Noc už rozlieva motýle
ty preto nechceš otvoriť
rozprúdiť sa a
pochopiť
lebo tu máš rozcinkanú tmu
Slepá ulička?
Peknou formičkou na pečivo
som sa vykrojil.
Všetko je teraz obrovské,
prostých a jasných tvarov,
Je to tým, že som chlap?
Prvá žena
Pozerám sa na staré pohľadnice
Pokojne sa usmievajúcich pláží
anetuhne mi nos údeninami
Ako som sa stretol
Dvadsaťdva hodín aj tridsaťštyri minút. Na fakulte bola dneska nuda, ale všetko som zvládol. Vzduch je dnes výborný, ikeď vBratislave ma stále prepadáva nejaký ten potĺkajúci sa smrad. Je tesne nad nulou, dobre sa mi dýcha acítim sa príjemne čistý.
Len nevinné patetizovanie o dievčati
Vhlave mi preteká
číra vôňa zteba
Bolestne, postupne
Praskám škrupinu atam
Psychohygiena II
Chceš sa už konečne uvoľniť
roztiecť sa do sveta
ale straší ťa
to modrými žilami
Podrezať dušu
Takmer ti hlavu zalialo sladké mlieko
vraštíš čelo
spojenia v mozgu sa praskavo prekrúcajú
Je ti zle
Môj on, jeho ja
Prišla noc aslnko sa vonku rozlialo
On ma láska pod kožou
Pôvabne prechádza cez čelo,
klenbu očí, nos ačeľuste.
Porcelánová pleť
Vrabce skáču po plastových fľaškách, čo plávajú na hladine potoka. Popri ňom sa tiahne vychodený chodníček vtráve. On naoko zamyslený kope do kamienkov aúkosom ju sleduje.
„Hej.
Agnostik
Drobnými kmitmi prstov
podoberieš
avytiahneš dušu
vykĺzne ti z dlane
Už sa stmievalo
Už sa stmievalo. Zase mala ten pocit že ona rozpráva svet. Vchvejúcej ruke cigareta avedľa na vetchom stolčeku jej šál a kabát. Priateľským zdvihnutím ruky ho privítala.
Dnes nie je 19. storočie
Dom sa slní v pokoji
Vnútri bozky, čo len spievajú
Dom horí v dyme
Bozky sa tavia na mäso.
Ako oblaky
Držím sa tenkých vetiev
tú chvíľočku sa mi pošťastí
biely altánok, beh po lúke
lupene sa tancujúc v povetrí
"...veď život nie je taký dobrý"
Náhly ryk operených žien smeroval
Reveš. Tvoja teplá tma je otvorená.
Pevná železná posteľ – jediný bod vbielom priestore
Cúvaš asnažíš sa niekde
Id je škaredý
sipiaci dážď za oknom
má úsmev nechceného priateľa.
podlahu božtekuje zlá predtucha, približuje sa. a
. a.