Písmák prstami od živice ~ podávaš mi ~ poznámka
dáme si kávu.
- prstami od živice
naprávam hviezdu
sneží a prší
výhľad ~ prší ~ a ešte
preleštím výhľad
na nahú jabloň - mraky
vidím vás všetky
prší
duša či atóm či sen
mihá sa po sklách vianočný prízrak
zelená v striebre cukrové v zlatom
platinu zatína do striech podvečer
útržky ducha zo zvyku tápu
dáme čo máme
vietor sa baví
vianočku zvukov
vypletá od rána
pukajú trámy
horná polica ~ srdiečka na plechu ~ patvar
pavúčik
podám ti prachovku.
- horná polica
srdiečka na plechu
pokojné a láskavé
mesiac polsvitom skúma smútky ciest
mrazivá noc márnivo trýzni
krajinu bez závejov
samota nestačí
tiesňové znamenia
slnko zimy
podám ti zápalky
škrtni a láskavo
vezmi si na mušku
od vážky po nekonečno
túto báseň nedokončím
pointu vyslal mrak kvet možno vážka
váham
zvýrazniť.
krôčik do nirvány
rozrážame hmlu
kmene sa zjavia takmer na dotyk
strašidlá
kde ste
ticho pod snehom
mám biely sveter
túlame sa po poliach a vrany krákajú
aha snehuliak
žlté lístie je mokrohnedé
rozhovor s básňou
si tak akurát
čo ty na to
tu ma skráť
o deväť desatín
sneží do ruží
ryšavý kocúr
- odkiaľ prichádzaš
boľavé koleno
- kam sa uberáš
142 týždňov + 6 dní
po zotmení
starý pes sa stráca pri topoľoch
prší do ticha
v duchu si odriekam
mesiac žehlí svitom
a tie tiene
po sieň odsnívanej duše
špičkami šuchorím záveje pod lipami
po zmrákaní miesto prianí
letokruhy podvečera
borovicový stôl
po predkoch dubová lavica
trojnožka z topoľa
varešky z hrušky
za opršaným plotom tiché stvorenia
dopíjam z pestrého
pavúka na vlásku zhltla hmla
lístie sa mení na zem
zem sa mení na spiacu medvedicu
tri rytmy
teš sa z verša
šušká lístok v rytme pádu
v starej knihe stránky pradú
duch sa oprie o náladu
čaroprajná
znova nov
a prvý mráz
nepriehľadné rána
popod jas potĺka sa krátkosť dní
na hroby som nešla
do všetkých strán ďaleko
neviem či niečo cítim
príde mi na um len tak
pritúlim si štvornožca a zjaví sa
štyri
para z úst
- v žltom lístí čierny vták
ruža s medeným lemom
- chlad z polí sa skotúľal do záhrad
povedz vybrané slovo na jeseň
ŽLTÁ
od schránky nesiem žltú obálku
ak mi spadne na cestičku
už ju nenájdem
prstence
dnes žiadne rozpoloženia
vynechávam aj úsmev
mimovoľný dotyk a vnútorné chvenie
svet ľudí vie byť vypočítavo mŕtvy
dnes mám plán
z hrnčeka na kávu odstránim horninu
brusnici prisypem kyslú
vyprášim koberček
natrasiem vankúšik
jeseň na halúzkach
istý okamih
hebký mäkulinký
a nielen na dotyk
akoby spevavce vystlali dušu páperím
pohľad z rázcestia
orezávam pohľad z rázcestia
brázdam spieval ružový súmrak
preleteli
klesli pri remízke
miniatúrky s otázkami
čary mary fuk
čaro je ako gramatická nepravidelnosť
buď ju poézia má
alebo
jesenná krákoravá
lístok šumí klesá praská
v lesklej tráve javorový dážď
čo to v hlave máš.
príbeh o dolete kolónií z pólu
bezmoc
myšlienkam zverím noc
sen sa ma stráni
mesiačik skrčený na mojej dlani
som svedkom bezmocným
drievko o drievko
ak vynechám
pozorovanie oblakov
kroky v zlatohnedom lístí
zostáva chaos medziľudských transakcií
jesenné trio
z misky vylievam dážď
č-č-č
plnotučné.
astra astra astra
priblíženie
čo sa páči stromu.
to čo mne
tanec vo vetre
tichý dážď
čierne bodky na prúžkovanom poli
tu a tam žltý lístok
slnko s námahou odparí rosu
byliniek z doliniek ubúda
kalužiam sa darí
do malého hrnca
juhovýchodný od rána trhá mrak
slnko kriesi babie nálety
v pevných topánkach nové šnúrky
aleja trénuje trik s almužnou
čím sa začína jeseň?
suchou zápalkou
tridsaťosem v balení
na prvú.
len v súhre myšlienky a tela
slnko a chlad
jesenný blankyt
slnko a chlad
v kotle sa miešajú okre
po lístku nenáhliť
odtieň skorej jesene
po druhej káve mrholí
prádlo dosuším nad pecou
nie sú to mraky mrakodrapy
iba šepot tlakovej níže
sociálne ladená
boli časy
keď mi úrady dupali po chrbtovej kosti
pretože
nevedela som riešiť desať vecí naraz
priestor a prievan
uplietla som farebnú pavučinu
a rozprestrela na guľatý stolík
ešte miska s ovocím kniha solnička
a máme tu útulne
medzi víchricami
pozbieram popadané
piecť krehký jablkový je upokojujúce
dolné lúky sú pod vodou
vietor pokryl krajinu haluzami
pomalá myšlienka
unavená duša
starý dom
pomalá myšlienka klesá
k prasúhvezdiam
pyré na jabloni
po suchu dažde
o duchu býva chlad
kolovrat zvážnie
dotkám a primerať
o strome
mám dve starosti
povie strom
rásť do neba a stratiť sa v zemi
ostatné je hra a pieseň
dnes som kominár
vyškriabem sa na pôjd k starému komínu
kocúr má na fúzoch pavučinu
vypáčim zhrdzavené dvierka
prekvapí ma svetlo z neba
~ tri babie ~
prepáč pavúčik
- od domu k bránke
potrhané siete
jasné poludnie
jedna miska je málo ~ hniezdo v peci
pobili sa kocúre
jedna miska je málo
vážení
klíma lapá po dychu
dúhovec a iné smädné tvory
prehrmelo
tri kvapky a dosť
žaba skáče do misky s vodou
jež sa prikradne pred polnocou
niečo o invázii
minuli sa mi facky
štípance
na spánkoch predlaktí za a na uchu
nálet styk plesk a nič
náznak jesene
popíjame polnoc
mojim súpitníkom je
blue moon
po domácky
deň života
žila na ulici
čakala dvojičky
nie je čas riešiť čo bolo doteraz
prišiel deň života
ceny
kráčam záhradou a udeľujem
nobelove ceny
stromom
za to že si v tejto letnej páľave
prízemné nálety
pozorujem hviezdu ktorá nepadá
zašteká srnec
armáda svrčkov na okamih stíchne
pes z dolného konca vznesie námietku
milé divé
štyri mačky surikaty
ani sivé ani kaki
pozorujú z plota straky
nevadia im prvé kvapky
bez dôkazu
kocúr v tieni je socha
až za šera vychlípe predkrm
a cestou do temnoty obtrie sa
o starého psa
klenba ~ vône ~ po
gotická klenba
- pavúčik s bielym bruškom
spája steblá
cítiš tú vôňu.
v spomalenom filme
prihrala som slnku bielu tvár
len páľ som tvoj milujúci terč
máš jasný dopad
rozpoznám kamienky na cestičke k lesu
okamih pred
motýľ a levanduľa
- vystrihujem kimono
z ľahkého plátna
tieň búrkového mraku
žaba ~ holubník ~ bubo bubo
píšem haiku
- žaba sa od smiechu
chytá za brucho
starý holubník
dobrý ďalší deň
zostávam tam kde som
čo na tom
vzdialená
iskrivých spomienok až až
točí sa to
naprázdno.
bezmyšlienky poviazané do ikebany ticha
vädne modrý kvet na obeť poludniu
za súmraku už len prízrak
dnes má ortuť privysoké ciele
žiješ.
neviem
myšlienka s popáleným slovom klesá do notesa
dvojnožec na gauči
letné prelietavé
biele motýle
- madone z kameňa
ožíva aura
chyť sa ma.
myšlienky na grile
rituál komárice
deväťkrát sa vyhla ranám
a potom priletela sesternica
noc predtým
tropické poludnie
mačka v tieni
chytá muchu - bźź
slnečný azyl
ešte jeden.
spomienky na potoky
v potoku cez hornú lúku sme dolovali modrú hlinu
po noci z pahreby vytŕčali zadymené stvorenia
hrnčeky misky a lev
koľkokrát sa chodidlá prisali na chladné dno
tvory z nášho dvora
som si istá že náš kocúr je čierny
z plota zoskočí modrosivý
tak hej máme aj teba
pri miske sa olizuje strakatá
páľava
slnko
napoludnie ťa odstrihnem
antracitovou niťou zaštopkám pohľad do neba
zatiahnem
napätie na päť
časové rozmedzie na deväť - za súmraku
činnosť na sedem - túlanie
napätie na päť - búrka
zo stromov prší
naplavené
sto kvapiek na dlažbe dve v dlani
prší.
obloha sa hojdá v rytme zábleskov
tamtamy nebeských dún presýpajú zatmenia
očista ~ spánky
kôň na pláži
ľahne si do piesku
a vlní sa s prílivom
a tu
sotva
veľa prší
veľa rastie
starodávnym kosákom stínam
starodávnu trávu
nezaobídem sa bez ohňa
priznávam slovám pohyb a hmotu
vyhláskujem
p í l i m s t r o m
padajú kmene nielen v duši
nebež cez trávnik
mrak si na zamat prehodí brokátové sako
stihneme to.
pod jaseňmi zatiaľ neprší
nebež cez trávnik
charizma podvečernej búrky
poznámka na temnom mraku
o pol piatej začíname
zbieram modré tričká
žlté okvetia sa zatvárajú
med z trávy
nebo je levanduľové
v troch poryvoch steblá pobozkali zem
a v zápätí sa mraky polámali nad západnou
pahorkatinou
po lístku
pod osikami bielo
myšlienka pri zemi odhŕňa záveje
kýchne a nadletí
nad ploty na máj díva sa z výšky
tu bezvetrie
tam vysoko
temný s temným
hrá o veľký tresk
dnes päťkrát na úteku
piškótka
v tráve spí
nahluchlý a poloslepý tvor
keď ho chcem potešiť
zrevem
voda
chýba mi
obyčajná studňa
nahnúť sa
pohľadom stiecť po skružiach
niektoré veci
prechádzka v tichom daždi
po hladine skáče žabka
podáš mi ďalší ploskáč
stromoradia cestou od vás k nám
tak ako?
keď túžim po živote
fúknem
len tak
do krajinomaľby
rukolapná
málokedy
ale dneska plačem
ako decko čo sa stratilo
toľkých vecí je nemožné dotknúť sa
baza
tanečný parket
pre priesvitnokrídle bytosti
zátišie prítulných hniezd
nad smotanovým krémom súkvetí
dve rozmanité
vyberám zo schránky kamienky
suseda stráži vnučku
prepáč
kým dobehnem
rozhovor s vetrom
nie som tu nadarmo
dúchne do fujary
ak máš niečo
prenesiem
v okamihu tmy
nadýchaná večernej trávy
v pohári polámaný pajasmín
kocúr dolíže misku v okamihu tmy
tajomná podoba vánku nesie od lesa chlad
tri promile hélia
so sklonom k úpalu
myšlienka nacúva
do prítmia kuchyne
klesne do behúňa spomienok
výmena
vymieňame si miestne predpovede
odošlem ružovú
prijímam sivý mrak
ľahko sa mi
prešľap
naposledy tu húkala
keď privolávali helikoptéru
bol to úraz hodný okamžitého zásahu
tímu ostrielaných chirurgov
zatiaľ je slnko všade tak ako tma
nesmie si sadnúť
trikrát dva
späť a tam
posteľ deka
okolo polnoci
je mi spola snivo
tak na štvrť levitujúco
osminkou priesvitne
a šestnástinka spinká
modrohľad
v kobaltovej miske
za hrsť čučoriedok
z indigového lesa
za záclonkou z modrotlače
rosa na spomienke
mesiac vychádza až na polceste
dovtedy kráčame neisto popamäti
klasický okruh sa stáva temným bludiskom
v okamihu svitu obzriem sa do všetkých strán
rovnaká cesta v inom čase
zvyčajne sa zastavíme pri vŕbe
pritúlení prítmím mihotavých tieňov obkrúžime kmeň
nájdeš tu veľa správ
dokonca ocikáš závoj
rešpekt
všimni si
vôňa orgovánu je opäť iná
a konvaliniek
ževraj jedovaté
keď tak
za diaľnicami
repkovým poľom a čerešňovou alejou
kde sa piesky vody
praobyčajne sypú lejú
dážď (pre Benetku)
zrak je potvorka
pozoruje
a srdce sa ide rozskočiť
uši ako oči
tak to máme dohodnuté
po kuchyni blúdi osa
navigujem ju dlaňou
sme pri okne
osa obletí prekážku
pokiaľ prší takto obyčajne
mračno sa od rána pára a zošíva
do volánov
náhodne pozriem ponad ploty
pasú sa pri plánkach
predstava
utkaná zo sivých tráv
na koncoch s uzlíkmi prebdených polnocí
máš dosť hĺbky.
vystrelená ako vták z nízkej oblačnosti
odpoludnie
dala som si Bacha na odpoludnie
tie do neba volajúce sóla z pašií
Janko a Matúš
akoby ich jedna mater mala
piesok v povetrí
v nestráženom okamihu pripomenú
odmala mlčíš
znova sa pokúša o výpoveď
nemlčí
miesto v tráve
briežok a rovinka
vyšliapaný chodníček
hruška vrhá jarný polotieň
bzukot z mnohých strán
poznámky z tichého sna
hviezdy svietia mäkko na unavený svet
zajtra bude opäť premenlivo
spánok
daruj mi okamih hĺbky
náväznosť
súmrak
zručne rozpletá záverečný jas
náväznosť lahodí
s dúhou za pätami
spoločný menovateľ
dnes slnko neváha vysmiať sa noci
mám konkrétny plán
posadiť cibuľku
a navštíviť volebnú miestnosť
kúsok čipky
našla som kúsok čipky
z okienka do zadného dvora
treba sa načiahnuť ponad skrinku
s mosadznou rukoväťou
jarná túlavá
keby hory boli na dosah
vlčou stopou by som preblúdila úsvit
chladná noc sa podpísala
zmrzli biele aj ružové lupene
aj tak
mám impresionistické oči
to to jarné žlto modro chvenie
aj tak ma láka do sivého
kde je tvoj smäd po živote.
predjarné koruny sú zatiaľ nahé
iba mirabelka svitá
polmesiac cinkne o medenú vežu
zvon si doma.
rozhúkaná sova rozšteká záhradné vlky
načrtnutá
stránku s načrtnutou básňou
položím na záhradný stolček
čerešňa
prečítaj si
návrat do tichého údolia
bager naberá
už vidno kachličky v kúpeľni
zacúva cez starú jabloň a tri egreše
sused umrel na jeseň
príkra
čo iné.
cesta
a v kolene nielen spola puká
oblaky nasiakli polnočným olovom
vôňa trnky a fialiek
akvarelový dážď hĺbi kaluže
neobzriem sa
iba zhlboka vdýchnem
nebude vám prekážať
náhly dážď
stíšim príjem
na šum očakávaného lístia
na tlmený pulz drievkohry
na prsk kvapky do kaluže
vývoj samoty
prepláchla som zmes orieškov
tu ponúkajú len solené
kladiem káve otázku zahorúca
povzbudíš ma.
medzi
medzi riadkami je útulne
chcem byť navždy tajné
odhalenie krúži nad básňou
a tisne metafory k sebe
o vyháňaní muchy a bojoch na cestách
mucha opúšťa príbytok
vyháňanie trvá tri a pol hodiny
sem-tam capnem
sem-tam chytám do hrsti
dve krátke
čo by som na to.
nič
súmrak sa oprie do okeníc
nezavriem
jar nejar
dnes by som kráčala cez tri chotáre
spevavce balia hlásky do vánku
jar nejar
šepkám fialkám
a vietor kuriér
až ma zaboleli oči
slnko sa prelieva chvením
kmene briez svietia pri rázcestí
okolo týchto ciest rastie striedavo kukurica hrach a mak
tak asi zajtra
oblaky noci
priezračné pavučiny v mesačnom poli
pradedo javor trojkmeň z náletu
prepletenec tieňov beží k lesu
vrece s vyváženou pôdou
mačka
vyzeráš ako zmoknutá myš
a túto noc spln
iba ak sa mesiac odkope spod hrubej sivej tkaniny
nevolaj záchranku
odpadla
si v poriadku.
nevolaj záchranku
volá záchranku
tichá dohoda
vlákienko medzi
dušou a dušou
uspávala som
za viečkami ako pod závejom
opatruj sa
rozmaľované zátišie
kvet citrón ulita popolník
mucha aj teba.
na otcovom hrobe rastie vysokánsky jalovec
tri z okolia
pod lámavými topoľmi vždy niečo nájdeme
vyhrejú len tak-tak
na konci zimy pocit chladu
plamienok mini sa ráta
odpozorované
dnes stúpam po okrových
tie do modra zelena a čierne vynechávam
na terakotové môžem a nemusím
tu je môj pocit slobody
noc a labute
zabočíme
tento chodník je neosvetlený
obrys borovice šikmý jaseň dub
do neba sa obzrieme naraz
dnes šijem
vystrihla som tvar obliečky
s kvetinovo trávovým vzorom
do jari za rohom
či celú večnosť
keď nesneží aspoň plače
včera bolo krásne
strihala som halúzky
z agátov oproti vyletel bažant
súmrak ticho a priezračne prikryl priedomie
tak čo
narýchlo pozatváram
vietor má od rána lámavú chuť
čapica po schodoch vybehla prvá
drievkohra vydáva štiepavé tóny
duša pod snehom
po bielom ani šepot
chýba mi mrazivý svit na čerstvých závejoch
snežím si v sebe
pojašené vločky obkrúžia a pocukrujú všetko
po tenkom konári
zriedka sem zájdem
bránou vstúpim pomaly
veverička sa stratí v tuji
pribudli kamene
teplo na jednu hodinku
zima bojuje o svoj imidž
chce byť drsná mrazivá
nielen mucha je na rozpakoch
večer po kuchyni poletoval tichý komár
máte to v suchu
večerné kolečko prebieha pod dohľadom
a s vecnou pripomienkou ktorá sa rozlieha
po šírom parku
tí dvaja majú dokopy šesť nôh
po tri kleny
na ceste nás predbehlo suché lístie
medzi záhradami vŕzgajú ploty
nevznáša sa
krížom-krážom hore dole
kamošky
prisladíme kávu povedz
šťastia ako zrnka maku
spomenieme nov a níž
dvakrát v očiach príbeh po dnes
z obitej konvice
umbrou skrotený súmrak
patina tíši krikľavý sen
z obitej konvice lejú sa dúšky
nakrájam babu
hebké a škaredé
mám priedušné obydlie
zafúka vetrisko
a myšlienky unikajú nielen cez škáry
halabala púšťať do povetria to nejde
bez ciest
mám jednu súradnicu
breza medzi borovicami
tráva tlmí nadzvuky
cez kmene presvitá hladina
zima preteká
do rána vyschli cesty
biely pes dlho smutne šteká
účet za vodu zaplatený
účet za slzu na sekeru
psie noci
pod klenbami ticho a mrazivo
húú
pohľad po stopách veľkého psa
najjasnejšia nad brezovým hájom
stane sa
vodopád rumu do kávy
popravde
dve lyžičky a štipka škorice
nepokojnou cestou
náčrtky
vetristé dni
triesky lietajú
prisekám menej
dnes mráz klesá nad nulu
nedeľný okamih
mám rande s podvečerom
v krajine polámaných tráv
opakovaná sonáta mi prináša
čaro stratenej duše
vitaj bezlistá záhrada
od bránky s úsmevom
no hej
stane sa že naprázdno
aj náhoda či tlaková níž
keď mráz čľupne do potrubia
aké slnko aký mráz
za súmraku krajina ružovie
máš dosť dreva.
usmejem sa na mínusovú hodnotu poludnia
náhly mráz
praská v stopách
barinám vrásni dná
blížia sa k sklám
skrehnuté
čistá pec čistý oheň
v kuchyni je akosi viac prítulne
vonku holomráz
nad zápästia od popola
čistá pec čistý oheň
mraky neoklamem
nedívaš sa často
spŕchnu mi za golier
tu sme
a nie sme
kopec a za ním ďalší
za oknami kmene bez závoja
brezové slová spŕchli do polí
pohojdám spomienkou odkryté hniezda
hlásia sneh dážď sneh
pokoj a vypitá noc
nech si padá
brnkám do okeníc
pozorujem biely sivý mrak
pod prvým závejom koleda zmĺkla
drobnosti plus pf
leto by mohlo byť také na aké čakáme
zverejnil tím astrológov a prevrátil list na oblohe
žeby slunce seno jahody.
