Písmák rivers of hovnokvas
Kórejský zázrak, auto DAEWOO NEXIA, farba šedá metalíza, značka BA-247LJ vošlo o13:47 pomaly na parkovisko, situované poblíž areálu festivalu Hodokvas, ktorí sa už roky koná na poli pri Pezinku. Ako pole tým pádom vyzeralo aj parkovisko - plné výmoľov, všade mláky ablato, hlina ako plastelína. Pri hľadaní voľného miesta na zaparkovanie padol do oka mestským deťom, nachádzajúcim sa vaute jeden pekný priestor kdesi vzadu. Po vzájomnej dohode vodič auta pomaly nasmeroval auto na toto miesto.
mechanicky pomaranc
Mechanický pomaranč
Anthony Burgess, 1962
Hlavný hrdina (alebo je lepší termín „antihrdina“. ) tejto knihy, sotva pätnásťročný Alex je naozaj zaujímavý tvor. Ako každý iný dnešný týnedžer sa po večeroch so svojou partou, vktorej je vodcom, zaoberá všakovakými zábavkami. Len stým rozdielom, že ktýmto zábavkám patrí vykrádanie obchodov adomov, mlátenie ľudí až do krvi aznásilňovanie.
Bez ladu a skladu - "recenzia" na tuto kultovu kapelu
BEZ LADU A SKLADU
Oskupine BEZ LADU ASKLADU (BLAS) existuje až neuveriteľne málo informácií. Čo je samozrejme veľká škoda, vzhľadom na to, aká kapela to vlastne bola. Keď sa človek snaží onich niečo zistiť apoužije dneska najviac využívané médium na hľadanie informácií – internet, tak výsledok hľadania bude veľmi skromný. Krelatívne použiteľným ainformatívnym stránkam patria dve sfotografiami skupiny, a to http://www.
pozeram sa na Teba
pozeram sa na Tebaza poskrabanym sklomsedy obrazokpozeram sa na Tebaza sklom zajata tvarna co si vtedy myslela. smutna, no prijemna a vyzyvavatvarpozeram sa na Tebaveru, smutne je, ked je niekto za poskrabanym sklomked sa niekto pozera cez poskrabane skloked sa na niekoho pozerame cez poskrabane skloaj ked sme to sklo poskrabali my, a nie onipozeram sa na Tebaale smutok aj tak raz vybledneako fotografiapozeram sa na Tebapozeram sa na Tebapozeram sa na Teba. a po chvili zistim, ze sa vlastne pozeram na seba
teple miesto
poznám jedno veľmi pekné teplé miesto
nie je ani až tak veľmi vzdialené
tam môžeme pokojne vymknúť zimu
tam sa vždy pred celým svetom zavrieme
enemy
Why is this stupid little prick smiling right at me.
Is he just achained dog barking that doesn’t even see
Through the red cloud of his misery.
His life brought him way beyond reality
Oktava
Mozno ze som usiel pekelnickym sparom
Mozno ze ma dostal tento spinavy svet darom
Mozno ze mi tento sposob zivota skodi
Mozno som sa mal radsej vobec nenarodit
Mozno
Mozno som nenasiel to prave, pod drevom co som lamal
Mozno ze som nehladal viac ako Tvoje steblo travy v mojom blate
Mozno som sa v Tebe strasne strasne sklamal
ale mozno som nasiel ten najkrajsi vztah v zivote.
Bez mena
mladá žena – v očiach nadhľad
pripravená – znova začať
oblečená – no nahotu chce hľadať
neúspešná – naučená klamať
Len chvilu
námestie – a na ňom ty
človek zadumaný a znudený
možno čakáš na tú zmenu
je to chvíľa – uži si ju
Hlava figuriny
Hlava figuríny
Prichádza to ku mne, vždy keď to najmenej čakám
rozleje sa to ako atramentová mláka
ako velká, krutá ruka ma to chytí za hrdlo
Zmena k lepsiemu?
Zmena k lepšiemu.
