Písmák nepokoje vo mne
mám vsebe syndróm
asi touretta
tak radšej vyvetrám
chaos v hlave
pragmaticky
vmojej posteli spala cudzia žena
tri noci tam spala
skoro sme dosiahli vrchol
Chopku ainých kopcov
odchádzanie
vzdialený
na dĺžku chvosta krysy
/ad absurdum/
borím prsty pod rebrá
v /ne/syntaxe
roztiahnem ruky nad krajinu
byť čo najmenej osobný.
-nemožné
vtáci svojím letom zúžia priestor
Pochopiť nepochopiteľné. /alebo ako som celý život mimo/
Už od mala ma otec učil, že mám kženám prechovávať úctu avážnosť. Lebo sú matky, opatrovateľky, gazdinky, vneposlednom rade manželky-milenky, ktoré musíme nadovšetko milovať a chápať.
Tu je kameň úrazu. Chápať ženy nie je ľahké.
Kvapla kvapka, klapla klapka
,,Kvapla kvapka, klapla klapka, kvapla kvapka, klapla klapka. “
Pohľad prilepený k fľaške sinfúziou, na jazyku detský jazykolam. Ale sám pred sebou som musel priznať, že príhodný.
Vegetil som si tu takto každý piatok.
Tri/štry/lógia postupnosti v nás
I.
Práve tíchlo prechádzanie vizbe
a vešiak
prestal byť osamelý.
tak už na furt
madam umriem vám
fakticky.
vraj nie som celkom zdravý
doktor doniesol správy
milostné rumovisko
čože tam po lipách
vysekať.
ponúkaš ženskú na deke
možno že dušu bude mať
kúzelník nepríde, iba smrť
pýtaš sa zase na city
práve ma zabili ženské pery
pohrebne
pod nosom
posledný prvý - prvý zabudnutý
natiahnuté šnúry vbyte
visia zrkadlá
kde ste všetky.
/hádam spíte. /
občas počúvaj
iba ak dovolíš nech sa prelejeme
iba vtedy pochopíš
že majetníctvo
nie je ten správny dôvod zostať
nočná kríza
sila keď sa topíš vkáve
ohorky zcigariet
/záchranné kolesá/
ťa dokážu objať
v hrnčeku voniaš lipová
vočiach máš lipu
ale metrá zHolešovíc
jazdia príliš rýchlo
uťahujú opasok pohľadu
Rozhovory so svedomím
Musíš s tým von nesmieš otáľať
urob to a nečakaj
no tak
prosím choď von
Rozhovory so strachom
23:44 seč
ticho
skĺza cez záves odrazené od stropu
prejedené krikom
Prehryzol som pupočnú šnúru
Pretláčam sa von
cez hmlu
ako novorodenec z maternice
trhám lepkavé blany