či kosenie jastrabej lúky.
útržky pred silvestrom
vravia mu dnes studený mesiac
v mrazivej noci vyzerá prítulne
po tieto dni si vymýšľam obchádzky po okolí
v kuchyni zostáva mobil jedlo a pohodlie
tri misky šalátu
tak sme sa nestretli
kovid a chrípka primiešali do vianoc viacnásobnú samotu
cez spoločný hovor si ukážeme minivýzdoby
namiesto jednej sú tu tri misky šalátu
tmavý motýľ
pletú sa mi zvuky
praská v peci
či chvejú sa činely džezového podvečera
hlodavec nad mojou hlavou snaží sa prebiť
koleda***
či sneží či zaprší
vianoce sú na spadnutie
dlhé noci krátke dni
úlet oddych zabudnutie
nepreháňam to trošku?
s citmi sa nezahrávam
lenže
emócie brnkajú na vlastné struny
šepkám mu do uška
ďaleko zblízka
sotva vstúpime do tmy
môj starý pes ožije
hopká stráca sa
na niektorých úsekoch rastú storočné jasene
a neraz
okamihy prítulné
a neraz spieva samota
vlčí smútok stúpa závojom
vietor krúži váha schytí
trikrát predvianočná
sneží -
odkrajujem si z hrušky
osy kde ste.
nedopitá káva
premýšľam o chove poštových holubov
čerstvý sneh
v stopách blato
srna ochutnáva piaty letokruh
blížia sa
znova si spomenúť
čo do koliesok štvorlístkov mušlí
budú aj strapaté hviezdy.
tie slané obalené cukrom
treba dokúpiť rum na košíčky
návrat a kruh
deň za dňom si kupujem lístok na túlačku
spiatočný neprosím
návrat trénujem srdcom
mraky vysedávajú na karimatke noci
slza v jantáre
našla sa
a nájde sa znova
taká je radosť zo života
vyumývaná .
sivodeň
skúsené šero trvá na svojom
svitu ani za náprstok
divný piatok
prší či sneží
to čo je
dnes mi pulzuje v komorách snehodážď
nocou primŕza
a vietor vŕši hluk
spánok sotva na pol záveja
TD - Kedy nabudúce?
Máme desať a deväť.
Leto u babičky je zábavné, alebo sa vlečie slimačím tempom. Dnes v kuchyni rozvoniavajú parené buchty a fazuľová. Zastaví sa sused.
o tri chvíle
chveje sa vánku šepot
o tri chvíle bude zo mňa vetrisko
tryskom vzbúrim listy pod brestami
smreky ohnem do poklony
lania balada
priame kmene bučiny
ladné lane skočia krížom
suchou trávou v mlákach voda
oblak
dva obrázky
kŕmim bojazlivú mačku
bojí sa misky
bojí sa potravy
bojí sa všetkého čoho sa dotkla ľudská ruka
fú
slnko sa lúči terakotovým bozkom
našpúlim pery fú
polnočný obláčik zasnežíš.
kým brezám zlatnú závažia otužilé myšlienky vplietajú do svetra jelene v závejoch
suché agátové
slová sú pútnici
napravo zráz
vrstevnicou obísť kráter snov
plavbu neskorou jeseňou istí suché agátové
výsek zo života
oblakom sa sníva zima
ešte jedny ponožky
a tú hrubšiu vestu
ževraj z ťavy
drievkohra
nainštalovali ju pri tretej lavičke od altánku
tento týždeň trikrát zmokla
ministrieška nezabráni vetru
osem rozhojdaných drievok
labute a líška
plamienky odtiene
sfúkol vietor
len tak
počas nočnej hry
kde si psia víla?
pod lampou kužeľ mliečneho svitu
hmla ako v ríši záclon
ideme po pamäti
doľava z briežka rovno
lev a dula
kvapkám sa darí
čo umiera trbliece sa svitom
obkľúčená
dúškujem výluh slameného leta
dve
sotva mi vietor vtrhne do ofiny
som na správnej adrese
čo tam po daždi
mám rada zvislý raster
november
pridá farieb a všetky vezme
mrakom vypíše pokutu
ktorý z vás je tu
nech prší
započúvaná
poznáte
. šlápl na běláska
slobodná európa spieva
nič sa nedeje
dnes má byť bez príkras
pokrčené krídla
dávno bez letu
vietor vykričí
stíchne
nitka hmla
tenkou nitkou
zo šuplíka
šije hmla
krížom-krážom
mám v duši dušičky
vieš čo je dobré.
nemusím ich rozoznávať
každá je primerane zablúdená
čiastočne objavená
závažia
dážď mlčky beží
na pokojnú trať
z oblohy k perám
a teraz ochutnať
natrikrát
jeseň chodí natrikrát
včera motýľ dnes mrak dark
zajtra pavúk loví dážď
či dážď loví pavúka
javorový list a ja
porovnáme si dlane.
od zápästia
a u teba od stopky
vinie sa život rozvetvením
máš?
máš dlane.
ak myslíš územia krivočiar a slepých uličiek
ktoré sa potme podvedome prikladajú
na bolestivé miesta
a hlavne sa nedívaj dole
mraky sa zoradili do pohorí
jedno z údolí láka
vyšlem okrídlenú myšlienku
a hlavne sa nedívaj dole
čas si odkašľal
škárou prenikol
prievan krúživý
čas si odkašľal
hodiny odbili
na zdravie pavúk
na stole sviečka
ohnuté plamene
v krátkom dni cez sklá
lejú sa jesene
a je tu deň dážď
slnko si všimlo
pristávaciu dráhu
moju dlaň
zavádza
vysoko nad plotmi
krídla spievajú
aké je to.
opúšťať rímsy vikiere
stĺporadia kríže
ľahko sa stane
ľahko sa stane
a nájdem sa v nebásni
ostré slnko rozmlží obzor
v zálohe polslovo
a nebude to ľahké
cítim úľavu aj únavu
ako po chrípke
k nevyhnutným úkonom pridávam náročnejšie
napríklad
len tak
odvykám si od zvyku
všedné môže byť nové
nepozrieť sa na slnko je zvyk
len tak sa pozrieť na slnko
medzi
medzi tvojou a mojou prázdnotou
sú veci
o ktorých pokojne mlčíme
sme koruny zmiešaného lesa
myšlienka domáca
gaštany na parapete
obloha s bielym slnkom
jabloňová mačka
na laptope nálepka pohody
ak zájdeme až po rieku ~ nad záhradami
túlame sa borovým lesom v súmračnom chlade
vôňa živice kriesi unavené
ak zájdeme až po rieku vrátime sa za tmy
nevadí.
žlté gombíky
lusk
a krok sun bok
slnko tlmí skok za obzor
v súmračnej sambe
stačí tak málo
zakresľujem súradnice
záverečných vôní
do duše
čo omamná to tón
malinká vôľa postačí
bývam unavená
nenačítam
nenadľahčím
dýcham sotva pre kolobeh
bosý koniec leta
sklonená
prečesávam sa slnkom
strieborná nitka nadletí trojpuk
ruža časuje rozkvet v babom týždni
na stole prítmie
popol chladných nocí sypem pod jabloň
halúzky po zem
koše narýchlo poplátané
rozštvrtím koľko vládzem
steblá starých tráv
september škrobí plátienka leta
a prestiera chladné rána
hrkocú steblá starých tráv
spomalený motýľ a nedotknuté slová
keby len to
štekám ako pes
pradiem ako mačka
gágam ako hus
trepocem myšlienkami ako netopier
tristá báseň o záhrade a tichu
záhrada záhada
ľahko v nej poblúdim
ľahko sa nájdem v nečakanom zákutí
po dažďoch milovníci svetla šťavnato rašia
dnes som si vykosila
kosím
ručne ručne ručne
až do ruky omdlenia
až do koleno prasknutia
opäť
črtám oblačnosť
šrafujem rozpíjam prekrývam hĺbim
do modrej sivú
do sivej lososovú
znova
noc nie je bosá
ochladilo sa
si tu.
cez pavučinky v oku vidím
tridsiata piata búrka tohto leta
zadunelo
mračno sa trhá nad lánom kukurice
ťahám z pahreby klásky
chceš posoliť.
návrat do domu
pod agátmi dýcha koniec leta
hrdzavé jablká sýtia môj žalm
prehŕňam sa tajným životom stromov a zvažujem návrat do domu
zrkadielko treba pridržať odrazom k nebu
niečo o samotách
a táto samota je vlčia
sivý spozná
v istom okamihu sa vzdá hierarchie
dôsledne a nenávratne uprednostní spontánny spád
nič si neželám
bim brm bam bim
bezbúrková níž
kŕdeľ prilieta odletí
zabehnutý rituál je osvedčený
z prítmia
ponorené do debaty
vážnej debaty
popíjam kávu z hrnčeka od tej staršej
tvárou mi preletí úsmev
nanuk pre nuuka
nuukmalý inuit
behá z iglú do iglú
bez čapice len tak bosý
ako mokraďové losy
líška v obilí ~ jin
ako živá
hodnotím dcérin náčrt
má nehybné oči.
bude loviť
a potom sa uvidí
povedala som psovi
mám depku
aj ja
poď budeme kráčať a kráčať
čaro trinástej kapitoly
páči sa mi
mám to rada
milujem
keď pozoruješ oblaky
mapa neznámej krajiny
dážď mení carminu na reggae
'no people no cry'
vlahý týždeň prináša meditáciu
strach z potopy
autíčka z vitríny
okreskou tiahnu veterány
do kabrioletov zľahka mrholí
zaparkujú pod záhradami
starosta ponúka domáce pagáčiky a vodu
počasie halabala
zem saje
níž sa pohráva s kvetmi v sivých záhradách
ideálny nečas na sivé blues
sotva brnknem
bác ~ modré motýle ~ ktorú?
sivý kamienok
na bielom a pestrom - bác
odznova
aha tretí.
aký kvetinkový kamienok
rada prechádzam ružovou vôňou
v predzáhradke mám ich päť sedem
ďalšia je pri autobusovej zastávke
a mnohé sú v krajine
babi?
dokrivká k hriadke s petržlenom
na šnúre sa trepocú utierky a zástera
ešte dva-tri zemiaky papričku
cibuľa visí v komore
zahrať si šach alebo napísať báseň
prvky sú podobné
úplet z citu a rozumu ukáž svoj vzor
kombinácia
pravdepodobnosť
okamih na deň
všetko je báseň
aj taká bez slova
zlomené halúzky
unáša rieka
vônička
po zime
prázdne ulitky ukladám do kruhu
je chladná jar
mäta divoká raší slimačím tempom
tisíc a jeden letokruh
povedala som šelme
ty ocikávaj porast
ja zatiaľ prevzdušním metafory
cup cup tadeto
prižmúrené oči
myšlienka poletuje ako baboletný chumeľ
slnečnice ešte nekvitnú
sucho za suchom
tráva leží
vždy keď rozkvitne dúška
dýcham na správnej planéte
ževraj na marse bude .
nebude
prepáč
zostáva
pozorovať.
zrána rozcvičiť priazeň
a byť
dnes možno oblačnosťou
piate okno
kombajnom vyhovuje noc
búrka sa pred poľom rozostúpila do dvoch krajín
záhrada žadoní
napúšťam nosím kropím na prídel
kúpila si?
nad ránom vietor zhodil zopár haluzí
na tej krížom cez chodník udržujem rovnováhu
nesmej sa mi
prečo nie
o spomienkach
tichá spomienka sa vynára v tichu pod stromami
keď zahrmí alebo šteká pes spomeniem si na dosť. cítim to inak
ako v spomalenom filme protest sa mení na úsmevný pohovor s lesom v duši
stýkrát ho vyhlásim za chránenú oblasť s výskytom vyhynutých možností.
slnko nakreslím ti tlmiče
nestihla som pokosiť
v hlbokej tráve pátram po skorých hruškách
mravci sa vyskytnú na mieste činu v predstihu
tebe jednu mne jednu
škrupinky ~ pokosené ~ nepohne sa lístok
holúbky domáce.
holúbky divé.
škrupinky pod smrekom
za zadnou bránkou pokosené
pracovné myšlienky
láska je svieži vzduch po daždi
pôjdeme vyvetrať duše.
psiu a stratenú
hádaj ktorá je moja
drobné súkvetia
z pokosenej trávy vymotám drobné súkvetia
žlté lesné kvietky kde ste sa tu vzali.
pridám k nim aj tieto belavé hviezdičky
pristrihnem a nastrkám do cukorničky s pradávnym vzorom
s(v)ííít d(r)íííms
bola som na koncerte
samozrejme že v kuchyni
samozrejme že na mobile
objavil sa mi tam
boľavé miesta
nezodpovedané klesá za obzor
a zajtra znova
kde sa tu beriete.
žlté lístky na začiatku leta
meníme sa ~ včera dovoňalo dvanásť ľalií
kamienkov v rieke je toľko
na každom slovko dve
čítam aj oblaky
rýchlejšie. meníme sa
dobre
už žiadne stopy
dupdup či holahej
aj tak to budúce dinosaury prečítajú ako nevysvetliteľné zlyhania
pýtam sa okolostojacich
malý milý deň
akí sme nesvoji
keď sa dotýkame ničoho v ničom
aj tak
tam niekde ešte hlbšie
premlčané
dáme si ruku v ruke
pod alejou rozkvitnutých líp.
odtrhni oči od displeja
a potvrď účasť
mesačná
za indigovou lunou temná hĺbka popíja svity matných hviezd
pod blankytnou storočné kmene nesú uspávanku tichých korún
dnes sivé vlky bežia cez les kobaltových snov do neznáma.
dnes je vietor zmätený
čo schmatne vráti
voda sotva vsiakne
tretí štvrtý dážď
už dávno som si nezapla košeľu po golier
akt či kaligram?
nahé slnko na blankyte
rovnako vábivá je zem
medzi klasmi planie mak
v zóne vyváženej vône
panenka rómska
čo jačíš
veď iba rodíš
sestra ma pevne chytí za ruku
doma traja puberťáci
All You Need Is Al
Paul povedal
že John zaspieva poslednú skladbu
Al to zariadi
Dear Paul
schránka
cez víkend výdatne pršalo
živý plot sa živo rozvil do svetových strán
poštová schránka zmizla
do pretlaku pridám olivy a syr
všetko od teba má ružovú auru
lesklý farebný chrobák nakusol puk
kvet sa rozvil
na každom lupienku chýba kúsok vône
Bety
južná halúzka
lipa sa rozvetvuje nad strednou lúkou
slnko je slnko
strom je strom
akčná hrdinka prináša z civilizácie šamlík
v rozhojdaných kalichoch
práve teraz majú obláčiky
lastúrové zadočky
neviem ako to slnko dokáže
nasvieti a počká na moje
viem
pamätáš sa
ako som stúpila na vretenicu.
priamo na krk
zaútočila
kruhy na hladine
slnko zamkýna jas na súmračný západ
mrak sa prevaľuje ako čierna mačka na čiernej kanape
neviditeľné kvapky
iba čľup a čľap a tajné kruhy na hladine
jednoduchý výhľad
na konci slepej uličky zabočíš hore
nemám krídla
môžem cúvať.
iba ak sa budeš dívať pod iným uhlom
na brehu
slza ma doviedla k rieke
čľupla do vody a tancuje dole prúdom
sadám si na breh
pozorujem
báseň náhle klesá loví
vták spod mraku
náhle klesá
loví
čo má nohy
láskavosť trávy a včely
aj dnes mi naznačili
že môžem vstúpiť
naboso
sto krokov a štip
hravá myšlienka
myšlienka sa rozdvojí
jedna mieri do polí
a tá druhá a tá druhá
nad tým poľom lebedy
mini úvaha o POEmiskách
kultivujem na POEmiskách pre výstižné novotvary
z roztržitosti či pokušenia niektoré prvky zkaramelizujú
čitateľ zamumle: príliš rafinované
alebo
tak ešte jednu kým to tu zavrú
môj mladý kocúr umiera
má päť rokov
nad okom a z oka mu vyteká hnis
vyzerá to na diabolku priamo doprostred čela
na konci básne
ževraj na konci básne má byť bodka
ako po podknutí úsmev
ako po búrke výhľad do osvieženej krajiny
ako posledný ružový mráčik pred zotmením
namiešalo slnko
odteraz mlčím.
chytám do ruky pastel
z prstov rozochvenie cez chlopne putuje do zraku
s vášňou pokojom a neslovom popíjam plochu
Prichádza búrka
Už hodinu hrmí.
