NOC
Dnes večer na súmraku
ti bosou nohou do myšlienok vstúpim,
po zotmení
sa na breh tvojich túžob posadím.
Zlodej
Nakreslil si mi nehu
dotopiaceho sa snehu
slnko mi ju chce vziať.
Zelený život
Duše kvapiek zašumeli .
Spálenéhorúcou strechou
sa vznášajú k nebu,
ako balónik, ktorý unikol
Dnes môžeš ...
. byť nakazený peľom kvetov,
oblečený len do vetra
prilietať s kŕdľom sťahovavých vtákov,
do pavučín sa zaplietať.
Tak si myslím .....
. že strechy domov,
by slnko mohlo častejšie
maľovať na oranžovo.
Liaťsvetlo do pohára
spojenie
Neprečítaš si už slová, čo žili len pre teba,
boli tu, kým trvalo spojenie,
teraz lenjasný tón oznamuje duši
čo už dávno tuší
nepýtaj sa
Dotyky,
až na telo,
tak blízke,
koža sa vlní pod dychom tvojim
smädná
Chcem sa opäť v tebe topiť
klesať pod hladinu
chvíľu byť a chvíľu nebyť
nemať šancu inú.
naoko nezmyselný príbeh
Na ceste sedel malý čierny kocúr
sedel aspokojne priadol
nite.
Chcel nimi zošiť
Sivé poludnie.
Za oknomožívajú
malé fontánky
posledné vzplanutia
dažďových kvapiek
Ponorená do slnka
Aj vzduch dnes zaspal
v žiari slnka
na hladine drobná vlnka
miznúci dôkaz života.
dnes podvečer
stmieva sa, na kamene múru
ešte pred chvíľou slnko pálilo
teplo do mňa vniká cez kožu
ako tvoj dych
hra
Tiež si sám
tam
kdeoči pouličných lámp
sú svedkovia nočných objatí
......
slová, slová
zas a znova
nachádzaš nechcené
hťadáš nečakané
odchod
Temné ticho
len mesiac šepká
sponad stromov.
Strieborné svetlo
Ráno
Nad strechami pláva
ranné prebúdzanie mesta
osamelé kroky na cestách
tichý dych maľujehmlu
jarný dážď
Kvapky dažďa
to sa na jar smeje nebo cez slzy
radosť zo života
zmýva zo sveta ľadový plášť zimy.
len tak
Len tak
chvíľu ležať
a čítať príbehy oblakov
kde sa ovečky menia na vlkov
rozlúčka
otázka nemých pier
ticho otvorených očí
útek pre smrťou
rozlúčka
SNY
Sny, tie krátke nočné filmy
réžiu nevedieme my
ale šialený spojovateľ hore vústredni
spája bez poriadku vedenia neurónov
...
život bolí
niektokričí
iný ticho horí
ďalší čakákým oheň zhasne
Hľadanie
Skľúčikom na krku
od brány ticha
ako z ulice dieťa
hľadáš svoj dom bez spomienok
... nad oblaky ....
Zmáčaný hmlistý deň
chladný sivomodrý sen.
Stratenú ilúziu slnka dnes zhliadli len vtáky,
na chvíľuvzlietnuť nad oblaky,
Neďakuj
Neďakuj prosím, za to že som,
nežiadala som sa do tohto sveta,
som tvojej mysle výtvorom,
na chvíľu cítila som vánok leta.
...do sna
Cez červené sklo vína
vidí sa mi iná
tvoja tvár.
Neviem čo sa stane
.... v plameňoch
Oheň sníva za hradbou z kameňov
oči upreté do jeho žiare
pozorujú milovanie plameňov
teplo rozpaľuje naše tváre.
Ticho
Na vlnách ticha
do karnevalu jesenných farieb
náhle vkĺzla zima.
Vločka za vločkou
Hlas
Pomaly, potichu
odchádza život.
Sedím a čakám
bude mi clivo.
prebudenie
Ležia tu bez zmyslu
plné zmyselnosti
dve telá na dne duše
ústa čo šepkajú
sviečka
Upieraš oči do teplej krásy
plamienok sviečky roztápa vosk
víle ohňa žiaria vlasy
do krajiny snov horí most.
:o)
Máš ruky čo sa smejú
a úsmev, ktorý pohladí
a v tvojich tmavých očiach
sa dajú čítať záhady.
oheň
Horí mi dušasnáď po stý krát
horela v tisíckach plamienkov snáď.
Prečo je ťažké povedať
tie štyri slová