Kolotoč
cítila jsem se s tebou
jak dětském kolotoči.
houpalo to s námi nahoru a dolů
pořád.
Všechno pro tebe...
Žalem si otvírám
Konzervu smutku,
Déšť spočítám po kapkách,
Že dá to hodně práce,
Len slová?
Ako ti vysvetliť
čo pre mňa znamenáš.
Slová ľubim ťa,
si pre mňa celým svetom,
Krátke želanie
Priehľadným perom
píšem ti do tmy list,
že dám i celé nebo za to,
aby si ku mne mohol prísť.
Do pekla
Čerti by ťa mali odniesť do pekla,
tam ťa dusiť v kotli do mäkka.
Nech stretne ťa tam bázeň, hana,
túžba dožiť do ďalšieho rána.
Je to veľa?
Ešte raz vidieť dúhu,
paletu šťastia si z nej namiešať.
Na špičku štetca trochu pastelu,
nech popíše novú stránku,
Je to inak
Pretiekol si mi pomedzi prsty
a v srdci nechal spúšť.
Bodol ma pekne zozadu,
bez možnosti do očí pohliadnuť.
Tak konečne
Splietam si lano,
kolovrátkom osudu.
Keď použijem ho,
rozhodne nepôjde o nudu
Mala som
Mala som kus skaly,
ktorú šlo objať a pritisnúť sa k nej
- dnes rozsypala sa mi v dlani.
Mala som vysoký strom,
Dotazník pre môjho.....
Meno: Naivka
Priezvisko: Sklamaná
Stav: Bezvládny
Pohlavie: Troska
Moucha
Vsíti tvých záhadných pocitů,
Uvízla jsem,
Aty sis brousil zuby,
Asdivným výrazem šeptal:
Naučil jsi mně nebrečet.
Zhrubla mi kůže,
Místo srdce – led,
Sparťanská výchova:
Ani city, ani vzdech,
Nechala som ťa zvíťaziť
Večerné mesto,
Do ulíc pomaly nateká tma,
Stačí jedno nenápadné gesto
Apôjdeme spočítať,
Koniec
Prázdna nádoba.
Na dne ani kvapka citu.
Čaša pretiekla,Koniec ľúbostného blahobytu.
Konštatujem
Potácam sa od steny kstene,
Plápolám ako list vo vetre,
Nechám sa utrhnúť ako dve čerešne,
Strácam sa ako ihla vsene.
Tebe človek
Ty človek vymyslel si svetlo,
aby neboli sme potme,
ty človek, vymyslel si teplo,
nech netrápi nás chlad.
Kolobeh
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš,
Tak sa to hovorí,
Ja som to urobila,
A teraz zas živorím.
Láska na 5 minút...
Láska na päť minút:
Ahoj ako sa máš.
…ani na odpoveď nepočkáš,
veď mohla by som dve minúty minúť.
Tak to je.....
Tak to je….
Ticho a tmu miešam si vprievane bytu,
Roztopenú soľ napúšťam do vane,
Pijem vodu čo má horkú príchuť,
Po inom netúžim......
Po inom netúžim….
Cestičkou vtvojich vlasoch,
Chcela by som chodiť vúsvite nových rán,
Ponoriť sa do modrej hladiny tvojich očí,
Má to smysl?
Každý má vady,
Jen já jich mám nějak víc,
Všude tam i tady,
Žádný nov, jenom půlměsíc.
Miesto nárekov
Stála som vrohu miesta nárekov,
Kde sú už všetci hlboko a ďaleko.
Stála som tam živá, nespútaná večným spánkom,
Myšlienky rozfúkané jarným vánkom.
Sviečka
Som zapálená sviečka.
Horím láskou.
Ubúda mi vosk.
Snažím sa nebyť sfúknutá,
Strata
Stratila som
Kus svojho ja.
Včiernej diere histórie.
Ako mi je.
Nič nie je jednoduché.
Chcieť vidieť do duše,
Cez obal, škrupinu,
Pod vrstvou ľadu
Vedieť sa nadýchnuť.
No a čo?
Had spí mi na hrudi,
Dlhý a ťaživý,
Odháňa každý sen,
Každý pohyb je klamlivý,
Na začátku konce
Na konec ulice,
Na kraj města,
Na zeď kde
Prázdná jsou gesta,
Ledová královna.
Palác zledového křišťálu,
Všude kolem mráz a sníh,
Pojď cizinče vstup do sálu,
Ne, netřeba se jí uklonit.
Herci
Co pak to je.
Divadelní představení.
Bláznivá komedie,
Kde úsměv na pláč se mnění.
Hroutí se svět.
Svět hroutí se mi na hlavu,
Zdi jsou stále blíž a blíž,
Já nemám už chuť ani odvahu,
Zdá se, že osudu jsem jenom na obtíž.
Spoveď obesenca
Bože, bolí ma krk,
nejako mi stuhla šija.
A ty človek podo mnou,
čože ruky spínaš.
Čo zostalo.
Čo po tebe tu zostalo.
Torzo kytice, čo stála majland,
A vázu knej kúpila som si sama.
Kopy plyšových hračiek,
Krátke šialenstvo
Mať tak listy
Ako stromy
A nechať ich opadať
Keď srdce bolí.
Koniec sveta
Nastal u mňa koniec sveta,
Koniec veľkej svetlej epochy,
Nie, nebude žiadna odveta,
Vraždím lásku víťazstvom samoty.
Realita I.
Chytiť tak zlatú rybku,
A smieť mať pár želaní
Poznať čarodejnicu,
Čo pár kúziel pre mňa vyčarí.
Prchavá krása
Daroval jsem jednou růži,
Trn ostrý zůstal pod mou kůží.
Ten trn pálí, rány otvírá,
Rány co láska do srdce zarývá.
Poznám ťa....
Povediem tvoju ruku,
Aby robila krásne tvary,
Ktorými iba ty môžeš vyjadriť všetko,
Čo tvoje srdce iduša voči mne skrýva.
Jarka
Neviem ako sa to mohlo stať,
Anjeli ju chceli ksebe vziať.
Bolo to už dávno,
Však ľuďom po nej vsrdciach
Život
Život.
Život je jeden veľký otáznik,
Nedá sa vyplniť ako dotazník.
Život je ako more,
Som iná....
Som iná.
Hovorím inou rečou.
Netlčie mi srdce
Ako ostatným.
Spravodlivosť.
Spravodlivosť –
Krásne slovo.
Však znamená už len málo ztoho,
Čo znamenať malo.
Aké je byť básnikom.
Aké je byť básnikom.
Položiť srdce na papier,
Atramentom prekričať svet,
Čin, za ktorý je možné
Moje ja.....
Si príma,
Povedal mi raz ktosi,
No to je len časť celku
Čo životom si nosím.
Keby......
Keby bolo more púšťou,
Apúšťou bolo more,
Keby bola voda vzduchom
Avzduch bol vodou,
Necítim nič?
Zasadila som si ružu,
dala ju pod sklo,
presne ako malý princ. Zasadila som si ružu,
miesto teba,
Len krátko.
Len krátko ti chcem povedať,
žIť s tebou bolo krásne,
otrasné bez teba umierať.
Len krátko ti chcem povedať,
.....
Na skládku spomienok
zahodíme ďalší čas,
keď preskočil v nás plamienok,
keď zaslepil nás lásky jas.