Smerom od starého hája sa veľmi pomaly sunú búrkové mračná.
Vrcholky stromov bez pohnutia mlčia.
Kým neprší, kosím.
modré slová
máva mi oblak
vietor sa opiera o zabudnutý sen
ukážem ti hory
dnes ma nepovedie človek
TD Tajomná voda
Konečná päťky, posledné paneláky a úzka asfaltka pomedzi záhrady. Zelenou by sme sa vyštverali na hrebeňovku. Púšťame sa po modrej popri potoku. Našu malú výpravu vedie kamarát hydrogeológ.
dvojkúzelný svet
husi divé tiché krídla
rozprestrené nad hniezdom
krkavec aj vrana sivá
z kruhu klesá blesk či hrom
posielam foto mokrej trávy
jéé tá je krásna
na poľných cestách zostávajú kaluže
v aleji divých sliviek ožívajú hniezda
znova neprídu
život je čas pletený hladko obratko
na rohu spoločenskej
vášnivo debatujú
marilyn s terezou
obe milujú život
stratili sa mi básne
bol to taký malý modrý zápisník
bohvie o čom som písala
možno o farbách
o žltej.
daždenec
náhle spŕchne
kmene jaseňov tmavnú
dupocú kvapky na dáždniku
prešmyknem sa bránkou
hemisféry môjho praživota
kosia zľava sprava
prečo sa vyspelosť civilizácie meria počtom stebiel v skrotenom koberci vyšľachtených tráv.
dnes skosia pravú zajtra ľavú hemisféru môjho praživota
jaskyne sú všetky objavené
bosé slovo
kvapka rosy a v nej dúha
bosé slovo kde si.
priostrá je tuha v mojom zovretí
kým odľahčím myseľ pôvab odletí.
~ dážď slnko dážď ~
dnes kosím pod dúhou
mrholí
na kosák sa lepí mokrá tráva
trikrát švih a prstom otriem ostrie
Zatiaľ sme v suchu
Z briez cícerkom kvapká.
Mokrý pes beží.
Volám do útulku.
Iba v nutnom prípade.
lienka Malienka
Magdalénka zočí lienku
cupitá jej po ramienku
tu a tade späť a tam
koľko bodiek mám.
strácam kontúry
unavená myšlienka
popukaná zem
a kto tuší
čo sa deje v duši.
druhá jar
vyvíja sa a zavýja do diaľky
v dosahu zásahu dominuje bezmocnosť
percento utrpenia sa stáva nevypočítateľným
percento zisku je hlboko pod príznakom života
slnko zobúdzaj krehko
v mrazivom ráne
mlčia jablone
slnko
zobúdzaj krehko
temný pôvab
čierny tulipán
po súmraku je aj ruža antracit
potknem sa o vôňu
možno sen.
z aprílovej skrine
na sto púpav
včela
na sto včiel
za kalíštek meducíny
elonove nové šaty
obria raketa zhorela
ževraj to nevadí
poučia sa a vyrobia dokonalejšiu
aj tá možno zhorí
sladko-slané jarné vege
slnko na stole
scukornatený med topím v citróne
pristrúham cviklu mrkvu
zemiaky sa nesú na pekáči
vytúlané slová
les listuje prítmím
ako svetlomušky mihajú sa vytúlané slová
kameň povie
sadni si
zhovorčivé stromy
staré stromisko rozhliada sa
ponad les
som buk . uk
a ty . ty.
jarné práce
mohérový súmrak
dážď flanel
hreje na dlani
kým túžba dotkáva hodvábne okvetia
sivý bod slnko
klesli mi mraky do dlane
prečo je všetko schované.
nevidím cestu les ani kríž
sivý bod slnko v olove
~ svieži kód ~
šikmý dážď
čiarkuje
svieži kód
jar stráca zimu
aby sa krídla neutopili
nad studňou strieška
-
aby sa krídla neutopili
prameň v pivnici
životnáš
za oknom bodkovaná krajina
leje od rána na pokrievku vôní
v hrnci bzučí sviežosť
iba rozliať
moje rodné mesto
nad západným horizontom horia sgrafity
v prítmí pasáže čakáme na derniéru
veža zíza na suchú fontánu
z mosta skáče dům holubí
vínovoda
z vodopádu vôní
stáčam jar
iba za pohár
kým dúšok vychutnám
TD ... Volá sa Tereza.
Vlak klapoce.
Široká rieka, borovicové lesy.
V rovnobežke sa vynára cesta nižšej triedy.
Poloprázdno.
ide sa!
na polduše uspatá
polsen odtiaľ potiaľ
v medzičasí ohrada
ozdobený portál
zachcelo sa mi žiť
prežúvam zelené
čo klíči na dotyk
mám jarné krovky
nemáš
nehybný vietor
myšlienka láka odvrátenou stranou
ťahá za obzor
ospevuje druhý breh
viem nebyť.
odtieň žltej ~ sýte raňajky ~ bežím
slnko a vietor
- na štetci odtieň
žltej
pôjdeme sa prejsť.
biely vlk
večne hladný
korisť ho zbadá zďaleka
vyhľadáva húštie
vystrelí ako šíp
hviezdam
padáme rovnobežne
a s nami tichý dážď
kvetov pomedzi listy
ku kmeňu v objatí hada
ahoj slnko ~ stehlík ~ tulipány
na zlatom daždi
kvapky rosy - ahoj slnko
rada ťa vidím
vtáčik s terakotovým
jarný pocit
v mojej hlave
biela noc
titánové zinky temperujú
bočné a hlavné lode
zrána * napoludnie * navečer
zrána
pod ostro pestrou oblohou
kriesi rosa trávy
lipnicu a pýr
pusto ~ štipce na šnúre
slnko mrak a vták
pánboh prach na cestách
panenka mária prší
pusto na svete i v duši
dielik
mesačný čln nesie
polovičnú pieseň
cez sieň hĺbkou tkanú
mäkký ako pamut
~ motýľ a hojdačka ~
špičky nôh v nebi
- nie tak vysoko.
alebo áno
klesáme a štart.
ňufi hafi
nová fenka na ulici
náš starý pes omladol
o desaťročie.
nebojte sa susedka
slová ~ pridlho
hviezdy mi kradnú
slová
každá jedno
verše na oblohe
TD Božechráň
Cúvame pod orech.
Tresk. Vŕzg.
Preletím cez šopu.
nitky v duši
som závislá
naťahujem nitky v duši
vánok 'vábnik' ich potrhané
unáša
nesnažím sa porozumieť
pôst
iba sa usmejem
pod rozpáraným nebom
pôst
bude jar?
preleteli tmou
spev bol rytmický
určil výšku a smer sever
bude jar.
túlim sa k životu
pokiaľ ruka zodvihne sekeru
ubúda
triesok iskier popola
vetrisko láme steblá
zjavenie ~ sivý drdol ~ ako dnes
šmátra po lupe
- na Zjavenie Jána
padá súmrak
učeš ma, moja
mínus päť ~ parkovisko ~ ččč
lienka v kuchyni
- kde si sa tu vzala.
mínus päť
parkovisko
dotyk ~ stebielko ~ krajina
dotýkaš sa ma
- aj ja teba.
noc je jasná
kam sa podela
MIMOZEMŠŤAN - diel 7.
Máme všetko a nič.
Od modrého svetla z laptopu po matne zelené balóny vo výkladnej skrini.
A kamerový systém nám nepomôže. Pred dvoma dňami ho odinštalovali.
pavúčik ~ po daždi ~ čľup!
pavúčik
postráž mi tento verš
keď sa zobudím
vložím ho do básne
dnes je slnko pozvané na večeru
mesiac vytriasa zlatku
ešte pred súmrakom
milý M.
tento peniaz je môj
krídlaté
vešiam prádlo
- biele krídla
kam letíte.
pod kŕdľom šarkan
beztiažové blues
tony vzdušných tónov
snežia na krušpány
ticho pod balkónom
a v ňom štyri vrany
smiem prosiť?
babka
žije tu aj vlk.
choď sa pozrieť
hľadá ho medzi jabloňami a plotom
stopy soli
husi
rada vás nerátam
koľko snov na vankúši
bez prvej poslednej
načrtávam si
pracujem s pastelom
olej je náročný na miesto činu postup práce a čas
a farby sa vrstvia naopak
najprv temné
bezčasové blues
ťahá sa cez mraky
šedivé z olova
som pusté chýbaš mi
sotva mu odolám
osika
zotínajú brezy a topole
ktoré dráždia dych
som osika
kvitnem a dráždim
trochu jari i zimy
daj daj daj
v hniezde na jaseni
sedí slnko
pod mirabelkou
okamih ísť do lesa
do januárovej polievky
nesneží
čas mlčky beží k veži
bez hodín
naše stretnutia sú na oblohe
niekedy sa rozprávame o lietaní
ty povieš
asi krídla nemáme
a ja ach
prší mi do kávy
drozd raňajkuje v lístí
z kvetináčov trčia suché letničky
na povrchoch sýtozelený mach
ani túto zimu sa mu nedarí zmrznúť
pokojný spánok
na opravenú strechu
prší
pokojný spánok
zhasla som.
niekedy si vymieňame
ty mne
tichú kristiánku
po hánkach mojich
závejov
steh
v osnovách pohorí
nad úpletom riek
hmla obšíva
vystrapkané ráno
nuž čo
vravia že ťuk ťuk nebude
zrušia klávesnicu 'odoslať'
zrušia klávesnicu ' byť aj nebyť'
nuž čo
Aj vám aj vám aj vám.
Spomínaš kokaín.
U nás na dedinke kola, skok alebo koks.
Keď v nočných hodinách venčím psa, posedávajú v parku.
Pekne ich pozdravím.
biela čierna
klesá krúži
dláždi brázdy
všetko skrýva
možno navždy
prečkáme
otváram ružové šampanské
mala by som počkať na polnoc
lenže môj štvornožec je z tých vystrašených
o polnoci ho budem ťapkať
pokus o úsmev
usmievam sa na čosi vo výklenku
ten kľúč už roky nepoužívam
vedľa sedí mačka
ak ho zhodí
živí a mŕtvi
chcela by som to roztočiť
napísať báseň o živote
zatiaľ čo počúvam správy o smrti
chladne mi mozog až do končekov prstov
hus pod mračnom
v zázemí zamknutá
závoj skrotenia skladám
k nohám oblohy
nech si
buď šťastný je to jedno kto si
či sneží či zaprší
vianoce sú na spadnutie
dlhé noci krátke dni
úlet oddych zabudnutie
koliedka
pasú sa vločky
na vzduchu z dreva
z komína ovce
letia do neba
štedrosť večera
v diaľke duní
horia dve sviece
za živých a za tých
ktorí tu mali byť s nami
stará mačka
studený vietor
jej kráti starobu
už takmer nedýcha
iba pradie
bodky čiarky pomlčky
na opitom nebi
bodky popolavých vtákov
virtuózne vykresľujú kam
v páse jasu pod nimi
splietam spomienky
meliem orechy
dokúpila som kokos a mak
ešte mrknem do špajzy
či je dosť rumu a medu
v sychravom medzidobí
potrebujem kúsok udobrenia
iba malý
asi taký ako keď
po pohladení drsnej kôry
blížia sa ...
nebojím sa sĺz
vyplačem aj celý oceán
mám priateľov
ktorých rodina trpí vo vojne
tri letné
sedíme v tráve
za krídlami motýľa
už len oblaky
tu na mieste
popol
ostrov v rieke
plaché tvory
hniezdia v tichu
starých driev
dúšok materinkový
zvonkulinka broskyňokvetá
fialok voňavý
hrachorica jarná
prasličiak lesný
pomalý rozhovor
prináša úľavu
možno som závislá
napríklad
kým padne list z najvyššieho konára
báseň na ploche plechu
ošúpané vykrojené
postrúhané pocukrené
pokvapkané maslom
na papieri mastnom
mihotanie
fialové nebo
sivá skala
modrá borovica
strieborné rogalo
unavená rieka
plocho steká
vyvlieka korále
kĺžu sa po šiji
k lenivým bokom
TD Kvety a pláň
Vonku sneží a topí sa sneh.
- Chalani, kým dovarím obed, niečo si nájdite.
Dadovi podávam na želanie papier a ceruzky.
Duďo otvára spodný šuplík.
jeseň už padla na zem celá
v skle
horúci citrón
škorica
lupienky tajnokvetu
popri snivej rieke
keď o svit klesne oktáva
neha v srdci zostáva
na nechránenom poli
túla sa
šípky
z okamihu na druhý
riedim
dnes plodmi ruže planej
nepoddajné treba obkrúžiť
píšťalôčka pana
prišla zďaleka
rada sa túla
sesternica z deviateho kolena
z vlny lamy priniesla mi
spomienka
Do kuchyne sa chodí bez prezúvania.
Po obede sprace zo stola a umyje dlážku.
Dedo na dvore poťahuje z fajky.
Pôjde kosiť zadnú lúku.
dnes sa pridám
padám s listom jaseňa
hmká pieseň zahmlená
posadím sa na brezový
čmáram veršík znova hmlový
a teraz niečo pravdepodobne vytrhnuté z kontextu
pes je vlk
to mi žiadny sapiens z raja nevyvráti
skús dať gaučovému miláčikovi kus surového
ožije
tu nie je odpoveď
iba odvážna bojazlivá pieseň
prvýkrát zavilo vĺča
kým mesiac preskáče kaluže
noc ako spiaca užovka chladí kameň
keď krídla tak motýlie
súmračník pod mrakom
rozkladá vejár
na rozdlanený list
pýtam sa
brnkám
neviem prečo
láka ma to na synkopu
tink-ding
tuc-dudz
mávam dve myšlienky
keď tá o živote podriemkava
druhú si priviniem a poškrabkám za uškom
alebo sú to mačiatka.
zvyknú sa zatúlať potvorky
TD Preskoč plot
Keby to zovšeobecnil a povedal by, že bosorky v stredoveku upaľovali.
Nie. Keby sme žili v stredoveku, dal by som ťa upáliť ako bosorku.
Starať sa o rodinu je prirodzené.
spoznávam
ako vták z nahých korún
zašuchocem v lístí
zima je dlhá
telo nalomené
hovorí sa že v siedmom
niektoré postráda akékoľvek číslo
je zvislým horizontom nedotknutia
ako keď kosím
a poviem púpave
Aj vlky majú dávne zvyky
Zdržal sa do tmy.
Zasneženou krajinou sa kľukatí čierna asfaltka.
V tichu vníma iba svoje kroky.
Rozhovor bol výnimočný.
letobabí klam
na košeli bledne
kvetinový vzor
zmeny nie sú striedme
šomre sivý bor
... prijmi do svojho náručia
túto nezaraditeľnú dušu
ktorá objavovala v slepých uličkách
až kým sa v jednej nadobro rozplynula
a stala sa tak pokojnou majiteľkou hlbokého spánku
lyrika batika
na lícach leta
už len matná skica
jeseň v lese je
iná šperkovnica
luna čača
na hmatníku noci
flažolety svitu
mesiac pieseň sýtu
po hladine nosí
vietor Vieto
vietor Vieto svetom letí
čo priveje vedia deti
vietor Fučo vzduchom čmára
hvizdom vábi do chotára
bytosti s doletom na rozmanité okvetia
motýľovi na náhornej plošine
sa darí radostne a krátko
žije tak ako ten v údolí
sú to bytosti s doletom na rozmanité okvetia
rozhovory na drôte
ste všetky.
o chvíľu odlietame
tie čo nevládzu
nosíme v lietajúcich srdciach
mesiac a luna
luna
v miske noci krúži plavá
ako stuhy vlní
vypriahnuté člny
aké čudné more
kachličky a sklo
narodený v zajatí
túlavý
túlivý
a čím sa prikryješ?
deti ženy muži
unavme ich
nech neodlíšia úsvit od súmraku
plán.
Ešte nezamrzli
V peci puká prapieseň prežitia.
Voda vrie.
Od bránky sa blížia kroky.
Kým zalievam dúšku s harmančekom, pes víta susedku.
aj v tme je krásne
jedno ticho bez príchute
donáškou
do aleje vytrhnutých stránok
vidíš.
Keď sa rodí nový život
Zobúdzam sa.
Kuk.
Nado mnou triceratops.
Je v rámiku.
svet je maličký
sem-tam miniatúrna osobná púšť
komorný koncert pre komorné partie
tu vŕba tam baobab
hŕstka baránkov horedole
tichom do pahreby
stekám ako dážď
tichom do pahreby
úsvit
prezraď mi svoj plač
stane sa
že stôl unesie
náhody
pavučinky
a náležité účty
les na panvici
býva mi akútne
ako tichu v sladkom náleve
pri stole fúka
odlomená myšlienka sa rúti
zadarmo
tam aj späť
to je takmer nirvána
raz som sa v jazere dotkla užovky
tvárila sa že je plávajúci konár
život v životnej veľkosti
broskyne
divé a horkosladké
keď mi niektorá zachutila
vtisla som kôstku do zeme
slnečná tráva
vietor
vnes ma do prítmia
poprevievaj medzi kmeňmi ponad paprade
kým vykrúžiš priestor
Nepovedala by som
Prileteli mimozemšťania.
Pýtajú sa, kto som.
Vytrhnem si vlas, vystrihnem vzorku odevu
a pridám kúsok očného klamu.
dnes ma poštípala včela
z tretej záhrady zaznela klasika
a teraz si ju budem hmkať až do zatmenia citu
nostalgiou vzad a nosom vpred
upravujem na stole prázdnu vázu
prestaň myslieť
prezrádzaš
som ako netýkavka
na brehu vyschnutého ramena
topole sa vypínajú
uspávam sambu
samota je oblečená
túlim sa ako robinson k civilizácii
ako hladina mesačného mora k beztiaži
ako ozvena k záhade
korisť unikaj!
vidím dravca
aj ja chcem vzlietnuť
až pod biely mrak
. skríknem
Chodievam okolo
Odkývne mi a prihodí slovko.
Ak nepozerá z okna, môže byť na smetisku.
Chodieva tam diskutovať s pokušiteľom.
- Pozri na tento odpad.
leto dotkáva
horúce nitky
vpletené do strapcov
tečú do pivníc
budem ešte babie
miluj seba samého ako susedov v paneláku
na ulici Nová číslo Nové
táto záhrada nie je navždy
domček z karát sa rúca
šikmý dážď
úryvok z praveku
som oddláždená cesta
odbočka do nezakreslenej misie
kým svet recykluje dáta
v čerstvých stopách klíči čosi tajomné
pec kresadlo kôra
staré nebo
nové oblaky
nový dážď jatrí
staré rany
Len na vlastné riziko
Som mestský človek, usídlený v záhrade.
