Písmák križovatky žiadostivosti
Majú vôbec ľudia na výber.
Sára sedela na zemi, opretá o palmu a zamyslene hľadela do púšte. Teraz, keď sa slnko konečne schovalo za obzor, vyzerala ako vyhasínajúca pahreba, ktorá občas zadymí zvíreným pieskom. Dokonca aj palmy nad hlavou akoby syčali.
kravina, takmer až hovädzina.
Vyzeralo to na pokojnú noc. Okná bytoviek sčerneli a na lavičkách v parku už spokojne pochrapkávali poslední ožrani, obklopení nedopitými fľaškami a ešte väčším množstvom balíčkov olomouckých syrečkov. Teraz to už nebolo nič neobvyklé. Z iniciatívy pána starostu sa totiž tieto preslávené pochúťky už pár týždňov úplne zadarmo rozdávali všetkým bezdomovcom v meste.
moc hriechu
Vyrážam skoro.
S kapsou prehodenou cez plece nehlučne zatváram dvere môjho príbytku a vnáram sa do nočnej tmy úzkej uličky. Snažím sa kráčať nehlučne, no i tak mám pocit, že každú chvíľu niekoho zobudím. Mal som ísť radšej bosý.
a dosť!
Na miestach najväčšej nervozity sa ozýval nepríjemný zvuk klaksónov. Keď som bol ešte nováčik a trúbilo sa blízko mňa, vždy som sa naľakane obzeral. Teraz mnou však už ani nepohlo. Stovky hodín prežitých v ranných zápchach urobili svoje.
močiare
Narodil som sa v malom mestečku pri močiaroch. Dalo by sa povedať, že už dávno je to skôr dedina ako mestečko. Nerozvíja sa, zaniká, príliš veľa ľudí ho opustilo a príliš málo sa sem nasťahovalo, pretože močiare sa hrozivo rozširujú. Dostali sa už k prvému domu.
na bežiacom páse
„Bojíte sa. “ spýtala sa ma sestrička a s perom zastala nad políčkom áno. Ani sa mi nepozerala do očí, len hľadela do toho formulára a snažila sa dopracovať k poslednej strane, kde nakoniec aj tak svojím podpisom zbavím všetkých zodpovednosti. Inak nebude operácia.
skrat
Strkal doň studeným ňufákom, akoby zisťoval, či žije. Žil, zahnal sa. Pes preľaknuto zaskučal a odbehol preč. Rado otvoril oči a čakal, či sa neobjaví jeho pán, nikto však nenakukol.
ten posledný
Dnes pri večeri učiteľ hovoril akosi čudne. Všetci ho sústredene počúvali a zdalo sa, že ho aj chápu. Určite ho chápali, to len ja som ho nechápal. Vždy a všade som zaostával, ako hlupák som sa už narodil.
1.
„Amen. “
Marek sa domodlil a prežehnal. Zastal na kraji cesty a obzeral sa, či už neuvidí starý opustený kláštor. Nazdával sa, že cesta k nemu bude akurát na jeden ruženec, no mýlil sa, ešte nevidel ani len jeho veže.