Písmák Nádej
Keď na strome visí jablko také,ktoré pohľadom rozkýve ti dušua vystrelí malý záblesk nádeje,choď za ním, za ním a nedbaj na ružu.
Tŕňov do cesty dostaneš viac.
Nezabúdaj však nikdy, keď jablko hnilé je,nezabúdaj nikdy na záblesk nádeje. Šum jari, svežosť vetru pominie,len nádej na ďalši rok v nás prežije.
Vietor
Moju dušu trápi hladHlad po chladnom jarnom vzduchu,po kvapke nádeje zo stromu nevšímavosti,po konci.
V chlade jari vešiam nádej na šnúru. Svieti slnko a vzduch je nabitý silou. V tej sile sa strácam,rozplývam.
Zatmenie srdca
Tisíc výhovoriek mesiaca,prečo neprísťa nesvietiť na holú pláň,nestačí ani stromu, ani tráve a ani mne,pretože slnko tiež neprišloa na zemi zostala tma.
Slnko
Pozeral som na ňu. Z jej očí vyšiel ku mne duch moraa povedal: \"pozri sa na mňa,lebo ja som kniha tvojej nádeje\". Pozrel som sa jej do očí - videl som morea čítal som z neho, z knihy prázdnoty. Moja hlava zahorela a srdce,srdce tlelo plameňom.
Kritik
Nechcel najprv písať básne,no keď je tuuž je to jasné,že nezvráti už samotuspoločnosti v ktorej hasneposledná nádej - jeho básne.
Ja viem že je to hrozné, strašné, no komu by sa chcelo vlastne,počúvať básnika -jeho básne. Počkať radšej pokým zhasne,cigereta jeho vášne.
Zrazu z dymu nemý výkrik: \"Prestávam fajčiť.