O včelách viem málo.
V živote ma poštípali do nôh, do rúk,
do brucha. Možno aj za ucho.
od cé po cé
na stupnici od cé po cé
hľadám súlad svitu
tónov ktoré vyláskajú
harmóniu skrytú
čakám na odmiestnenie tvojich mín
strácajú sa mi aleje
povedala krajina
úhľadné aj tie divoké
neopakuj mi
krížom cez spasené lúky
predstava
krehká misa v neopatrných rukách
deti prchnú dom puká
pieseň nadľahčí zúžený nádych
hm hm hm
slnko kráča nad lesom
fu fu fú pieseň stú
vietor krúti do rytmu
cestou všetko pohojdá
odznova
vyšla som z domu do tmy
nakukla do okna
svietilo sa
akoby práve niekto prišiel
zdravas
zdravas obloha
priestoru plná
polooblačná medzi slnkom a dažďami
keď plačeš umývaš
tento okamih
obrus
pastelové štvorce
na rozhraní belasej a zelenkavej
miska s ovocím
kúsok vzduchu
po splne
v novej tme
konkrétne v jej
placente
ružové a modré kvety
vnáraš sa do zeme
tvoj vek ťa istí
blízko je hrob dvanásťročného Ferka
konečne spolu.
krv patrí žilám
vyvíjam netank
s funkciou nestrely
podobný altánku
výhľad na les
ťažký day
bol to taký odistený hard deň
chveli sa mi ruky
a moje videnie bolo rozmazané
viac než inokedy
štvorec hodený do vody je kruh
počúvam na oslovenie
mami
mamo
mamko
sivozelené leto
tancujem s krhlou
sivé je znova živé
deň bez oblakov
voda je vzácna
do pekloneba!
Nebo si čmára do denníčka:
'Dnes som navštívilo psychonebesiara.
Fóbiu z tresku strieda úzkosť, že neexistujem.
Podporuje to môj stav duchaneprítomnosti.
sme dieťa
vraciam sa
kde zem plače
k prameňu vytrysknutých sĺz
nemôžem za to
stretnutie
až dnes som vytiahla z pohárov
lístočky z mäty
tie dni sa nám pokojne motali
pod nohami
plesk
ryba nad vodou
plesk - dvakrát zahrmí
balón stúpa
nič nevidím
od topoľov fúka
pod tyrkys-blankytom
v nákype rozdúchaných tráv
puká mak
aký priehľad cez chotár
medzi dopadmi
rakiet
žiadny signál
milujem písmácky úľ
bzučia tu autori
praskot ticha
skamenela hodina
krčí sa čo dýcha
nepohnutím odbíja
za sklom praskot ticha
čľup ... vývojka ... ustalovač
čo ma nenaučili
alebo mi nedovolili
robí sa mi ťažšie
napríklad kriticky hľadieť
demontáž
v hlave sa mu rodí raketa
šialene lieta
a naráža do vnútra lebečnej kosti
stačí len pomyslieť
TD: Túto požičanú knihu už nikdy nevrátim.
Jej majiteľka, akoby živá a zvedavá,
kráča všade za nosom, nebojí sa tmy,
miluje vône ľalií, ruží a obrazy V. A. Serova.
Miluje jeho portréty, ktoré prezrádzajú
za slnečnicovým poľom
vtáky hniezdia
už nehniezdia
stromy šumia
už nešumia
neostrov odkladov
môže strom odložiť
letné košatenie na zimu.
môže búrkový oblak nespŕchnuť
a vietor nepriviať a neodnášať.
kamenina padá na kameň
ktosi
kedysi
vypálil do hliny
kvet
lakte na parapete
pozoruje
vnára
a nad oknami dokorán
a nad balkónmi s bazalkami
prepáčte kde sa tu predáva kúsok znovuzrodenia?
strieľa sa
do chleba
do básne
donekonečna
kedysi som si odložila vetu:
som znásilnená a chcem žiť
nie je dôležité
kto
akým spôsobom
priznávam sa stromu
koreňom
čo pijú z prameňa
kmeňu
zaneprázdnenému rastom do neba
agát pajazmín a baza
pod sivým oblakom
popíjam máj
kým poprší
v opojnom bezvetrí
postavme si z lega dušu
- dobre babka
ale čo je to duša.
- to je niečo čo máme ale nedotýka sa zeme
- aha
tí čo budú
niektorých pochovali bez nôh a dlaní
jeden vyzeral ako rozbitá vitráž
333 úlomkov karmínovej farby
mnohých hľadajú
a teraz na rovinu
poézia
čo si vlastne zač.
klietka.
pletka .
skraja raja
len tak
skraja raja
pretneš ma
tichým jasným
idem skosiť trávu
brúsim
idem skosiť trávu
je plná púpav
pokračujem v srdci
pijem pod obrazom rieku
nedarí sa mi
neodpútať
bitá ľahkosťou bytia
pijem pod obrazom rieku
píšem pod tlakom akútneho nesúhlasu
pôjdem bojovať
vezmem si bublifuk a vystrieľam ho
do poslednej bubliny
pomáhať mi bude priaznivý vietor
z ôsmich devätín pravdivý príbeh
mám doma ježiša
donedávna trpel na treťom stĺpe bočnej lode
zhrdzaveli mu klince odpadol z kríža
rozbil si nos a pravé koleno
vďaka za spánok
večer povieš
sláva ukrajine
ráno poviem
sláva tým čo nezažmúrili oka
hruškohorolezci
- Babka.
Vylezme na tento strom.
- Dobre.
- Najprv ty.
uchopiť
kto je bez viny
strel prvý raketou
lámu im zápästia
aby znásilnenie prebehlo bez násilia
stŕpnutá krajina
myšlienky naivné
prítulné mačiatka
v stŕpnutej krajine
klopanie na vrátka
odkaz pre písmák
ďakujem za všetko
niet nad zázemie
niet nad impulzy
niet nad názor opozície
dron a kukučka
unavený dron
ľahol si do prachu
sníma vzdušné zámky
jarný prepočet
tajmaut medzi krížmi
sedím na bunde medzi náhrobkami
v tráve a na kameňoch porozkladané
maturitné témy
je doba papierová
koho kedy kam
odveje
nevedia
keď duní vietor
majú len túžbu
frng!
frng. z trnky
frng. do trnky
striedavá opatera
bezpečný domov
trikrát žltá
divoký alebo planý alebo lesný tulipán
pod starými jaseňmi jantárové more
za závojom vŕb
diskusia o zachovaní rodu
prosím vráť mi moje zdesenie
ak začnem cítiť ľahostajnosť
prosím vráť mi moje zdesenie
obete pochovávajú na cintorínoch
obete pochovávajú tam kde sa nestrieľa
aj deti
trpeli dlho.
neoverené
je tu možnosť
že kým od bolesti skonali
báseň umiera
som si istá že čoskoro zomriem
je to otázka dní
v tomto meste každý neustále čaká na smrť
prajem si len aby to nebolo príliš desivé
kvetinka a strašidielko
bu bu bu
povie kvetinka a vystraší
raz motýľa
potom lienku mravca čmeliaka
maštaľ na satelitnom snímku
podchladené
v špinavej plienke
dehydrované
jezuliatko
ak môžem potom musím
tie slová sú tvoje
Volodymyr
z a c h r á n i ť ž i v o t
žiadna poézia
najmenej
päťtisíc
a potom tí čo ležia na ulici
a potom tí čo ležia pod troskami
a potom tí čo v tomto okamihu a
slobodienka krehulienka
narcisky sú túto jar
žltožlté
a rozmnožili sa zvonce
rozetky sadím do kvetináčov
ešte o tom neviem
tento červený muškát
v tomto modrom kvetináči
tu už zajtra nebude
ešte o tom neviem
nie sme
ty si rodila
ty si bojoval
teba zabili v pôrodnici
teba v teréne
východný vietor
svitá
východný vietor berie dych
slnko zohrej najslabších
je ich veľa
čo je viac
hlad či smäd
pán prezident za dlhým stolom
prach či mráz
pán prezident za dlhým stolom
farby motýľov
slnka a neba
slnečníc a modrej skalice
chce aby sa žlté pole nedotýkalo
modrej oblohy
zázemie
áno
spolupracujeme
a preto neustúpime ani o krok
naše požiadavky vedú k svetoputinskému
1 - 1 = hrob
kto prežije
bude bývať na hroboch
bude kráčať po hroboch
bude mlčať o hroboch
a
a bomba šup
na školu
je nebezpečná
ukrýva sa tam divízia matiek a detí
zelená tráva ukrajiny
proti vojne
za vojnu
mimo vojny
tieto karty
plameň pod studeným hrncom
počas môjho života prebieha studená vojna
prebiehala
roky desaťročia polstoročie mi nad hlavou preletovali studené strely
otec mi ako desaťročnej vysvetľoval čo je to studená vojna
na stojáka
v hrobe je miesta
už len na stojáka
táto operácia
má svoje priority
... budú plakať
pri práci
pri varení
pri usmievaní
pri večeri
... či bude zajtra
dieťa v ranenej maternici zomrelo
žena s dieťaťom v ranenej maternici zomrela
krajina so ženou s dieťaťom v ranenej maternici zomrela
oznamujem to tebe ktorý si kázal streliť do krajiny so ženou s dieťaťom v maternici.
prítomnosť
len to čo dočiahnem
len to kam dohodím
rada posielam žabky po hladine
siréna
v rade na chlieb
čakajú v rade na chlieb
pif paf puf pif paf puf pif paf puf pif
prijmi tento pokrm ako dar
nebeského denacifikátora
lyžice a kľúče
polož zbraň na zem
roztavené kovové časti vlej do foriem lyžíc a kľúčov
otvor dvere do slobody a už nikdy ich nezamkni.
ontheground
melódia zaniká
bicie dominujú
žeby nejaký death.
si blízko
krátkaja nerozpravóčka tóčka
v minisvete ako dlaň
kričí malý ja
učí sa učí sa učí sa
rozum telo rozvíja
existuje výnimka že výnimky neexistujú
vtáky nemajú kde hniezdiť
ženy nemajú kde rodiť
tí čo žijú plačú
tí čo plačú nežijú.
tam a tu
strihám jabloň
bude mať menej kvetov
a väčšie plody
hádžeš do jedného hrobu
mám zvláštnu pozíciu
kto môže za moje slabosti.
skúmam ich zblízka
a snažím sa hodnotiť
tak toto teda nie
pomlčka vo vete
nedá sa to vrátiť
navždy počuť rany
modré ticho v kvete
pomlčka vo vete
v zoo je slon
v zoo je slon
nezmestí sa do krytu
bojí sa sirén a výbuchov
riaditeľ zoo ho hladká po chobote a šepká mu pokojné slová
použitá zbraň ktorá sa nesmie používať
bummm
obrovský oblak horľavého dymu
oheň zhltne kyslík
a podtlak zničí
pošlite
keď sa tu usmievam
keď tu objímam
posielam to tam
kde je opak bezpečia
umieranie vo vojne nie je len pif paf
mrazivý marec
prečo je žena
ktorá rodí
krvavá na hlave.
prečo ju polonahú
ulica
ulicu
na ktorej sídli
ruská a ukrajinská ambasáda
premenovali na ulicu
treba mi cikať
pocikaj sa moje zlato
a nehýb sa
lebo nás zastrelia.
hrdlá hrdličiek
dosť bolo sporov
chystáme vám koridory
do našich dvorov
ste už dosť vysilení.
po prvom poslednom výdychu
po prvom poslednom výdychu
dieťaťa
civilistu
vojaka
čo do krytu
základné oblečenie
základné hygienické potreby
základné lieky
základné zábavné prvky
o slove
je nedeľa
bojíme sa
nikto na svete nevie čo bude
som potomok disidentov
hlboký dážď
prebúdzanie jari sa odkladá
porast je rozdrvený
nie je použiteľný ani ako surovina na kompost
obsahuje nevhodné percento erytrocytov a ťažkých kovov
aj blato pomáha
v marci tu bývajú tuhé mrazy
vďakabohu
poniektorí ťažkotonážni zapadli
a nedostrelia
ako to robia aboriginálni?
klame
zavádza
nedodržuje
trestá tých čo chcú pomôcť zraneným
modrožltá slza
oblečte mu
modrožlté tričko
zavrite ho
do modrožltej miestnosti
oči lapených vtáčat
niekde už je po boji
vyzerajú z okien
očami lapených vtáčat
krv ticho tečie
všimni si mraky nad pamätníkom obetí
v noci bratislavský slavín
niekto doslova prikryl modrou a žltou
za slnečného počasia urobili foto
všimni si mraky nad pamätníkom obetí
u nás preletujú labute a husi
u nás preletujú
labute a husi
u nich
aha. rusi
mám strach z utrpenia
píšem o tom
metafory idú bokom
pretože
ani zaboha mi nenapadá ako zobraziť
nič
keď niečo ničím
nikdy neviem
čo zničím
keď idem ničiť do diaľky
sú to len médiá
. a ja mám deň a noc pred očami
kŕčovite zovretú päsť
z ktorej visí ružová čiapka
všetko je od krvi
a hlavne pevnú ruku
strach o rodinu
na pleci prvá zbraň
musíš mať pevnú ruku
dobre
na stole
rozkrájaná krajina
daj si.
nemnožko štípe na jazyku
treba zapiť jemnou drsnou
ževraj je lego nerozbitné
som unavený mesiac
kde sa berie ten purpur na zemi.
čo znamená
A PÁĽ.
odliatok
ako spomienka na krajinu
ktorá nebude.
ukrojíš
ukojíš
aj pes
je dnes
zbalili najnutnejšie
dieťa plače
žena na prednom sedadle odhaľuje prsník
nočný vták preletel cez odtieň šedej
nočný vták
preletel
cez odtieň
šedej
hmloviny a hviezdy
hviezdy sú dnes fontánové
spŕšky čepelí
spŕšky ihlanov
visiacich nad antracitom ticha
toto sú verše proti
vojne
ktorá visí vo vzduchu
ktorá nie je potrebná
ktorá môže byť najhoršia
tráva spod lesa
pokoste ma dvakrát
poobracajte
ak zmoknem
slnko ma prehreje
zopár svetelných rokov a ste v jadre
dá sa ukončiť reč s vetrom.
dá sa odmietnuť úžas
nad dúhou v dažďovej kvapke.
nad odrazom vznášajúceho sa telesa
také sú tvoje vína
do brázd je hlbšie
ak sa cez ne prehnal
ostrý náboj
také sú tvoje vína
a.les.l.u.j.a
postupujem v smere do lesa
hore potokom
z kameňa na kameň
pomedzi chrámové kmene
medzi nebom a zemou prach
vypínajú zdroj
ktosi hrá na klasický nástroj
rozbíjajú husle klavír ukulele .
ktosi hmká melódiu
ružové šampanské
po nebi tečie
ružové šampanské
vesmír hovorí
že dnes budem pripíjať sama
tri vínne mušky s hádankou
tesne za husľovým kľúčom
pristála vínna muška
čiže drosophila
o chvíľu sa pridali ešte dve
ikebana ticha
v prameni piesok
na ňom len rosa
oblaky pečatia
ikebanu ticha
lyžica z džunglového dreva
keď som mala dvanásť
vystrúhala som si
z topoľa.
z jaseňa.
poznám ťa okamih
poznám ťa
okamih
a už si mi do srdca
padol
ľahkosť vydobytia
slnko ma jedným lúčom
schmatne za golier
a druhým čmára na čelo
dýchaj.
človek pes a naopak
tu na zemi
žije človek
žije tu aj pes
priateľ človeka
hodváb a meč
ako rozoznám
hodváb od meča.
obe struny
mäkká ostrá
viem že si tam
som skryté slnko
a ty.
som bytosť v tieni
túžim po tebe
pavúk v daždi
tesne pred búrkou
obaja v pavučine
letia nad poľom
letný ľadovec
cukrový halierik
cínový obolos
lós na bosom nebi
zvysoka obratne
roztancuje keby
TD - biliónročná prázdnota
Na smetisku duší dali sa prítomné
do reči.
- Telo ma vyhodilo.
Ževraj som bremenom.
za iných okolností?
tieto tu
ma húževnato opletajú
ako pavúk neopatrnú mušku
kým sa priem
odliv
nad kopcami súčet
kučeravých mrakov
mráz bije kov na kov
čo je bosé skosí
nebo je na kúsky
kráti holé vety
slnko okované
ledva ráno vstane
skĺzne po úpätí
gogogo
rada rozprestieram
nech si letí.
nech si krúži.
nech sa stráca.
náhodný anjel
krídiel pár
tvár dieťaťa
a neha
skacká si po žuvačkách
polportrét
prekrylo sa svetlo s tmou
pútnik zemi ponúkol
polovicu svitu
práve dnes som polportrét
odpútať sa SKOK!
odpútať sa
SKOK.
nech je nový rok
vospolok m i e r u m i l o v n ý
aha nitka!
- milá pani pavúková
strávili ste čerstvú správu.
- isto-iste koniec koncov
vyvýšenú o oktávu
ako keď mäkkým tónom čľupne melódia do ticha
čo je živé
v krajine snehu
hľadá úkryt
čo je živé
TD: svetlo
Od bránky krik:
- Tetá. . Svetló.
Vetrisko fučí do uší aj do plamienka.
na obrus blues
fúkaj
do závitov
čo nanometer
to sklad gigantických
vyplň otáznik prijmi nádej
hora vydychuje
z oblasti hrudníka
konkrétne
pod piatym až siedmym
365 pokút
v pustej krajine
maštaľ
pomúč lopár
vykroj zopár
v čakárni pod halúzkami
sneží
vločkový chorál
potichu
v bezvetrí
k tomu punč na srdce
pod lipou bezlistou
kŕdeľ huslistov
sedemnásť na veži
súmrak presneží
snežná nežná perinbaba kde si?
snežná nežná perinbaba
kde si.
je čas prikryť vankúšikmi
lesy
letokrúžim
cez zhluk vén a aort
kričím na mňa aport
vraciam nebu dlhy
výpis snov je dlhý
Marek nebude mať pohreb
Už týždeň má Marek prebodnuté srdce.
Ževraj si to urobil sám.
V prítomnosti opitého brata a opitého otca.
Na striedačku bedákajú:
zostalo krehko
ticho pod stromami
už je vytúlaný
hrdzavý život
zostalo clivo
keď ...
keď .
prečítajte mi týchto pár viet
všetko je tak
ako bolo napísané
príliš ozbrojené miesto
Včera večer, keď som v parku venčila psíka,
dvadsaťpäť metrov od našej záhrady v dome
u susedov dodýchal tridsaťročný chalan.