Prichádzam v tmavomodrom kabáte
lebo ja som kráľ atramentu
sedím s vami, akého ma poznáte
Uroven
Úroveň
Dostať sa na tvoju úroveň nebolo vôbec ľahké
podarilo sa mi to však, lebo som svoje možnosti precenil
svoju mamu som zadusil na šnúrke krátkej
Piata trieda
Piata trieda
Dneska ešte som celkom v pohode
môžem písať básne, piesne v tejto triede
myslieť na vás a byť s vami
My proti Vam
My proti Vám
Poďte, postavte sa všetci do radu
dnes konečne prestanete kaziť našu pohodu
postavíme Vás pred jednu našu malú skúšku
Nevadi mi nic
Nevadí mi nič
Každý deň je plný problémov
celý život žiješ s nimi
či sú to už problémy so školou
Komercia
Komercia
Fakt, že sa asi nikdy nedostaneme do hitparády
nám všetkým štyrom vôbec nevadí
aj tak by sme sa veľmi zle vyjímali
1986
1986
Motto: Veselo si spieva, každý maličký
A PARKOM ZNEJÚ PESNIČKY.
Usmiate malé deti bežia ranným parkom
Utek z toho pekla
Útek z toho pekla
Má rada - život plný dobrých nápadov
má aj - kopu dobrých priateľov
skúsila už všetko – najradšej má trávu
Virus
Vírus
Uväznený, vysilený, bez očí a dní
k blikajúcim prístrojom káblami pripútaný
bez končatín, bez očí a bez myslenia
Zivot bez ceny
Život bez ceny
To, že skoro nič v živote nebeží podľa predstáv
s tým som sa už veruže dávno zmieril
v živote nie je nič zadarmo, tomu som už tiež uveril
Fantazmagoria
Fantazmagória
Utopený mŕtvi potápači jedia horalky
a asi preto sú taký nafúknutý
mucha v hrdle sa snaží vletieť do hlavy
Song firmy IBM
Song firmy IBM (Najvyššia kultúra)
Stále vpred. Stále vpred.
To je ten duch, ktorý nás spravil slávnymi.
Sme veľký, ale budeme ešte väčší.
Kopia
KÓPIA
Môžem sa snažiť koľko chcem
No Zostanem len kópiou
Nekonečný hnusný sen
Unava
únava
dnes nechcem ísť nikam von
dnes nechcem opustiť rodný dom
chcem sa len zapnúť na úsporný režim
To, co so mnou zije v byte
08. to, čo so mnou žije v bytežije to tu so mnoua ja cítim, ako to dýchahlavne keď všetci odíduhlavne keď som večer sámje to stále v tieniale je to veľkéa hroznéa škaredéa cíti, že sa toho veľmi bojímpozoruje ma toa čaká to iba navhodnú chvíľuaby mohlo zaútočiťnajprv to bolo maléale potom to rástlo s týmako som sa správala ako som žilraz keď všetci zase odídua budem zase sám s týmtak potom to už nevydržíma v kúpeľni sa odstrelímzaZnie výstrel – hrozitánske tichoa len zo spálne bude počuť chrapľavý, tichý smiech
Babka
09. Bábkav kúte šedej izby sedí bábka samapri ošarpanej stene od rána do ránanekonečné ticho, všade prach a špinanikto sa už nestará, a je to len jej vinacez prasknutý strop kvapká trocha vodyale veď ona chcela byt na najvyššom poschodífigúrka bez tvárepripnutá špagátmipozerá smutnedo čiernej tmypri telefóne telefónny zoznamale každý sa robí, že nikto nie je domaschovala sa do tieňaa je to iba jej chybauž je úplne umeláani nevie, čo jej už chýbatlmený výkrik na perácha chlad ostria na žiláchdorezaná kožaod špinavého nožauž ani nevychádza vonveď už na to nemáuž len tak sedí a pozeráo slobodu pripravenáje to všetko ako vŕtačkaNebude môcť nikdy zabudnúťA všetko sa jej stále vraciaA keď aj chce, tak vietor začne duťNa motúziky už nik neťaháAle tak to už vždy bývaA to už je naozaj koniecA je to vlastne len jej chyba
MIGOR
10. MIGOR (MAGOR IGOR)si na svojej ceste nikamje to ako tvoje dýkakrátke, ostré a chtivéa raz ťa to isto zabijebojazlivý malý chlapecsa skrýva v svojej najlepšej maskebez vývoja, plytký a úbohýktorý nemá ani svoje myšlienkymám len jedno na srdcito, čo robíš tynadrogovaný a ožratýzvládne každý introvertale skús to tak triezvystrach a hnev sa vo mne bijúno ja už veľmi ťažko odpúšťamsom zvedavý, aký budeme, keď sa stretnemeaký budeš ty, a ako sa ja zachovámprehnali sme sa cez sebaale aj to raz prebolítak teda radšej zmiznime obajaja so svojích vymyslených svetova ty vo svojom pervitínovom kanálija si konkrétne nemyslímže jeden zakomplexovaný pošukalebo banda schizofrenikovmi NAOZAJ môžu ublížiťsi len zakomplexovaný pošukoblečený do sloganov a hesielsi iba fotka, ktorá stráca farbya ja len dúfam, že čoskoro vyblednemám len jedno na srdcito, čo robíš tynadrogovaný a ožratýzvládne každý introvertale skús to tak triezvyty to nedokážeš triezvy.
