Písmák ťažké je čakať
ťažké je čakať
prstom nezachyť
ospalo šíriacu sa búrku
v stmavnutom oblúku
Už neviem, čo chcem a ani s kým...
. už neviem, čo chcem a ani s kým.
Mrazivo je dnes a nielen vonku, možno preto, zavinutá v deke, mám nohy oprete o radiátor aj keď horí.
Netušíš, čo píšem, nakoniec, nikdy ťa to nezaujímalo.
Zápisky z Paríža
Žila som v Paríži.
. na pečených gaštanoch a káve, nič iné moja zbláznená duša nechcela. Uložíla som deti do bezpečia postieľok a odišla objavovať Paríž tichými nedočkavými krokmi.
čakanie
pošepky vyberám dúhové gulôčky
z levanduľovej šálky
presladko čakám v pavučinách
na dotyk nežneho rána
anjeli
Anjelizbájnelisvoje nahé telápoplietlizbabelí,ja somnaletela
Anjelizbláznilimoje telo hriechomhneď natoodopreliroztopašnosťsmiechom
Anjeliklamaliže čo smú
nesmiemmysleli
o básniach
Básne sú pocity,
čo sa mi ocitli
na hrote pera.
Verše sú čriepky snov
úsmev
Jedna kvapka neurobí mláku,
jedna slza neznamená žiaľ,i keď tisíc padne z búrkového mrakuslnko snáď raz zrobíbodku za ošiaľ.
Jedna hádka nespôsobí vojnu,jeden úder neznamená,že nám začal boj,
jeden úsmev ale stačí
na cestách
Rozviazaná šnúrkanedbanlivožmurkázhola jedno,že je ináje jej prosteľahko,prímavliecť sa darmo cestách. No a čo,že zbiera prach . .
milá figúrka
Prievan v suchom daždispôsobený prudkým vlhkom nádejeti skorej piesku do pohara nalejea pustým prachom zavlažítvoju unavenú myseľhľadajúcu,kde si aspoň chvíľkuskloní do ticha svoj tieň,čo vyvráti mýlku,než premení sa v nekonečnýčasu nezmysel.
Vlhkým vzduchom
bezvetriesa hlučno šíri ako nákazaa možno spomienky sanakaziasuchom, ktorým čpie to závetrie,kým v dvojzmysloch sa lacno utopíten poloprázdny pokoj vírovktorý núti ťa byt viacnež len
milou figúrkou
ráno
Skoré ráno. zobudilo ma hlasným výbuchom,a tak, ako som bolaprostovlasá,strapatáa bosávybehla som,vonku ešte rosa,zmáčala mi kožupríliš nahúa len ochladilamoju od bláznovlen podedenú snahu. To slnkorýchlejsie než obvyklevystrelilosvoje lúčeslnečné;zrazu odmietamist ďalej spať,len nemo stáťsa mi tu zachceloa nech ľudia hľadiaako ladiamoje očiv ranných mrakochstrachom nočnymopradenés vlhkou krásounajdeneho rana .
netancujem s tebou
ktosiv hĺbke hlavy hlásiako z basynetancujem s teboua už vôbecnepočúvam jazznenaladím ani hrebeňdo náladynespím, nejem,nemilujemskrátka akoby som nebol.
jarná
šepkám do starých bútľavín
o chlade žiarlyvých neónov.
rozsteliem vlasy do puklín,
čo zanechal mráz.