Kamarát z detstva mojich detí.
nech sa páči vystupovať!
ušiel mi vlak
električka aj autobus
o vzdušných plavidlách
z ultranežných dôvodov
taký malý bratislavský vúdstok
zaštrngocem kľúčmi.
povedala revolúcia
a nežne vkročila do ulíc
trabant zaparkovaný
ako vnímate súčasný trend spoločnosti?
Bol raz jeden pračlovek.
Vedľa novovzniknutého stalagnátu žuval
surový stejk z mamuta.
Ani pranáhodou sa mu nesnívalo, že potomok
neha natura
som unavená
- drž ma.
vraví samota
- máš len mňa
blues zabudnutých máp
blues mračných kolonád
dĺži tiché chvíle
blues zabudnutých máp
skrýva žltú v sivej
kráčam do zimy
maľujem
aby .
nedbám na nečas
na štetci odtieň
samé čiary života
natŕčam dlane
do oblohy
vidíš.
samé čiary
spomienka na čašu vína
Leonard miluje
nevypil so mnou čašu vína
svoje
I'm your man
dve tváre
v nehybnej kaluži
zrkadlia sa dve tváre
tá nepokojná
utrúsi v renesančnom duchu
po kameni
popri mudr. smerom k phdr.
šplhá sa po kameni
pavúk
on a ona
na drsné dlane zeme
vandrovník vietor
vyháňa z lesov
kŕdle lístia
pirueta
duna a luna
v indigovej noci guľatí sa
luna
duna
po dni premien
muškátovo-šípková
slnko preniká
vitrážou rannej spŕšky
dážď.
umývaš ma ako batoľa
TD - A kde je šarkan doma?
Dnes púšťame šarkana.
Zahľadím sa do neba a šnúrka mi prekĺzne
pomedzi prsty.
Vnuk kričí:
Dve sovy.
Stretnú sa nad ránom dve sovy.
- Ja hlupaňa. No uváž, myslela som si, že
keď všetko rozvážne premyslím, vyhnem sa
stratám. Dnes v noci som prišla o tri duby pri
zo zlata do blata
opadáva z javora
zo zlata do blata
s popraskanou glazúrou
dušička odratá
prečkám v bútľavom buku
jeseň sa neponáhľa
ukradne si kúsok leta
beží do chotára
a tu a tam zapáli
čaša liata z piesku
svätého tešú ruky
nesväté
v zápale zápasu
o stret mét
čerstvá vňať do polievky
myšlienky stromov
sa chvejú
medzi oblakom
nula a nekonečno
plamene i sriene
sotva súmrak
pootvorí vejár
baran s býkom
spolu s hŕstkou plejád
list
na zvetralej stopke
neudrží pózu
ako vnímaš svoj pád.
sýtožltý s purpurovým vzorom
načo trhať keď po ceste zvädnú?
túlavý život
( v duši )
prináša nedotknutia
načo trhať
mok z materiny dúšky s veľkou lyžicou medu
vkročila som na mesiac v kaluži
niet stopy v zrnitom piesku
iba rozbúrená hladina od brehu k brehu
za ten odvážny mimozemský krok
stane sa mi že
ak za niečim spravím bodku
život ju preškrtne
a to niečo
premení na nekonečno
staré závažie
kĺže sa spomienka
po jazve z nehy
nebolí už iba
poláska pehy
modrožltý dom
líčim svoj dom
pestro modrožltou
som prostý amatér
aký zvolím náter
už je všetko nájdené
od luny k lune
žalosť vlčích volaní
spriaznením ma omámi
rana za ranou
Prepletené popletené rozprávky - písmácké spolupísanie diel 7.
Vašek má divný pocit pri srdci.
Popevok líšky Ryšky mu rezonuje v uchu
načisto falošne. Nebadane sa vytratí z
chalúpky a sadne si na kameň pod hrčovitý
mesiac leje štíhle tiene
mesiac leje
štíhle tiene
kríži siene
osík
slnko v perine
zhovorčivý polmesiac
ťahá ma dnes za slová i za city
kým dorastiem čo ak mráz
ten pri zemi ocukruje ulity.
ďuďu a bubo
ďuďu je ďateľ
do kmeňa duba
ďo ďo ďo ďobe
správu pre buba
opak
mäkkosť línie
rázna
uhlopriečka
nevnímam príchod búrky
rozhŕňať siete
minula som drobné.
nohy ma kamsi nesú
ruky čosi preberajú
ževraj treba opáčiť čas na vlastnej koži
kvapka je šíp
kvapka je šíp
pretína dlaň
k oáze pod Denebom
nevedie cesta
vchádzam von
vchádzam von
voľnosť vracia
vráskam veľkorysosť
vdychujem vôňu
úľava
uprosí uzol
ako užovka
uvoľní sa z uzavretia
uvelebená
ak sú črepy priesvitné
keby aspoň padla na dno a rozbila sa
Antoni by z nej vytvoril
kachlicu s dúhovým vzorom
a vložil do dlažby v parku Güell
au! to páli
zrak už slabne
ako nájdem cesty nové.
sedím na dne
prstom šmátram po oblohe
triangel ticha
tadiaľto.
triédrami ticha
do tabulerasy
trasy triedi
mám malú misku monumentálnych možností
milujem milosť
mierumilovnú mieru
a maléhoveľkého muža
milujem metaforu v modrom
prečo?
plachtí praoblohou
preletí ponad päť papradí
na pahorkoch praprahôr
povrch planéty pradie
gravitácia guláš a gomora
nad gruntom
gordickej gravitácie
gajduje
gentleman grog
ring-ó-ding rosy
nad riekou rozpitá
rozeta rána
revú
režú
TD: Kudá? Tudá!
Dve autá. Trabant a škoda 1000.
Traja otcovia, tri mamky a päť detí.
Trmácajú sa do Chorvátska na sympózium
a dovolenku.
e-nebopekloraj
evanjelium (podľa) e-jána
e-krajina estragónu
eldorádo esencií a eskamontáží
(en face en gros)
súostrovie samoty
sprisahancom spŕchli slzy
smädné srdcia stopujú
v súradniciach strát
skús sklon po samú studňu súzvuku
naboso načierno naostro
noc nabáda k nadnesu
nokturno nezvyčajne nežne
navíja náhodilé nič
naboso
libreto lístia
pod limbou
ligotavá líška
luna leje
do lona lúk
slová sú jedno slovo
slová sú
jednoduché a slobodné
po gordickom zauzlení
zaspia
ako
ako astrálnu alegóriu
ako arabesku alternatívnych alejí
anjel
asociál a anarchista
aj keď iba halabala
bohovia ma nevidia
načo by im bolo dieťa.
smejem sa vánku
keď mi čechrá vlasy
krátky rozprávočok na dobrý nocík
Pod vysokým horom v hlbokej lese
pri potôčke pod skalom
Janíčka Marienkovi šepká do ušky.
- Skúsme zaťukať na tento stračí nôžok.
krasopisci slnka
je leto
pozývam samu seba
do prieniku pohľadov
pastelovo-olejových
babka a dedko
hlasy pri bránke
o živý plot opretá
biela palička
jeden dva deväť
báseň do vetra
postačí iba fúúú
a pomyslieť si
na pestrú paletu
špirálovitej osi
stretávam hviezdu
stretávam hviezdu
usmeje sa
a s bielou paličkou
odcupitá po asfalte
trhám poradovník na pobyt v pustej prérii
steká za obzor
oranž
rúž
purpur z echinaceay
ešte vesluj!
po búrke krajina dýcha
dážď premlel dná
ešte plač.
ešte vesluj.
obelisky a obolosy
oskar odjakživa
ošetruje omrzliny
oblačnej obežnice
opatrne odníme
CCC
clivá cikádka celestínka
cinká na cimbal
cvengne cis
cifruje cé
do dunaja
do dunaja dúha dopadá
v deravom dube doznieva deň
diaľka dýcha do dna dopredu
v dúhovke duel dávnych drakov
krištof a kamilka
krištáľovo krivé
klávesové kreácie
krúžia krížom - krážom
kým kučeravý kohút
bé bez bariér
baránky blúdia
v brázdach belasých
bájne bolero
bronzovo bzučí
keby bola iba jedna cesta
keby bola iba jedna cesta
a pri nej jeden strom a jeden dom
po nej by kráčal jeden človek
kam by šiel nebolo by tajomstvom
zajtra bude nebo plakať a možno príde aj búrka
- Dámy.
Okolie márnice nech sa leskne ako
zrkadlo. Od parkoviska po vchod povytŕhať
z betónu každé stebielko. Aj s koreňom.
vesmírny kominár
po nočnej v blankyte
mesiac dospáva
derniéra stála ho
nemálo síl
a predsa
Za oknom súmrak.
Orechu po búrke oťaželi spodné konáre.
Dotýkajú sa zeme.
V kuchynke zhasnuté, stojím na verande.
ľúbiť či nebyť?
netreba sa náhliť
je tu všetko
zatmenie poletujúcich telies
pobyt vo vduchoprázdne
a teraz sa na to pozrime zo strany okruhliakov na dne suchého koryta
Cez široké dno vyschnutého ramena smerujeme k rieke v lužnom lese. Za ohybom strnieme od úžasu. Z vyvýšeného brehu priamo pred nás doskakuje mohutná dobre stavaná divá sviňa. Pravdepodobne on.
bolíš
kráčam po farebných dlažbách
ako po hladine jazera
ako po povrchu mesiaca Mesiac
iba
dvojbodková a sedembodková
- Dobrý deň, sedembodková.
- Ahoj, dvojbodková. Odkiaľ letíš.
- Z vlčieho maku cez zvonček prostredný priamo na túto strapatú nevädzu.
hore dole
ťahá ma to
hore dole
k nebu k zemi
mraky skaly
tulák
slnko leje hriatô
do čiaš poľnej trávy
rezbár ostrým dlátom
vyzdobuje trámy
kobylka a kobyla
zelená kobylka omylom
sadla si v ohrade na žriebä
strážené starou kobylou
malé sa zľakne a kopýtkom
pánVrtiška: Pravdepodobne žiadna záhada
Ak mi v dohľadnom čase nezaklope na dvere klient so záhadou hodnou rozuzlenia, z mojich mozgových závitov sa vytratí schopnosť rozlišovať pre a proti.
Záhadológ pán Vrtiška neblahé myšlienky podčiarkne otázkou vyslovenou nahlas:
- Čím iným sa dokážem živiť, ak nie vyjasňovaním záhad.
Automaticky siahne po slovníku dedukčných výrazov. Číta:
zlomok času
kameň na stopke
slnko na ňom dohára
z pohára nebies
vytryskne láva
akože
Starší vnuk povie:
Babka, tebe akože narastú krídla a vyletíš na ten najvyšší konár, pretože si pterodaktyluska. Ja som akože tvoje mláďa a čakám v hniezde na potravu. Keby si náhodou nevedela, pterodaktylusy lovia ryby. Za tým kríkom je more, tam môžeš loviť.
smiem sa stratiť v noci?
čas nalieha
presýpaj.
myšlienky
city
vrastá mi duša do vrcholkov borovice
vrastá mi duša
do vrcholkov borovice
sú si blízke
vietor sa do nich tisne
TD veru nono
- Babta.
Vnuk natŕča dlaň a na nej nezrelá malina.
- No vidíš, ešte je zelená.
Beriem do ruky červenú loptičku a ideme k malinám.
Pán Vrtiška: Záhada Ježiša kráčajúceho po vode a záhada modrých tyčiniek
Ferdo, ide sa.
Na obecnom rybníku štvrťhodinku pred zotmením ktosi kráča po vode. Miestni rybári dotyčného oslovujú z brehu:
Kto si.
Som Ježiš.
stretnutie
stretnú sa dve snahy radovať sa zo života
jedna vraví:
nie vždy sa mi darí
slzy sú raz také
Pán Vrtiška: Záhada menčestrovej vesty a červeného obojku
Milý Jiří Stop Prídem v stredu popoludňajším spojom Stop Spoznáš ma podľa menčestrovej vesty a červeného obojku môjho psa jazvečíka Pedra Stop Teším sa na stretnutie Juraj Stop
Záhadológ Jiří Vrtiška má zvláštny pocit. Po tridsiatichtroch rokoch stretne svojho dobrého kamaráta Juraja Vrtielku. Počas štúdií spoločnými silami vyriešili zopár malých a trošku väčších záhad.
Určite si zaspomínajú na záhadu veže.
tým čo netúžia pred dažďom ujsť
nebo je blízko
nie až tak veru
ako aleja
striebristých briez
ŤAPŠLAP IDE DO SVETA ... diel 18
abraka čáry máry dabra FUK.
Ťapšlapova päta brada
kššc mňau ihahá
rozprávka je vyspinkaná do naha
štartujem z bydla nad temný oceán
rozprestriem krídla
akože ich mám
štartujem z bydla
nad temný oceán
slnko
keď sa ráno prebudíme
ja a ty
spaľuj ma dočista.
budem tvoja nitka
ŤAPŠLAP IDE DO SVETA ... diel jedenásty
Poznáte to, keď sa v skutočnom živote udejú viaceré veci naraz, že zízate ako koza na nové vráta a sotva lapáte po dychu. V našom roztodivnom príbehu to bolo takto:
Ako si tak Elfínka tanečnými prehmatmi zlaňuje po čarovnovznešených fúzoch škriatka Ťapšlapa, JEJ POZORNOSŤ upúta panoráma nádherného tajuplného lesa v neznáme naľavo. JEJ NEPOZORNOSŤ spôsobí, že sa chytá vzduchu namiesto fúza.
A čo náš jednorožec.
pes myšlienky a les
skontrolujem obojky
na jednom vodítku pes
na druhom myšlienky
a ide sa do lesa.
nečesané vlákna
mám pozametané
a vyvetrané
prítomnosť jemne pridŕžam malíčkom
v hornom šuplíku sú
ružová biela zelená
pod sakurami
ružovou šachovnicou
brodí sa pešiak
pod čerešňami
je máj vône čas
porovnávam vôňu
bieleho a fialkového orgovánu
nepoznám pôvabnejší akt
ako zabárať nos do esencie vôní
nemáš toho veľa
Včera nás navždy opustil František Smutný.
Hlásili to v rozhlase.
Nemal toho veľa.
Žena mu umrela, deti ešte nechodili do školy.
pobrežia
Býva na pobreží.
Na pobrežiach aj relaxuje.
Tisíc kilometrov vzdialených od jeho vily
s luxusnou plážou.
studený kameň vriaca krv
zrýchlený dych zeme
studený kameň vriaca krv
svetlo zvučnonemé
seje do noci trubadúr
Mňaukí...3.diel
Dvaja tuláci, rozvážny a sčítaný Ťapšlap
a trošku ustráchaný ale aj romantický Kššc,
už tretí deň ťapkajú cestou necestou.
Tam v rodnom kraji Nikonocelína
dračia výprava-poetická vsuvka3
ak mu šantia v hlave
myšlienky vzletné
kam až zatúla sa
dráča neposedné.
ústredná požičovňa zázrakov uvádza ...
ústredná požičovňa zázrakov
uvádza animovaný zázrak
o premene neživého na živé
skryté bude jasné
nedeľný drink s rafaelom
zmodlím sa
ako to len tulákovi pristane
klenba obydlia otrhanej duše
čiaha dnes až po samé ponožky nebies
dračia výprava-poetická vsuvka2
buchlo šampanské.
kdeže to iba dráčik vyfúkol soplík
a ktorá firma vyrobila
ten najtrblietavejší ohňostroj na svete.
pocit súbytia trvá presne tri sekundy
no a tie moje sny
sfraškovateli alebo
vzdorujú životu.
potácam sa medzi
je koniec apríla a možno prvý jarný deň
zvinuté lístky konvaliniek
akoby ušúľané na stehnách kubániek
a zeleň trávy taká chrumkavá
že dnes ma moje jarné srdce
dračia výprava-poetická vsuvka1
výhodou je malá dušička
drak to vníma ako poklonu
keď sadneš na draka POZOR.
je mu to fuk kde začína
karát patiny
och môj milý
pamätáš ako sa nám
z prvotného hriechu vytratili
dúhy a jednorožce.
trojvôňa
do rána rosa
cupká cinká
pod kríkom bosá
konvalinka
mesiac á la créme
našľahaná jasnoguľa
narúša tiaž planéty
poď sa do neznáma túlať .
zaťahujem rolety
ukončite lásku dvere sa zatvárajú
zostáva málo
ani vánku niet
čo by otočil list
prosiť svetlo
od všetkého po nič
nápady sa roja
ako včely z úľa
ľahko a priezračne
kreslím báseň
svetlo po záruke
načo sú mi hviezdy.
keď ako zbitý pes
pozorujem ich svity
rútia sa cezo mňa
cez čiaru
vták nad planinou
letí klesá loví
a znova sa vznesie
prelet v duši
túžba po pokoji
túžba po pokoji
vyžaduje putovanie
v plnej zbroji
srdca
u stolára
keď moja láska povedala že to
dieťa si nemôžeme nechať lebo
nie je na to vhodný čas a ja som
preťala ticho ozvou a nešla na
pár kvapiek na dne
prosím
dolievaj čašu
ruky sa trasú
pár kvapiek na dne
perleť sa drobí
kým v spätnom zrkadielku
tma hlce budúce
po hladine vábivé
temnosvity vĺn
krížom - krážom
ide srdce na skusy
s vervou krížom - krážom
odvážne sa pokúsi
nestáť iba ladom
v zabudnutí
perute labutie
biele ľalie
duša a srdce
syna márie
láska klobúk dole! si esej o pokore
láska klobúk dole.
si esej o pokore
tvoj rozmer neodhadnem
som doma najmä na dne
letí
nad zvončekom
campanulou
letí motýľ modrý
nad nechtíkom
z plátna rána
z plátna rána
ťahám nitky
motám šnúrku
na šarkana
mesiac si podmanil koruny briez
mesiac si podmanil koruny briez
tiene rozmieňa na haliere
ako sprejer
výpoveď striebrí okamihom
potulný mráz
žiarivý krajec pod vozom a potulný mráz
táto noc ústi do delty nepohnutia
jar klíči v predklone s predponou nad
na dne neba v perinkách pokory a ty
bodka tečka
paDAMpaDAM
do prázdna
( zo zvedavosti či sa rozsvieti. )
s padákom uháčkovaným
niežeby som chcela
padám ako meteorit
niežeby som chcela
som aj včela
prúdim tam a späť
nájde sa ešte za hrsť pokoja
vietor víri
vyvracia a láme
a potom
priletí si vánok
jednoduchší už ani nemôže byť
život
jednoduchší už ani
nemôže byť
zbaviť sa prebytočného
evamária
eva miluje svet
mária nekonečno
spoločne milujú
prach i večno
ahoj!