Nemam uz chut
06. Nemám už chuťNemám už chuť skrývaťsa za riadkyNemám už chuť používať skratkyNemám už chuť používať slováNemá to zmysel – pointa sa vždy schováNemám už chuť písať texty na zamyslenieA iba dúfať vo vaše pochopenieNemám už chuť dopredu sa stavaťRadšej len v pozadí budem závidieť a čakaťNemám, nemám, nemám chuťChcem na to všetko navždy zabudnútNemám, nemám, skrátka nemám chuťKto vedel, že to môže takto dopadnúťNemám už chuť riešiť vaše problémyNemám už chuť pomáhať a byť príjemnýNemám už chuť počúvať aký dobrý sú inýA snažiť sa, pracovať na sebe a prebiť ich činyNemám už chuť sa do tváre usmievaťNemám už chuť stále o tom istom písaťNemám už chuť sa pred vami predvádzaťTak ma vymažte z vašej hlavyA môžte sa v kľude na druhých pozeraťVšak to vás aj tak asi bude viac baviť(Lebo keď sme sami spolu, tak sa so mnou rozprávateNo keď prídu druhí, tak hneď za nimi utekáte)Nemám, nemám, nemám chuťChcem na to všetko navždy zabudnúťNemám, nemám, skrátka nemám chuťKto vedel, že to môže takto dopadnúťAle napokon si uvedomímŽe sa týmto stávam iba nemýmJa nebudem ako ostatnýLebo ja budem podstatnýA v tom momente ma schytí hnevŽe aj keď ma to už nudíA už mám dosť všetkých tých ľudíPredsa len iným je môj cieľA zase sa usmievam do tváreA zase len dvíham k perám poháreZase mám chuť sa predvádzaťA zase mám chuť znova prehrávaťA zase som to JAA tým je hra Znova vyhraná.
Trest
07. trestdnes ste to teda všetci riadne prehnalia tým pádom ste v mojich očiach navždy skonalia vaša fyzická smrť ešte len prídeteda, ak mi to všetko vyjdeste predo mnou ako stenastena, ktorú raz musím preraziťstena, ktorá bola tak vyvolenástena, ku ktorej sa musím vždy vrátiťcítim len neuveriteľnú nenávisť voči váma tým pádom už ani sám seba nepoznámpozrite, čo ste zo Mňa spravili. Ja som bol tak šťastný a vy ste ma zmeniliMohli sme mať veľa srandy dokopyAle ľudia stále robia do cesty zákopyA stále im niečo musí vadiťA potom ich posmešky zinkasujú slabí„Ty rozoberáš príliš ťažké témya tým pádom si vlastne nemý. "svoje zapierané komplimenty si kľudne môžte nechaťlebo my si už nemáme čo povedaťmáte vlastne pravdu, ja som tenvonku vybuchujúcidoma sa ovládajúcia smutno premýšľajúciale to už nikto nevidínajväčší triumf asi budepäsťou rozraziť vaše usmiate tvárealebo nekonečné zabŕdanievytiahnuť brokovnicu alebo nôža prerezať či prestreliť životnú niťnavždy umlčať ústa, čo ma vysmialija už vám toto nedokážem odpustiťz nejakého dôvodu, možno z nudyzákerne ste mi zničili chvíle pohodya teraz tu vládne bezvýchodisková situáciano nebol som niekedy k druhým takýto aj ja.