čo bude potom?
stádo divých mustangov
rozmetá telo na prach
myšlienka rozbila
mikrokozmos
denník návratov
útekom opitá
k tieňu kvet položím
váza je rozbitá
svet zložim do množín
mimodnes
fialový plášťoblačným vírom mimodnesma odnestam, kde spojené ruky mámenehľadámevlasy prerastajú trávousprevadzame oblaky smiechomkým sa zas nenajdeme
míňanie
balansujem po ostrí meča slov
do harmónie farieb dúhovej guľôčky
čakám ťa
čakáš ma
spomienka drahá
moja trinásta komnata
cudzou láskou zamknutá
elfská
keď len osteblo
oprieš sa bez sily
zavonia pre Teba
po teplej nádeji
úteky
okamžik zšerenia,
chvíľa útekov,
od istôt,
od plotov.
modrá
v noci mám prežiarené oči
otáznikmi modrej hviezdy
ktorá je viac
než len
Pre šťastné konce
Chcela som ťa
stretnúť
na siedmom poschodí Tvojej duše,
neprišiel si.
Zákon davu
Vlna za vlnou,podpláca mi nohy. Podlieham davu,pach spútanej vody,rozpúšťam sa. Len tri kroky k b(r)ehu. Len tri kroky pre SEBA.
anjel
tváre bez miens lačnosťou odmienstratili odvahu veriť. v temnote bez zmiennemámchuť prežiť.
(dobrodružstvo duše vráti srdcu úsmev. čas otvorených dverí človek je tým, čomu verí.
súkromné tajomstvá
nezbedné bozky slnka,
moji milí smieškovia,
zlatisto tancujú červenou hmlou
na biely list papiera.
prah
hrdzavočervený prach,záležitosť srdca,krach,erózia,strach,vír,a pach;explózia,kolísanie váh. na okrajitrieštípod nohami,svah,ktorým kráčamk Tebev hmláchznámyprah.
hraj sa sám
čakám sa, viem.
nezamykám.
cudzinkou stvojou tvárou
sebe tajomstvom som.
...som...
v labyrinte pokrivených právd,
v kukle sebaľútosti
v tom neuspokojenom lakomstve
rozbíjam sa nastokrát.
priateľ
nesúdiš,nežiadaš. dvere mi otváraš,ktoré iným neotvoríš,možno už nikdy. obraciaš sa ku mne tvárou,rovnakou ako mam ja. osvietenou tým istym bohom,z nás stvorená je jednota.
vrátila som sa
vrátila som sa.
unavili ma smútky môjho srdca.
chcem obnoviť všetky moje vetvy,
otvoriť okná v šíre more.
zlodejka
som tvoja milenka,
ty slnko za mrakom,
čo na mňa zazeráš,
avlastne nevieš už
***
dnes smutné srdce mám,na zámok ho zamykám,kým začnem veriť v šťastie,kým sa rana zrastie,vietor slzy osuší,a vrati pokoj mojej duši.
severak fúka,mám pocit aj zdnuka,ako za prachy. ak vyhnem sa dažďu,malú kvapku každúzaplatim. žiadne obavy.
do včera sa nezmestím
za rohom je pravda,
ktorou chcem preniknúť.
zamatom ticha,
nechaj ma rásť.
:-)
hľadám, hľadám slniečko,malú pusu na líčko,hľadám ľudí, čo ešte veria,s porážkou sa nezmieria,aj s tieňmi na duši,vedia to, čo každý tuší,že láska kedykoľvek,je vždy odpoveď.
strapaté myšlienky
myšlienky strapaté :-),rozsypali sa kostrbate. ešte mi tu vonia ranné caffe.
možno neskôr, keď sa prebudím,uzol v hlave rozuzlim,a všetko bude mat správny ráz.
hehemožno raz.
vietor
perly mudrcov,svitanie nocou,chcela by som veľa . vietor veje. nechcem pokoj,nech sa deje. čakanky modréza tiché more,nesplnenych priani,vietor dávno platí,zajtra, vlani,co mi brani .
Bez ostychu.
bez ostychu ľúbim,pozajtrajšie sľuby. blúdim samým stredom rudy,čo ma núti s tvrdosťou sa snúbiť.
bez ostychu žijem,z prázdnych dlaní pijem,vence vijem,venčiac hlavy,koncom slávy.
bez ostychu dýcham,slanosť ticha.