otče náš
ktorý si tu i tam
ktorý si ty i ja i všetko živé a neživé
posväť sa meno naše
na rozhraní
dýchať
kým víchor poľaví
utŕžené rany sú
zmenšujúci sa mrak
a máme tu zákaz všetkého
pršiplášť na polici
dušička o palici
zhrbené plecia
a predsa
nápis jar
plachtia husi hneď zrána
a počas dňa päť labutí
kreslí nápis jar
navečer ďalší kŕdeľ gága
znova je tam obloha
dobrovoľne
úmyselne či
nasilu
klesám do hlbočiny
bezbreh
láska je iba
chvenie tela.
alebo
z bezbrehej plavby
kde sa vzala tu sa vzala ...
kde sa vzala tu sa vzala .
všetky ways dorogy
chodníky pěšinky či vie
previnuté cez viadukt srdca sú
neviditeľné haliere
dnes mi je
tak akosi
odlivne
a príliv
napiť sa slnka
do nahých kaderí briez vietor fúka
húf ružových baránkov cupká za horu
tráva pod snehom suchá oddýchnutá
slnko deň po dni vŕši jasnú polohu
tulákova duša je mandala
tulákova duša je
strom
nech kráča kamkoľvek
dotýka sa zeme
rande s pokorou
na pár chvíľ ma ukolembá
z neba páperové čosi
zvyšok času žobrem
prosímprosímprosím
divokrehký svet
divokrehký svet
čo v ňom niet.
noc je smäd
smäd je ráno
aj ten dážď čo do topánok tečie
aj ten dážď
čo do topánok tečie
aj tých tritisíc trýznivých tónov
nocí prebdených
kým za golier prší
nemožné mať všetko
v batôžku
vždy voľačo chýba
tentokrát došli slová
ach!
vôkol samá zámena
dodatok výňatok vsuvka
obchádzka hromozvod terč
zvyšok knokaut aut ach.
pelotón mrakov
je taká doba
čo môžeš rob doma
milý platón
máme tu plast
hľadám prienik
kým nebudem mať krídla
poletujem v sne
ako inak vysmiať sa tme
ktorá by mi v strede svetla
zavri oči * anemonky * pod stromom
zavri oči
pod viečkami
útok ticha
dýcha cez
kvapka vína kvapka vody
vinou premeny
vody na víno
vnímam výhľad
zo svahu vinice
a rosa vraví
a rosa vraví
vybozkávam dúhu
kým sa neodparím
oblak sa len smeje
v džungli elegantne zvanej záhrada
milá emily
neviem ťa čítať v originále
aj rodný jazyk je pre môj prostoum
číra záhada
sen ktorý sa opakuje
s dôverou v duši
kráča po súši
obzerá si klasy zblízka
tie čo rastú tridsať rokov
január + reuma + renoir
bez teba to skrátka nejde
ako ináč opustiť budoár snov
a vydať sa napospas odsýpania
nocí a dní.
tak akurát
na ďalšiu cestu
trošku farebnosti
vôní korenia
a objatí
želám si ...
ak za seba
tak diaľku
ohraničenú nekonečnom
neviem prečo
vrstevnica priamo pod nohou
milujem ťa pôst
si skvostom hostií
nikdy neviem pod akým heslom ťa nájsť
to je to čaro
Zrzavého anjel
Zrzavého anjel
uhoľ na papieri
vyviera zo svitu
jestvuje bez hnutia
vetry vanú do všetkých strán
plamienok v škrupinke
škrupinka na hladine
nezmerateľného oceánu
vetry vanú do všetkých strán
veľa
háčkujem loď
z jemných nití
miesto plachty
na stožiari
plachosť korún
načo z môjho tvojho
splietať vrkoč.
strapatí nás
jeden vietor
ani slovo
psie slzy sú presolené
už je to rok
môj veľký pes nedýcha
zem je studená a mokrá
na ceste pre chodcov
koľko času treba
aby sme si navzájom
zvestovali
že úhľadne roztrúsení
c i n g i l i n g i b l u e
hľadať sa v chaose .
neviem nič ani o
kvapke dažďa na nose
priklincovať
keď zopár unavených oblakov
oblaky putujú
z diaľky do diaľky
niektoré sa rosypú
ako gorálky
čierne slnko biely vták
g e o r g e s b r a q u e
husle a džbán
husle a paleta
husle a fajka
prázdno v dyni
púšťam po prúde príliš ponuré
a tiež príliš pestré predstavy
ponechávam si prázdno v dyni
ako ten potulný mních z číny.
jeden pevný nit
ak si môžem dovoliť
medzi koloritom sveta
a intimitou bytia
jeden pevný nit
v divozrení
zbavujem sa skôb
úchytných lán
nech veža sveta
tá ošarpaná súradnica
ples klesajúceho lístia
zvaná na ples
klesajúceho lístia
kráčam do aleje všestromov
ako domov
ešte toto bác a už nikdy viac
neviem
ako sa to robí
iba dúfam
že posilňujem ducha
akoby mi chýbala vlastná priazeň k životu
unavená z úvah o tom
čo práve nie je tu
pripúšťam
že k prítomnosti pristupujem
farbou nefarbou
na líci kvapky
slaný sladký dážď
a náhle dúha
pestrý oldomáš
v partitúre pádu
v tom som dobrá
spola rozhodná
spola náhodná
hodna sať vákuum
vinu prepláchnuť vínom a zajesť chlebom
necúvaj
nestoj
miluj
kde nájsť
lúpežná cesta do hmoty-nehmoty
prosto povedané
máme tu božiu časticu
takmer nezmerateľnú a
nenápadnú ako
ticho večera
rozum produkuje
myšlienky sa podobajú ako vajce vajcu
nič nedáva zmysel
srdce sa chytá každej slamky
v prstoklade schnúceho lístia
niet sa kam uniesť
z rozmeru pozemských
krokov
som si istá
cez prievan dlane
cez prievan
dlane
po neviditeľnej
liane
pre dážď i vietor šnúrky si viažem
cezpoľné cesty
prikryla jeseň
v hmlistom objatí
vychláda zem
aby
krok v srdci páli
ževraj sa boria
skaly a vlastne
to súzvučia pády
keď život tak život!
o ktorý ide.
ten čo dýcha
a prídel svetla
vníma ako zázrak
a zvyšok?
snažíme sa dva-tri momenty
medzi sebou
prepliesť hrboľatým citom
a zvyšok.
paralela so životom
sklamania
veľkosti atómu až nadrozmerné
a nádeje
rozptýlené ako hviezdny prach
rovnobežky splývajú v nekonečne
dnes
mojim šťastím
je lístie
čo si ševelí
odznova
odznova
spoznávam
slnko v krajine
tak ľahko zabudnem
let naslepo
telom sa suniem
po brázdach tejto zeme
ako po braillovom písme
dožičiť si let naslepo.
zlatohmlistou cestou
žltá ária
srdce dobíja
plejádou
poltónov
punčové nebo
kým nebo sála
odtieňom
punčová nálada
do hmly v údolí
až po stopy bosých nôh
moja malá rieka
špliechaj
stúpaj
der sa
pahorky na víne
od čela po nart
štetcom brnkať
po úbočiach
ženy
milujem vitráže
listy zlatia zem
krokmi šuchocem
krížom cez
prevzdušnené aleje
dva tri tisíc nekonečno
vystrihujem z duše
pestré vzdušnotvary
dva tri tisíc nekonečno
upratujem do vôle
vtipnonežne
neviem sa nabažiť
pohľadu do diaľky
akoby všetko čo je tu
získalo pointu
zároveň
ulož ma do postieľky
na jeden zo svojich
páperových oblakov
iba na chvíľu si zdriemnem
portrét v krajine
túlaním
tvarovať odtieň
na klenbu čela
a lícnych kostí
po kmeňoch
kam vyplakať verzie
pouličných snov.
čím vydláždiť
cestu domov.
na rozstrapatenú kukuricu
nie na dalajlámu
hoci aj také premeny
sem-tam sa jej stanú
strihá sa
vytrvalo
nikdy nehovor nikdy
povedala obloha
a pretkala sa
hlbokou nocou
čo ďalej?
na veľké niet síl
malé vietor
po krajine trúsi
do kvapky rosy
v kalužiach i v korunách
srdce
zvíreným prachom
zasýpané
z mnohých strán
retro-scifi čin
ústavná väčšina mojich snov
začína súčinom vánku a svitu
pre dnešok mimo veličín
vo svete premien tieňa na tieň
na starom stole cibuľa
a cez sukovitú borovicu
pohladiť rozložitú horu
modro-zeleno-béžovou rovnicou
štetec naplocho
do podkladu hviezd
po západe slnka
nežnie obloha
ružová sa jemne vpíja
do modravosivej
slza pod levitáciou
pod levitáciou slza
adoptovaná nekonečnom
teč. a tvoj úsmev bude hriať
iný život.
nizozemskou umbrou načmárať hartunga
spontánnou nehou zrodený svit
na spôsob motýľa
túži sa z larvy vymaniť.
tisíc smrtí
tú svoju nazývam
maľovanie oblakov
keď pomíňam
blankyty
hmla na unavenom oku
vďaka vánok za jasnomračné signály zboku
hmla mi oddávna sedí na unavenom oku
tetivu napínam na prasknutie po pamäti
milosrdný trest. . srdce svieti duša letí.
spoza kŕdľa husí vykúka vzducholoď
namierená
blúdim
stratená
dotýkam sa zázemia
rez cez hrdzavý les
v reze cez les
nerez krehne na podobu
hrdzavejúceho lístia
v sychravej jeseni
prosím ... vyhláskuj ma prázdnotou
čítam báseň telom.
stane sa
keď mi uletia včely
komu nie.
odmala som pomalá
odmala
som pomalá
moje túlky
do diaľav
útržky úlomky zlomky a prach
to som celá ja.
na pozemskej lúke
hľadať cestu do raja
na druhej strane
praskám ako poleno v pagode
iba zatúlaná
vládzem žobrať
o spŕšku do duše
praskám ako poleno v pagode
iba keď sa priznám večeru
iba keď sa priznám večeru
prijme moju slzu bezbrehú
k otázke ma tisne v objatí
vieme že sme tajne bohatí.
bohatnem
bohatnem
úzkosťou zo zanedbania prostého
či zbadám ten skrytý odtieň v oblakoch
v ktorom sa nebo začína meniť
kráľ a kráľovná
kráľovná je v hmotnej núdzi
ako tu už bolo povedané
a pred kráľom na stole
stojí pollitrov do vôle
aj vont aj dont
sme ako vyklepané barely
na každom kúsku iný tón
a z patričnej vzdialenosti
sa na nás usmieva mastodont.
niet prečo a kam
niet prečo a kam
vďaka tomu možno nie je klam
je iba to čo je
možno je to jediný spôsob nádeje.
so strapatou dávkou anarchie
vesmír
čo si mi to urobil.
dovolil si mi šliapnuť na túto zem
viem že život na nej bravúrne
keď prší
keď prší
natŕčam dlane
dážď zmýva prach
aby ten z mliečnych dráh
niet oporného bodu pre unáhlený čin
načieram zo seba
zvláštna ochutnávka tvojich hlbočín
nedotknuto
opatrne
kam kráča žena?
kam kráča žena.
stojí
modlí sa a kojí
srdcom bez váhania spojí
ukazuje cestu domov
očami do srdca
nedovidím
ústami ho
neoslovím
neviem či vietor iba odveje
neviem či vietor iba odveje
neviem či hora stojí alebo kráča
iba cestička do neznáma
sa do srdca potichu vracia.
či nie je krok k láske ten najobyčajnejší?
chystala som sa
na veľké činy
roztriedim
upracem
iba jednu malú žiarovku
neviem či viem prosiť
a neviem či niečo vyprosím
iba prosím
o jedno malé svetielko
idem zomrieť
idem zomrieť
veď raz musím
či viem pravdu.
hádať skúsim
hajku po slovensky
ľahký vánok ovieva
ťažký kameň
ja som pod ním
amen.
na plti poviazanej trávou
idem v ústrety
s úspornou energiou snov
ktorý mrak mi zabráni
prečkať nov
život je krásny aj keď je upršané leto
pani inžinierka
zoberte si hrable, motyku a lopatu
dnes treba dokončiť ten kanál až po cintorín
dobre pán starosta
nemám hlad
mária
mária
prečo mu vysedávaš pri nohách
a nepomáhaš v kuchyni.
sú tu naše sklzy
máme sa dobre
jeme chlieb s maslom
a pod nosom nám rozvoniava
nápoj životavôle
nič nechváta
rozbitú báseň
ostré skaly
ukladám na zem
slnko páli
už sa v tom nevyznám
pletiem si vrkoče
a do všetkých svetastrán
vietor ich rozpletá
už sa v tom nevyznám
na trase ruža - motýľ
zveš ma do tanca
a ja nepoznám kroky
prosím okamih
aby mi motív tanca
možnosť
pri tieňohre zabudli zapáliť sviečku
a tak to mali možnosť uzrieť
len z tej virtuálnej strany
zatiaľ vyšiel mesiac
eva či mária
eva či mária.
otázka na dušu i na telo
obidve v jednom.
byť výhrou či údelom.
otčenáš
pätnástykrát prešiel okolo svojej bránky a netrafil
- teta. . tu nerastie škoricovník
ale tam. vidíte.
potom príde dážď
stretnú sa dve prázdnoty
a jedna hovorí druhej
tak čo moja bolí bolí.
no vieš
s nádherným výhľadom do všetkých strán
váhy ma udávajú času
že strácam na akosti
a udávajú ma životu
že sa blížim k smrti
niečo navyše
dnes nemám odpoveď
veruže na nič
prišla som na koniec
hoci niet hraníc
dovtedy
dnes plačem ako malé dieťa
priamo do môjho vytrénovaného
neba
a to mi len
pri hľadaní
hľadám svoj
nekonečný tón
nenájdeš ho
ty ani oni
niekedy ťa život donúti spomenúť si na zručnosti rýchlych šípov
ako obyčajne
bol nasratý a ožratý
a ona celkom neobyčajne
utiekla hrobárovi z lopaty
ulúpené tóny
tak to teda poďme porátať
koľko strácame.
mantinely naberajú tvar
pyšnozrivej špirály
podáva sa vonné menu
čím menej
šírky dĺžky výšky
tým viac štvrtého rozmeru
keď to city
milý môj
odkladám sa na inokedy
som pomalý a vykoľajený vlak
vzducholoď bez priazne vzduchu
kolobežka bez bežkania
deň sa chýli k večeru
deň sa chýli k večeru
samota nie je sen
ani bolesť čo ohýba peň
a korunu vnára do prúdu
aký štvorec taký kruh
prehrabujem sa
vo svojom vnútri
ako v starej peci
vyletujú
kým ma súmrak uspí
hladina trpezlivo čaká na svitanie
ja nie
znova sa norím do najhlbších vôd
bez šnorchla skafandra a vzduchu
a navyše je nov
píše niečo na oblohu
nedočiahne
a navyše je nov
stráca význam
kto o búrke vie či táto je posledná?
na ceste
nemám toho veľa
pri dunení hromu
strácam elán
made in vo hviezdach
uzmieriť deň s nocou.
sú jedinečné a navždy osve
hádam ak na okamih
naraz sa dotknú dlaní
tadiaľto poľom
rozpriahnuť krídla a vzniesť sa
ako rada.
som súčasťou stáda
ktorému sa snaha o pohyb v letku
neha na vlnách plynie
do rieky hľadia
dva páry očí
svet sa točí
neha na vlnách plynie
zvláštna správa
vravíš
že zázrak neexistuje
zvláštna správa
tak teda pribaľme si
čo ukrývam?
čo ukrývam.
vrásky
šediny
hobliny z vytesaného sna.
cítim kameň pod nohou
duša sa túla
a život je celkom celkom
obyčajný
až na tie rany
v starom člnku
nikdy ťa nenapadlo
že v starom člnku je pádlo
ktorým čeríš vlny
akoby si hral na zvonivý spinet.
túžboloď
sedím si v túžbolodi
a nahýbam sa cez zábradlie
aká krása.
tam kúsok číreho v mútnom
kam poletí?
vypadla som z kola von
slnko mi prepaľuje dušu
oblaky ju chladia
vrásky a striebrovlásky
ak nezabudnem
dotyk všetkého
a zároveň vzdialené prevaľujúce sa
mraky
hrmí
ps: tulák z vesmíru
čo sa do srdca zmestí.
všetko
alebo
nič
v čase od-do
idem
tajomstvo zostáva
tajomstvom
nehnúť sa z miesta.
pre život
dosadiť neznáme.
čo poznám
neprítomne hltám
ako omamné
balada mnohých statočných
existujú
topky
stopky
spodky
páram zbytky lietajúceho koberca
páram zbytky lietajúceho koberca
a ovoniavam pôdu
a ty.
nosíš mi vodu
moja milá na dlh ale kúl
na pomerne útly
no rozochvený cit
strávim neúrekom
leukocýt
let
vták na oblohe
starými križuje
cesty nové
duša v púšti
dnes mi v žilách prúdi vôňa konvalinky
dnes mi v žilách prúdi
vôňa konvalinky
ževraj tento kvet
ukrýva jed
ono sa to na konci všetko zráta
odpovedí málo
otázok priveľa
bez pričinenia akéhosi anjela
by ma tu na zemi moje blaho
cez kvapky dažďa
dnes mi slnko vháňa
slzy do očí prosím ho
nezažeň mrak
túžim sa cez kvapky dažďa
HU!!!