Rozlucka navzdy
03. Rozlúcka navždyCítim sa ako potkan, co sa norí do noryAko tá tucná spevácka, co opúšta scénuAko tá pekná, milá panna, ked sa pokoríAlebo ako ten úchylák, ked zbije svoju ženuMajte sa pekne, rozpadávam saNikdy som nepovedal, že zostanem až do konca„A teraz som už konecne dosiahol tento BOD letkom. VERIL SOM VO VÁS, ALE VIERA NIE JE VŠETKO. "A tak si len trhám vlasy a krvavé slzy roním do plachtyA pod krivými zubami praskajú moje špinavé nechtyAle muselo to príst, bolo to neodvratnéLebo jeden z Vás mi otvoril moje oci matnéCítim sa ako ten hnusný politik s bezzubým úsmevomAko ten kamzík, ked prefrcí vrcholomAko ten satanista, ked zabije krestanaAlebo ako môj kamarát, ked ma zas raz doránaMuselo to príst, a ja sa teda lúcimToto JE KONIEC, za to Vám fakt rucímA ja cítim už konecne pravdu, ktorá bola tak dlho skrytáA už si nikto odo mna volnú jazdu nevypýtaA ja len kývam svojou rukou a snažím sa o úsmevAle tá najväcšia smršt vládne v mojom vnútreA ja iba cítim, že sa borím ako sklo„Budú mi chýbat Vaše bozky, aj ked bolo ich málo.
Tak malo staci
04. Tak málo stačíStačí len jedno slovostačí len jedno gestostačí len jeden pohybstačí len jedno „áno"vôbec viacej netrebano možno je iba nesmeláJedným slovom môže všetky zámky zbúraťno jedným slovom ich aj môže postavaťjedným správnym pohľadom pohnúť mašinouako mohli spraviť aspoň tisíce pred ňouJedným úsmevom môže všetko dostaťno jedným úškrnkom môže aj všetko zrušiťo čom ona ešte ani netušíniečo, čo pred ňou môže ostať navždy skrytéa len pod mojou kožou vyrytézávisí len od nej, či to chce vôbec hľadaťStačí len ten jeden správny pohľad, a dostane všetko, čo bude chcieťteda všetko, čo bude v mojích silách, môže vyznaťdokonca aj všetko, čo nebude až tak veľmi chcieťlen ona to ešte možno nevie, alebo si nechce priznaťmôže ma o všetky jej želania ukrátiťa vôbec to nemusí v tej istej miere vrátiťMá veľkú silu a ani o nej neviemožno sa jej bojí a ju nikdy nepoužijeA necháva ma len čakať,až kým nepríde ďalšiaktorá ma zas len nechá čakať,až kým nepríde ďalšia.
Melancholicka spomienka
05. Melancholická spomienkapamätáš sa ešte na ten pocitsko sme spolu vyliezliaž na ten najvyšší vrcha more svetiel pod naminám šepkalo, že sme samia ŽLTÉ SLNKO NA OBZOREZASTIERALO ČERVENO-čierne zoreruky sa stretli a pohľady tiežokolo nás príroda spí svoj večný senvedel som, na čo čakášvedel som, čo som chcel povedaťno povedal som to aj tak ináčpamätáš sA ešte na tie dnikeď jedinými ohrancami boli len stromya svet zostával stáťno my sme leteli stokrát viacticho – dnes by som chcel lendosnívať ten krátky senno bolo to príliš dlhé a neúprimnéasi ako táto pieseňa navôkol nekonečná, žltá jeseňvšetko je chladné ako ostrie nožachladné ako moja kožadnes tu sedím celkom sámna vyblednuté svetláspiace stromya chladné hviezdy pozeráma už len vo sne ťa objímam(Mám už len na šatách cigaretový pacha chuť tvojho rúžu na perách)A ja môžem už iba plakať…
Joseph Heller - Hlava 22
Joseph Heller: Hlava 22 (Catch 22)
Hellerov život:
01. 05. 1923
Joseph Heller sa narodil do židovskej rodiny, v New Yorku, Brooklyne, na Coney Islande
Nas panelak
