Písmák L´avenit est un longue passeé
zavialo ma snehom z vlaňajších Vianoc
pomaly sa s ním roztápam do prašného rána
iskriac všade naokolo
ako trpí vločka snehu na rozpálených telách.
pohlad (za všetky drobné)
stojac na moste
pozerám na svoje bežiace dni
ako rieka tečiem dolu
pod mostami iných rokov.
nezmysly/nonsens
les nonsens qui viennent
nezmysly čo prichádzajú
sont si laches
sú také fádne
jednoduchost
jednoduchost
slama na planine
beziaci kon
pomale jesenne rano
čakanie
prekracujeme tiene
svojich obrazov
po stenach roztecenych
Daliho nekonecnych
mini
ešte chvíľu a vylejú ma z brehu
brehule a lastovičky
v prameništi
zatváram prívod snov
slovo do boja
Sú vždy biele noci s čiernymi dňami. Ktosi mi raz povedal nie aby ti zhasol lampáš a teraz prepáč, ale kdesika som ho zapotrošil a už niekoľko storočí ho neviem nájsť. Svet sa zbláznil. Miesto dňa je noc a miesto noci je deň, ale to by nebolo to najhoršie.
jedno rano
poslala som dnes štyri listy
ma osem nesvetových strán
len tak z čírej radosti
ze Zem je guľatá