HU.
s vitálnym treskom do vibrujúcich
strún
na úkor
celkom pomalé blues
celkom pomalé blues
celkom pomalé blues
pred svetom
na dne srdca
stratiť sa v obrovských troskách
vesmír je
vesmírny
nič väčšieho
nepoznám
koľko kvetu toľko popola
koľko svitu
toľko mrku
koľko letu
toľko pádu
nedeľné blues
nedeľné blues
konkrétne dnes
snivé a zmoknuté
ako môj pes
ak je pravá orechová
smrť povedala
daj si pravdu
do batohu
ostatné vyhoď
sotva sa trochu pozviecham
v hĺbke cítim
nekonečnú krajinu
aj keď očami nedovidím
bohviekam
tak ako moja duša
oblaky letia
tak ako moja duša
oblaky sa trhajú
tak ako moja duša
podmanivé zvuky malých nočných sonát
túlam sa
neosvetleným parkom
so psíkom
bez rúška
kuť zahorúca
môj život
boj o život
ženie ma túžba žiť
či umrieť.
neplánované zisky
výzva
dodržiavať odstup
a zostať čistý
mi prináša do života
zotrie mi zopár sĺz
upršané blues
tichým poslom býva
pošepká mi skús
zakaždým keď krívam
niekedy preletia mraky celkom nízko nad hlavou
niekedy
preletia
mraky celkom nízko
nad hlavou
bledomodrá
na ceste
bledomodré mraky
zabudni
život už je taký
neviem či a kedy sa tak stane
príde či nepríde
mesiáš .
rada o tom rozjímam
a rada vyprášim a rozprestriem
čo je vôbec zač?
nič o duši
netuším
čo je vôbec zač.
jej plač
hory stúpajúce dohora
hory stúpajúce
dohora
svedkom vám je
obloha
som vykĺbená ako končatina
som vykĺbená
ako končatina
ne - zapadám
neza - padám
inak zatajené nebo
pod mrakom
akoby sa mračná
zbierali aj
vo mne
šetriť sily je nevyhnutné
tak to by sme mali
prejsť sa pod budhov strom.
to nepôjde
alebo k rieke jordán.
pod rúškom rúška
bez zbraní
pod rúškom rúška slovko prosím
a ide sa do boja.
spoločný účet
náš účet je spoločný
čo potajomky vyberáme
to sa nám očividne vracia.
tajný kontakt s beruškou
som tu sama
a mám tajný kontakt
s beruškou
čiže
maľujem kruh
maľujem kruh
raz som mimo
raz som v ňom
túžim po opaku
umývam si ruky
pohladkám psa
a mačku
umývam si ruky
to som robila aj
patrím oblakom
patrím oblakom
plávam s nimi
do diaľky
letím s nimi
aj keď päť metrov od seba
tento sonet
tvoríme spolu
aj keď
päť metrov od seba
mám čo som chcela aj čo som nechcela
uzatváram kapitolu.
mám čo som chcela
aj čo som nechcela
je také ťažké
páči sa mi láskať zhrdzavené nity
uzdravenie.
pri toľkých slabostiach
nehrozí
iba túžim po ňom
neboj sa! keď padneš sem budeš ešte žiť!
občas sa vo mne uhniezdi
milosrdný pokoj
akoby ma tisíc labutí nieslo
na svojich krídlach
čím som väčším cudzincom
som zo dňa na deň
väčším cudzincom
vzďaľujem sa
sebe
rada sa strácam
rada sa strácam
v prítmí šerosvitu
uzrieš ma
iba ak prijmeš
niečo o oblakoch môžem povedať kedykoľvek
niečo o oblakoch
môžem povedať
kedykoľvek
sú gigantické
vždy voľačo chýba
vždy voľačo
chýba
pointa osvetlí
okamih
tu na zemi sme celkom stratení
raj na zemi
je zdá sa
nechcený
kde je naša
a každý sa nakoniec podeje
každý sa
narodí
a okrem iného
podkne
možno aj sám čert by za mňa vyronil slzu dve
som na konci
neviemkoľkého trápenia
svätosväte sľubujem
že to ďalšie statočnejšie prekonám
čo je skutočné?
čo je skutočné.
čo práve teraz
tvorím či kazím
priamo v lone prírody
som a nie som
nebrázdim
nesmerujem
načo mi je tisíc vesiel.
medzi hviezdami
nemusím si lámať hlavu
som spoločenský tvor
aj samotár
milujem život
a nebojím sa smrti
keby nebolo hviezd
keby nebolo hviezd
keby nebolo planét
keby nebolo ciest
nemohol by ma zaniesť
číha na mňa nedeľa
číha na mňa nedeľa
posvietim si
na ňu
aj si ju
kým ustane vietor
toho čo je v diaľke
sa dotýkam skôr
skôr ako sna
čo v srdci spí
bohvie
moja krajina je
široká
od nížin po pohoria
moja krajina je
sme v obraze
sme v obraze
a obraz v ráme
to čo ešte máme
že vystúpiť z rámu
ginko biloba
ginko biloba
prapodivná rastlina
kedysi
pochúťka pre jaštera
šitý na mieru
som hora
jedna z mojich strán
nikdy neuvidí slnko
som strom
je naivné očakávať iný zvrat
čas sa kráti
zostáva zopár precitnutí
v ktorých sotva odhalím
jednoduchosť bytia
kým sa mi nezoderú topánky
primalá diaľka
primalé tajomstvo
primalé tajomstvo
primalá túžba
spoľahnúť sa dá na ...
spoľahnúť sa dá na
slnko
hviezdy a
oblaky
dorantaná od hlavy po päty
dorantaná
od hlavy po päty
hoci nezadul
ani vetrík
poletuje pierko ...
poletuje pierko .
na pár okamihov
byť ním
možno kým klesnem
keď kráčam touto krajinou
teraz roním
tieto slzy
keď kráčam
touto krajinou
nosným kameňom
ohľadom talentu
len toľko
koľko do mňa vložili
toľko by som rada dala
za stenami komnaty bez okien a dverí
niečo ma presahuje
čo to je.
netuším
nepatrí sa pochybovať
aké je to ... ?
nesená prúdom
v oceáne
hľadám perlu
na dne
putovať bez panciera
v skorých ranných hodinách
z nás vyprcháva pýcha
nedokáže prekonať
že pravidelne svitá
keď niečo naozaj naozaj nejde
keď niečo naozaj
naozaj nejde
plačem
hádam to
od mamuta podnes
z centra na predmestie
z predmestia do jaskyne
s pokorou trieskam
kameň o kameň
to nie je len otázkou tiel
chcela som sa dotknúť
neba
dotkla som sa
teba
do posledného haliera
nadišiel čas splácať
čo sme si
požičali
lepšie povedané
srdce si obúva kanady
ponáram sa
do relativity
čohokoľvek
nezostáva
niet
vždy keď sa túžim
zblízka pozrieť
na tvoju loď
opúšťaš prístav
na stroskotancov v láske
aká je pravdepodobnosť
že ktosi
po požití kvapky
rosy
a naopak
pokúšam sa vstať
znova a znova
dokiaľ na mňa volá
anjel života
ľahko sa skotúľam
poskakujem sem
poskakujem tam
do neba nevyskočím
a do pekla.
vzdialenosti medzi nami
cesta cez púšť
ma privádza
do oázy
kúštik divého tvora
lebo my nevieme
anjeli
anjeli
keby ste nevedeli
lebo vy viete
inak povedané
stagnujem
zo strachu pred tmou
zo strachu pred svetlom
obava z nevyhnutného
ak ma pamäť neklame
ak ma pamäť neklame
som tu
aby mi vietor čechral vlasy
a lákal vôňami z neznáma
je nedeľa
je nedeľa
vlk loví aj dnes
zažehnáva hlad
aj mne čosi chýba
neha v naftalíne
hviezdy plačú možno pre teba
a možno pre teba plačem
len ja
do raja sa kráča chodníkom
rybky v kyslých vodách
urči
spoločenského menovateľa
evo
revo a
zavri oči
ako pod nohami
tak aj v srdci cesta beží
v každom momente na dlani
celý vesmír leží
?!?!?
najťažšie otázky
kladiem vesmíru
on ma vypľul
on ma zhltne
mám chuť na ďalšie rozuzlenie
mám chuť
na ďalšie rozuzlenie
aby svetlo mohlo vniknúť
ešte hlbšie
vykročenie
srdcom som sa rozhodla
že vykročím z tmy
svetlo ma ponorilo
do svojej čistoty
jedno telo skúša čo vydrží duša
jedno telo skúša
čo vydrží duša
ono ale nevie
že duša sa len smeje
red hot chilli zákusky
deň čo deň
sa priväzujem šnúrkou
k zemi
aby som stlmila náraz
s pozliepaným krčahom po vodu
čriepky každodenného krčahu
nachádzam vo svojej roztrúsenej
malosti
zliepam ich
spoločný pokrm
milujem svoj hlad
núti ma k hľadaniu
a žobrote
sedávam mu pri nohách
púť
životná púť ľudského tvora
začína potulkami po rozmanitých
cestách s výhľadom
do polí
vytáčam nekonečné číslo
vytáčam nekonečné
číslo
volám duši
"kde si. "
novoročný recept z domácich zdrojov
máme
primálo
mnohého
tak akurát
občas život zaváňa margarínom
nie všetko ide ako
po masle
občas život zaváňa
margarínom
keď je nebo jasné
keď je nebo jasné
a noc je hlboká
v tichu klesá na zem
jedno malé svetlo
nielen teraz
dieťa z neba
chráni láskou
mňa aj teba
nielen teraz
keď chcem viac ako mi treba
keď chcem viac
ako mi treba
kričím do seba
dievča.
vianoce sú na spadnutie
či sneží či zaprší
vianoce sú na spadnutie
dlhé noci krátke dni
úlet oddych zabudnutie
duša je sladkotrpkokyslé jablko ponorené do slanej čiliomáčky
keby sa nedalo padnúť
tak by sa nedalo lietať
keby sa nedalo stratiť
tak by sa nedalo nájsť
v očiach vlka
ževraj maliny
rastú na
tanieri
nešikovne ho
ponáram sa niekam
ponáram sa
niekam
kam asi tak.
pokojná hladina
oheň dopraská
slovo neslovo
láska neláska
bolo nebolo
oheň dopraská
priamo dohora
v noci
keď venčím psa
nado mnou tróni šíro-šíra
obloha
všeličo robím naopak
som smiešny tvor
bez krídiel
všeličo robím
naopak
kam stúpiť?
kam stúpiť.
tu je mláka
tam zas žiara ohňa
a tadiaľto
imidž je nanič
imidž je nanič
netuší o živote
pranič
za nič na svete
kričím hviezdam
kričím hviezdam
som tá
čo miluje.
hoci ma ráňa
raz nájdem svoju zem
keď hľadám svoju zem
túlam sa deň čo deň
kým všetky cesty neprejdem
A L E L U J A
ľalie a bodliaky
v každom okamihu
som iná
mení sa krivka
úsmevu
nikdy to očami neuzrie
malé dievčatko od nikoho na svete
nedostávalo odpoveď
hovorili mu:
- nepýtaj sa toľko.
na ďalekej ceste
na ďalekej ceste
dve labute biele
krajine šírej a pestrej
spievajú
bez cudzej pomoci
čo sa dá zazrieť
na oblohe
zrána.
sú tam
v istých nečakaných chvíľach
nemáme k sebe
bohvieako blízko
medzi nami sa prevaľujú
duny pochybností
čerešnička na koláči
ževraj
mám prah bolesti
na správnom mieste
prečo to
obyčajné kráčanie
vedela by som
vystúpiť vyššie
a klesnúť nižšie
ako mi je dané.
cítim sa takmer spasená
som šťastná
že som sa štverala
na horu
som šťastná
a ešte jedna filozofická
čo už môže byť
škaredé.
slnko
obloha
najfilozofickejšia
pokiaľ som pánom
odkiaľ som bláznom
situácie.
nehmota zvaná duša
nehmota zvaná
duša
tvorom
homo sapiens
v ošarpanej škebli
láska
bez brehov
istá svojim tajom
čistá perla
v okamihu odhaľovania podstaty
v okamihu odhaľovania podstaty
začínam cúvať
rozum berie opraty do svojich
neochvejných úvah
slnko vie
slnko vidí
že divé maky
aleje a oblaky
lemujú cestu
aj dnes
aj dnes
skúmam a vypytujem sa
donekonečna
hoci tuším
ako kvetinu
ako kvetinu
polievam vesmír
svojim nesúrodým
životom
najväčšie veličiny
nepochopiteľno
a nehmatateľno
sú bez rečí
najväčšie veličiny
tajomstvo
pokrmom pre dušu je
tajomstvo
to je to
čo nemôžeme chytiť
čo sú pasce? čo sú dary?
neviem dňa
ani hodiny
dýcham
koľko vládzem
vesmírny prach mi do vlasov sadá
keď padám
hľadám
úlomky božích
častíc
medzinota
isté veci sú
sporné
čudná medzinota rezonuje
vo mne
či dokážem s úsmevom niesť následky svojho činu?
údajne sa približujem
k smrti
neviem
akou rýchlosťou
medzi vesmírom a ničím je čo?
som vesmír
aj nič
medzi vesmírom
a ničím je čo.
o tomto už nevieš
nie polovica
bol to celok
vytrhla som ho
zo seba
s divotvorným rytmom vnímania
nie som
van gogh
ani
gauguin
sama sa núka
keď láska
napriami ramená
k objatiu povedia
sama sa núka.
pod pavučinkou
pod pavučinkou
najkrajšie miesto sveta
rodné údolie.
kým sa mi neminú kroky
či odchádzam
alebo sa vraciam
domov
tá istá hviezda
moja cesta nie je tvoja
moja cesta
nie je tvoja
takže ti
neporadím
moje ruky sú prázdne
moje ruky sú prázdne
aj keď ti chcem priniesť na dlani
hoci aj modré z neba
milujem všetko
bohužiaľ len pred úsvitom
zahral si sa
s mojim citom
bohužiaľ len
pred úsvitom
v strede hrdzavého mora
zamotávam sa
do hmiel a pavučín
babieho leta
.
či zavrieš oči a či nie
slnko pomaly zapadá
ospalo šepká
svetlo odíde
nebude nič
ani neviem ako to nazvať
cesta k príliš nekonkrétnemu
nekonečnu
vedie cez príliš konkrétne
konečno
až za vysoké hory
koho najviac poznám.
seba
to sa aj patrí
lenže
a nehnevaj sa! vyčačkané rokoko bdeniu dvakrát neprospieva
spájam dohromady
ľavé s pravým
dolné s horným
srdce s rozumom
duša ako poslušná ovca?
duša ako poslušná ovca.
ona rozpozná lovca
hoci temná noc
zahalí deň
pod ružový vres
zajtra budem
možno slepá
preto kráčam
šírym svetom
priebežne
priebežne
venujem sa otázke
akú zbraň použiť
pri ďalšom kroku
život je ...
život je pes
stres a des
ale aj kvet
med a let
na konci slova
slovo je bumerang
slovo je líška
záhadou je
že slovo už nie je záhadou
v slepej uličke
som v slepej uličke
vidím len to
čo chcem
za svetlom sa
zbrane vysokej účinnosti
aké podobné srdcia máme.
túžia
ľúbia
trpia
a ja tiež
blednú hviezdy
vädnú kvety
rednú vlasy
a ja tiež
nech si slzy kanú
rozum.
lámeš mi krídla
deň čo deň
cit.
byť šťastný je hádam najväčšia záhada
načo mi je rada
keď mi bráni hľadať.
byť šťastný je hádam
najväčšia záhada
dva kalichy do dna
svet je univerzálne miesto
ponúka mi priestor na strmhlavý let
a strmhlavý pád
ak sa odvážim ich vychutnať
dum dam dam dum dam dam ...
nechcem ti nahnať strach
veršom o samote
ibaže
dum dam dam dum dam dam
cesta skrytá a tá na dlani
cestu
po ktorej kráčam srdcom
nevidím
preto ju často zdravím
vhodný priestor
intuitívne idem za niečím
čo neviem pomenovať
iba vnímam
že je to presne to
zem si tíško hudie
vietor sa ma pýta
prečo stojím
hora sa ma pýta
prečo kráčam
bez tridsať zlatiek
mám päť peňazí
jeden na chlieb
druhý na víno
tretí na šaty
nie a nie si spomenúť
božie stvorenia na
lón
svet ľahko premenia
je nás veľa
chátram ...
chátram .
nevadí.
každý deň si o kúsok menej
poradím
čo ak postačí všeláskavé pritúlenie?
brodiac sa v brečke
na samučičkom kraji mláky
túžim vynájsť dáky mechanizmus
na otváranie hľbkovej podstaty
aký je rozdiel medzi dotykom duší a dotykom tiel?
aký je rozdiel medzi
dotykom duší
a dotykom tiel.
na dotyk duší
kto je Adam a Eva?
kto je Adam a Eva.
to sú tí dvaja
pre lásku vyhnaní z raja
a sú to aj tí dvaja
hrnček
hrnček s motívom kvetiny
oblaku či vlka
puká a napĺňa sa
prázdnotou
nemám potuchy
som tvor nekonečnom pritláčaný
k povrchu planéty
zem
s tým nepohnem .
bez doličného predmetu
ževraj
keď budem striedať
lásku s neláskou
nemusím sa zapodievať
podobne ako tu
ak spomínam anjelov
nemyslím tým okrídlencov
s človečími hnátmi
skôr sú podobní
lej mi čistého vína!
nepopieram
dnes som iná
bez koreňov
zvykov a tradícií
nemám ani seba
vo svojom vnútri
spomaľujem
niet sa kam náhliť
stačí mlčať
skrytá túžba ma vedie proti obyčaji
ochabuje cit
z opakujúcich sa
banalít
hromadiť.
idem to risknúť!
som na vesmírny pohon
univerzum so mnou ráta
ľudský tvor
sotva
čo som rozumom nenašla
nezrátam hĺbku noci
ani jasnosť dňa
srdcom skúmam
čo som rozumom
spolieham sa na záhradu
spolieham sa na záhradu . prvá ma núti vykročiť . v tých ďalších je šanca objaviť, čo sa dá a sem-tam sa dotknúť dna . posledná mi dovolí uzmieriť sa s vlastným ja, aby bolo všetko, ako má byť .
cítim sa byť ohrozeným druhom
cítim sa byť ohrozeným druhom . keď to preberiem od á po zet, odpoveď je jednoznačná . tu na zemi ma ohrozuje druh, ku ktorému patrím aj ja . všetky ostatné sú ohrozené ním a pokiaľ sa to nezmení, na ohrozovaní seba a iných sa podieľam, no hádaj s kým.
kam až vedie cesta?
kam až vedie cesta. . núti ma nestáť . vysedávať na nej znamená nepribližovať sa k cieľu .
päť či desať vecí
dokážem urobiť päť či desať vecí . nič moc, čo k tomu dodať. . zdá sa, že nie som tu pán, iba nedôležitý hosť .
niečo tomu životu chýba
niečo tomu životu chýba . zdá sa, že putujeme do organizovaného zatratenia . kde nastáva chyba. .