01. náš panelákstretol som ho vo výťahua bol strašne opitývynaložil veľkú snahuno aj tak zostal odkrytýsnažil sa to celý život prekuknúťno nemohol tomu vôbec uniknúťpivom mu smrdelo z ústa že odtiaľto nemá silu ujsťtu žije toľko stratenýchexistencií zničenýchkeď sme boli mladý, mali sme sa radino život mení a aj to sa vytratív pieskovisku sme sa hrávalichodili sme len tak z miesta na miestovzdušné zámky sme si stále stavalidospelácke problémy sme vtedy nemaliešte ťa dnes niekedy stretávamno ty mlčky klopíš svoju tvára už sa moc nebavímea už nás nespoznávamje to o tom ako vyrastáš a starneščoraz viac zabúdaš na mladé rokya myslíš, že teraz máš viac problémovlen preto, že už vieš riešiť kopu prvýchčasto som rátal od brány počet krokovaby som mohol už byť doma sámmožno som tu naozaj žil dvadsať dlhých rokovto je však jedno, lebo teraz odchádzamrevolúcia začína a končí mladosťoua potom už len prichádza starosť za starosťoua teraz už len zostáva spraviť zopár krokovs plným kufrom tu teraz stojím celkom sámmožno som tu naozaj žil dvadsať dlhých rokovto je však jedno, lebo teraz odchádzam
Navrat
02. návratOdišiel si – opustil si miesta, Ku ktorým si vždy patrilA už si sa z toho nepozviechalÁno, víchor kruto vyhadzuje z hniezda mladé vtákyA kus zo seba si tam nechalA smútok napĺňa srdcePri tvojich spomienkachHustý mrak zastiera slnceZvädnutá snežienkaZabudni na to – už sa to stalo, Je to skrátka takKto hovorí, že sa na to miesto už nikdy nevrátišOdišiel si, no nasadni zas na vlakA nájdi tú časť seba, skôr ako ju navždy stratíšTvoje oči zočia staré známe domyPočuješ starých priateľov v diaľke sa smiaťA tá chvíľková krása ťa celkom ohromíA príjemný vánok ti začne tvár ovievaťV ktorej sa hneď zračí dobrá náladaA hľa – prvý slnečný lúč na teba dopadáJe to betálne. Je to perfektný pocit. Je to ako keď dočítaš dobrú knihuAko keď dopočúvaš album plný nových vecíTak tvoja hlava ostane potomPlná príjemných emóciíJe to ako keď pochopíš, že môžeš mať niekoho rádAj keď si ho celý ten čas nenávidelA aj bez toho, že mu odpustíšJe to tak ďaleko, že to až nevidímNo my aj tak veríme, že sa to raz podarí
1984 - recenzia
1984
Kniha 1984 je jednoznačne jedna z najlepších kníh, ktoré som niekedy prečítal. Až neuveriteľne depresívnym spôsobom podáva temné stránky (a že ich nie je málo) totalitného režimu. Oproti Orwellovej druhej známej (a možno známejšej) knihe ZVIERACIA FARMA je asi ako motorová píla oproti ihle. Zatiaľ čo v ZF je v podstate na rozprávkový spôsob podaná revolúcia, ktorá sa vymkla z rúk, a v tejto knihe sú vykreslené zlé strany snáď každej revolúcie, a je tu veľké upozornenie, že sa to môže stať s každou revolúciou, lebo ľudia, ktorý sa dostanú k moci sú veľmi ľahko schopní z krásnych ideálov a rovnosti spraviť delenie a povyšovanie sa nad inými.
Prva kolekcia basni
01. náš panelák
stretol som ho vo výťahu
a bol strašne opitý
vynaložil veľkú snahu
Vrazda
VraždaA zase sa ozvalo to strašné pískanie - a pritom bez toho, že by som sa do toho započúval, alebo aby som to hľadal v zvukoch bytu. "Prichádza to vždy ku mne, keď to najmenej čakám. " - ako keby to tá sprcha odštartovala. Vrátil som sa späť nahý do postele, prikryl sa perinou, vytiahol knihu, zaťal zuby a začal čítať.