka
Slobodu mal rad
Zivot velky, rozkosny Okovali puta silne kridla jeho stichol vabny spev Nedali mu letiet tlacili ho do priepasti klamu, biedy, chudoby Tazko dychal vtak Ale vrela krv Srdce bilo, sklamane Utocili raz nan Psy zo vsetkych stran Smelo ten vtak odolal Nuz zozbieral sily a povedal,,Stacilo'' Kridla s chutou rozopal Vcasna bola jesen Vtak pustil svoj hlas Zniet nadejne krajinou Teraz leti volne slobodu ma rad zivot novy pred sebou