či vládzem znova ísť?
som unavená, sklamaná, roztrpčená, nahnevaná, vydesená, prázdna a smutná . ohľadom môjho vnútra mám hádam len krôčik do najhlbšieho spánku . z posledných síl obraciam list a stávam sa voňavým kvetom tancujúcim v podvečernom vánku . ten istý vánok bez námahy schytí môj list a obráti ho nazad .
svet a srdce
svet ma kŕmi čudnými obrazmi . zdola, zhora, zľava, sprava . srdce v strede citového mála pomaly dohára.
aj tak niet úniku pred realizáciou tejto transakcie
nevyhýbam sa prieniku seba s nekonečnom . aj tak niet úniku pred realizáciou tejto transakcie . vďaka bodu splynutia duša si v mojom chatrnom telesne prebýva občas bolestne, občas blažene . podľa toho,aká túžba sa cez daný prienik preženie.
cesty sa vinú krajinou
cesty sa vinú krajinou . za inou pravdou, za iným snom, za iným cieľom . na každej z nich mám prídel nádeje, že sa dovŕši to, čo sa nakoniec podeje.
čo už
čo už, sme len ľudia . chceme, aby bolo dobre, pritom hádžeme šancu kobre . aby bolo zle, to ani nechceme, iba nevieme, koľko citu si tu či tam môžme dovoliť . zostáva piť kalich omylov do vyčerpania zásob .
ževraj ak to neskúsim, zadriemem ako Ruženka vo vysokej veži
ruším cestu do ďaleka, bolí ma noha . neoblomná diaľka bez prestania volá do ďalšieho kola . ako. keď niet síl .
komunikujeme súhlasne či s nezhodou
je tu vesmír, známy svojou obrovskou rozlohou . som tu ja, v tej rozľahlosti často strácam pôdu pod nohou . sme tu súčasne, komunikujeme súhlasne či s nezhodou . má to tak byť, alebo sa nachádzame v danom rozpoložení náhodou, vie iba boh, či ten vesmír, či život .
keď musím ísť ďalej
keď musím ísť ďalej, neberiem ohľad na ubolené telo a zodrané päty, iba dúfam, že navečer prídem na miesto, kde mi dovolia skloniť hlavu a ošetriť si rany . ak nie, po celú noc budem rátať hviezdy, oblaky, zvuky nočných tvorov a ďakovať, že neprichádza vietor či dážď . ak nie, zmoknem do nitky a budem sa triasť od zimy, vydržím to vďaka nádeji, že ráno vyjde slnko, ktoré ma vysuší . ak nie, z posledných síl zaklopem na neznáme dvere a poprosím o pomoc, ak mi pomôžu, zotavím sa a pôjdem ďalej .
niekedy sa bojím noci
niekedy sa bojím noci . inokedy cítim, že v objatí tmy tajomstvo spí . vtedy mi nevadí, že deň sa vnára do temnoty . práve naopak, mám z toho dobrý pocit.
som len...
život je krutý
stále ma núti
k nechcenej púti
nebudem smútiť
znova a znova prichádzam na to, že nie som geniálna
ľutujem, ľutujem, ľutujem, keď milujem . znova a znova prichádzam na to, že nie som geniálna . stúpam bez varovania do prázdna a to bolí, bolí, bolí . nielen mňa, ale aj tých, čo milujem, milujem, milujem .
aj ona sa rada dívala na oblohu
sotva lapám po dychu, večne niečo hľadám, ničomu nerozumiem, iba cítim, že mám po sebe čosi zanechať . nemyslím tým dom, strom, roľu . iba niečo také, že keď sa obzrú hore, povedia: aj ona sa rada dívala na oblohu.
bude ako nebolo
prosím svätých, aby mi pomohli vstať a kráčať . oni na to: nepomôžeme ti, to ty musíš vstať a kráčať . počúvaj srdce a pusti sa do toho . bude ako nebolo.
dokiaľ budeme môcť
medzi tebou a mnou je deň a noc . častokrát voláme o pomoc, aby sme určili vzájomnú aj keď len približnú polohu podnájmu . sme tu iba na deň a noc a tie trčia medzi nami . dokiaľ budeme môcť, kričme o pomoc, nech tu nie sme celkom sami.
tichým srdcom
som mesiac
nad spiacou krajinou
jasný svit splnu
tajuplný nov
choď kamkoľvek, lepšiu nenájdeš
láska je iba to, čo chceš . choď kamkoľvek, lepšiu nenájdeš . objímaj a nes, nie včera či zajtra, dnes.
niečo z kameňa
skala z kameňa, chodník z kameňa, dom z kameňa, v ňom z kameňa srdce spí . ktoré niečo z kameňa sem nepatrí.
je nielen moja
moja záhrada, moje kvety . ich vôňa letí nad hory, doly, rieky, polia . moja záhrada s mojimi kvetmi patrí všetkým . je nielen moja.
som tu iba na skok
som tu iba na skok . nechcem žiadny náskok . skôr spomaľujem dych, aby som sa presladkých vôní kvetov storakých nadýchala dosýta . pravda je skrytá v nich.
s odstupom času je to naozaj krátky príbeh
mala som priateľku . krstili ju vo veku dvadsaťtri rokov . vybrala si meno Bernadeta . keď mala dvadsaťšesť, po prieskume tela doktori zistili, že má rakovinu a nemôže mať deti .
to, čo zrátaš ...
nepýtaj sa a kráčaj . rátaj oblaky, kopce, stromy, kvety, motýle . a ešte tie chvíle, v ktorých slzy s úsmevom menia chmáry na srdci na pokojné sny . to, čo zrátaš , na tvojom kameni bude ozdobou dní vyčerpaných tvojim bytím .
strať ma!
strať ma. . nech som donútená hľadať seba . cítiť nemohúcno je štartovacia čiara bytia, ak ním bitá zotrvávam v snahe nájsť, víta ma priamo v srdci rozmanitá krajina .
kto rozdúcha niečie srdce?
kto rozdúcha niečie srdce. . dnes sa to už nenosí . vraj postačia nánosy farebných klamstiev a srdce potajomky ochkajúce toto puzzle nikdy nezloží .
môže byť aj lepšie
zajtra nebude nikdy ako dnes . môže byť aj lepšie . to mi našepkáva slnko, dážď, strom aj kvet . ak si srdce nechám zohrievať slnkom, zmývať dažďom, tieniť korunou stromu a mámiť vôňou kvetu, niet prečo sa oddávať malichernému svetu.
keď v tichosti prekleniem mámenie hmoty
rozumu je dosť . ak chcem, rozdrvím ním prítomnosť na márne kúsky . len či ide o to drvenie . keď v tichosti prekleniem vábenie hmoty, motív bytia sa vznáša vôkol mňa ako pôvabný motýľ.
je tam hore niekto, kto si to s neobmedzenou platnosťou užíva?
nezvládam nápor každodennosti . bojím sa vybočiť, kráčať rovnomerne, neísť . kradnem si z toho či onoho, naivne dúfam, že ma to pred čímsi zachráni . čas uteká .
s boľavou nohou toho veľa nenachodím
napriek peknej kôpke znamení môj krok je zbavený ľahkosti, sviežosti a tanečného rytmu . s boľavou nohou toho veľa nenachodím, ale prečo sa šuchcem bez zranenia. . možno som unavená z nekonečných pokusov ulahodiť oku .
v pustote medzi záhradami
zo záhrady do záhrady . tú cestu do posledného kamienka milujem . predierajúc sa záhadami medzi záhradami na zaprášenej krajnici uvijem premnoho venčekov z divých kvetov okolitých medzí a lúk . niekedy ma život núti prejsť nekonečnú púť skrz pustú zem a bralá .
kľúč od trinástej komnaty
roky rastú moje nároky na záruky kvalitného života na tejto zafúľanej zemi . ona zatiaľ nemým pohľadom prosí: "pozametajte mi na priedomí a vráťte kľúč od trinástej komnaty. " . onedlho tu budú strašiť iba jej staré záplaty, nebude čo žať a na obšívanie nezostane sila .
možno pár krokov od tajomných hlbín lásky
láska je ponorená hlboko . nie v tebe, ani vo mne, ale v oceáne našich duší . ak sme odvážni, skočíme . ak nie, prešľapujeme v púšti možno pár krokov od tajomných hlbín lásky .
a najmä im držím palce
bola som mladá, naplnená svojou pravdou . starí sa chytali za hlavu, živiac obavu, čo zo mňa bude . dnes takmer stará o mladých nemám obavy, na ich pravde sa môžem trošku aj pobaviť . a najmä držím palce, nech sa im to dobré z nej v živote podarí.
mám výhodnú polohu, koľko v nej môžem zotrvať?
mám výhodnú polohu . koľko v nej môžem zotrvať. jednu, dve, tri chvíle. .
pokuta za odtrhnutý kvet
život je živý a svet je ponuka . kde je záruka, že ak život objíme svet, nečaká ho pokuta za odtrhnutý kvet.
staraj sa, ako najlepšie vieš, až kým neztrúchnivieš
dostala som v mojom tele podnájom . v zmluve znie: staraj sa, ako najlepšie vieš, až kým neztrúchnivieš . tvoj vklad sa zúročí pokojom na duši, ten ti zaručí správny smer a cieľ, ovšem bez výhier tela . to nie je príliš veľa, hádam tak akurát na návrat tam, odkiaľ prichádzam
som tu na vesmírne trovy
akási vnútorná sila ma smeruje k životu . život smeruje k smrti . to ma núti pýtať sa: žijem, pretože chcem, alebo jestvujem ako potomok, ohnivko v reťazi, pokračovateľ rodu, číslo neskutočne obrovskej transakcie. .
na vlastnú päsť
kúsok po kúsku pátram, čosi ma k tomu pobáda . obraciam a skúmam myšlienky, city, akési duchovné sféry . aké. ťažko povedať .
letia štyri labute
letia štyri labute smerom na sever . to znamená, že sa topia snehy . letia, plieskajú krídlami a nahlas dýchajú v labuťom rytme . v ich prelete je kus nehy, kus boja o prežitie a kus nádeje, že pulz života pomôže zabudnúť na privysoké záveje.
primálo
priveľké sny, primálo dní na život . primalé sny, primálo síl na život.
kedže cestu nepoznám
plakať nad rozliatym mliekom. nebudem . túžba ma núti kráčať ďalej a ďalej a milovať všetko . kedže cestu nepoznám, podkýňam sa na každom kroku a rozlievam mlieko, nad ktorým plakať nebudem .
možno prečkám
zakotvená loď, to nie som ja . som skôr trieska zmietaná na hladine počas vrcholného príboja . možno prečkám, odliv nežne uloží ma na pobrežie.
medzi nami sú motýle
medzi nami sú motýle . ich prchavé chvíle života vyznievajú ako polnota oživujúca celok . ak nad nami čosi bdie, sú to ony tancujúce nad rozkvitnutou časťou sveta . preleťme s nimi ponad ten pestrý svet, náš život bude krátky, ale voňavý a sladký ako kvet.
na pokraji ciest
sme rôzne vône rôznych kvetín na pokraji ciest . nevšímavý svet zvykne obísť kvet na pokraji ciest . preto sa stáva toľkokrát, že hociktorá vôňa hociktorej kvetiny na pokraji ciest môže bez povšimnutia vyprchať.
niečo medzi nami
je tu medzi nami niečo, čo sa nikdy nekončí . súvisíme aj keď neladíme a ladíme aj keď nesúvisíme.
milujem poriadok milujem chaos
milujem poriadok milujem chaos . ich súbežné chvenie za živý svet neviem vtesnať do jedného vnemu . ak som verná danej súradnici, kúsok mňa sa usporiada ako knihy na polici . ak dám prednosť kráčaniu za nosom, kúsok mňa sa napĺňa obľúbeným chaosom.
hviezdy sa premiestňujú presne a veľkolepo
nedúfam v nič, načo aj. . hviezdy sa premiestňujú presne a veľkolepo, mám tej mojej slepo veriť, že imaginárno mi hrá do noty. .
skúšam sa napiť
skúšam sa napiť slnka, svitu mesiaca, či šumu lístia v korunách stromov . ozbrojená paletou neviditeľných farieb na zobrazenie neopísateľných dojmov spĺňam podmienku na uhasenie smädu . dnes ma k akému prameňu cesty vedú.
navzájom
koľko citu treba, aby sme si navzájom pod maskou poláskali skutočné vrásky .
dotkni sa ma ináč
dotkni sa ma ináč . priesvitne a voňavo . nekonečne jemne a drž ma pritom pevne.
stmieva sa
stmieva sa . slnko sa stráca z údolia, z kopcov, z oblakov a nakoniec z neba . teba prosím o jediné . pod tým temným nebom dovoľ mi prečkať s tebou.
je to na mne
na ceste sú kamene, popri nej kvety . čo je za kopcom prvým, druhým, tretím. . všedné kroky liečia mnohé rany .
...
keď chcem niečo nájsť
musím ísť
keď chcem niečo stratiť
musím ísť ešte ďalej
bolo nebolo
bolo nebolo srdce
malo nemalo šancu
chcelo nechcelo túžiť
jeho život visel na vlásku
za každý krok do diaľky
za každý krok do diaľky
cítim v srdci odmenu
sú to plané reči
že diaľka iba tulákovi svedčí
a kde je dôkaz, že milujem život?
a kde je dôkaz, že milujem život. . spoznávam let a pád, či som pripútaná k nehybnému kameňu. .
na cestu
nemávam drobné na cestu do diaľky . anjeli v mojej duši mi vždy radi rozmenia . ako bonus pridajú nejaké tie trápenia a deravé topánky, aby putovanie bolo také, aké má byť . na cestu zaželajú, nech sa mi nemáli a nech sa nenechám odradiť.
to všetko mi dnes chutí
prichádzam na chuť tomu, čoho sa bojím . bojím sa povedať dosť. hoci už prekypelo . bojím sa obrátiť list a začať odznova .
môj najnovší nápad
všetko je iné, nič sa neopakuje . iba neviem, ktoré znamenia sú len mámenia a ktoré vylepšia moje skóre v krajine extempore . môj najnovší nápad je odhodiť náklad, kráčať do neznáma a hneď zrána hrať o najvyššiu cenu . brána je otvorená, stačí vykročiť na cestu odvahou srdca vydláždenú.
aj ja si odkusnem
odkusli si z jablka moji rodičia, prarodičia, prapra. rodičia . aj ja si odkusnem, možno rozfúknem sen o minulosti a vychutnám si bozky tohto okamihu . nech srdce rozpoznáva lásku od nelásky, kým sa minú otázky.
chcem, či nechcem
odkiaľ a kam. a hlavne prečo. . ponor do najhlbšej srdcovej intimity ukončujem stručnou vetou: som.
nie v každej záhrade rastie, po čom prahnem
nie v každej záhrade rastie, po čom prahnem, preto moje srdce je obyčajne na dne . keby bolo motýľom, mohlo by sa vznášať, z výšky určiť polohu tej pravej z mnohých záhrad . hoci srdce nevidí, nevznáša sa v nebi, ľúbi v tomto momente, nečaká na keby . ak zmiera po kvete na samom konci sveta, vznesie sa nad oceán, hoci nevie lietať.
príliš slobodný!
vyhoďte ho z kola von. . nech nie je na ťahu . je iný, príliš slobodný, preto vinný v plnom rozsahu .
... a potom?
rozostúpme sa . keď osamieme, každý z nás má šancu uvidieť sám seba . uzrieme, čo sa v tlačenici rozpoznať nedá . a potom.
koľko zo seba životu dáme ...
hlbina v tebe, hlbina vo mne . ako ďaleko je z hlbiny do hlbiny. . ak v tej mojej i tvojej sa rozprestiera vesmír, sme jedno a to samé .
vesmír mi dáva do tela
neskúšam sa vzdialiť ani priblížiť, iba otváram seba . nech môj stred je bezdrôtovo spojený s posledným bodom na oblohe . to mi zaručuje nové cesty po zvyšok trvania . ak sa nepozorovane strácam, smer chaotického hľadania býva opodstatnený, zmeny ma tešia a rany predýcham .
aby ...
starodávne písmo je dodnes nové . iba moja spoveď sa jednostaj opakuje . chcem zostať mnou nepoznaná. .
som koho?
som koho. . zdá sa, že nikoho . zopár dobrých duší navôkol mi pomáha znášať údel samoty .
hups!
hups. a je to o inom, už sme v kole povinnom . koho vinou. nikoho .
kto?
hľadá sa osoba s príliš konkrétnou nevinou . zhasla lampa, vína niet . kto zachráni svet.
nepúšťam sa svojho chatrného vesla
som prikutá k zemi, odetá do ropy a môj motív života sa topí v bahne z kopy ošúchaných hesiel, hlásajúcich: PUSTI SA VESIEL A NECHAJ SA POHLTIŤ ZÁVISLOSŤOU OD HMOTY DIVNÉHO ZLOŽENIA. . tak ľahko sa nevzdám. .
potrebujem
potrebujem vôňu, dotyk, let nad horizontom a sem-tam nejaký ten zvláštny poltón, aby súzvuk ovlažil najskrytejšiu ranu . spektrá srdca sa bez prestania lámu . keď budú na prach, strach pominie . zostane súzvuk vôní, dotykov, preletov a prazvláštnych tónov na najkratšej ceste domov.
zvyšok poďobú vrany
načo ďalšie vyjadrenia. . hromada je kompletná . ukončujem krviprelievanie slov, vzdávam sa klamných metafor .
chôdza nikam
kráčam
nemierim nikam
do niečoho vnikám
potom tým prenikám
o oblakoch a mlčaní
oblaky, zostávajte so mnou. . vaše premeny sú mojimi vskrieseniami . slnečno-daždivým tancom ma obdarúvate šancou na ďalšie putovanie .
padlý anjel?
padlý anjel. . kdeže, to padám ja . on v snahe zvrátiť chod vecí nechcene dotkne sa zakázanej zeme .
tkám
tkám svoj život
na stave svojich
nepokojov a zmierení
tkám strakato
začína to atómom
začína to atómom
pokračuje Platónom
a končí sa za domom
na smetisku
pokračujem ...
pokračujem . v čom. . v nekončiacom boji, či to zato stojí .
nevadí!
niekedy je nádherný deň a niekedy ten deň je iba sen a niekedy ten sen je ako blen pod jazykom . napriek zúfalým vzlykom nevadí. . zajtra môže byť zas ten deň, čo ma naladí.
?
v jednej chvíli zosmiešni a zabav kráľa a v tej istej chvíli zabav a povzbuď chudáka . ak sa Ti to podarí, o svoj talent nemaj obavy . no ak kráľa a chudáka iba ohúriš svojim pátosom, falošným šarmom a strakatým šatom a do klobúka Ti hodia viac, než si zaslúžiš, budeš svojmu talentu dôsledným katom.
napriek tomu
keď som bola malá,plietli sa mi slová . potom som si plietla svetre a vrkoče . dnes sa mi pletú nohy, mená a dni a zajtra možno nezostane nič, čo by sa vďaka mne nepoplietlo . napriek tomu, hoci letmo, si rada spomínam na tie vrkoče a svetre, viali mi vo vetre a ja som sa smelo dívala slnku do očí .
zdá sa mi, že nie som
zdá sa mi, že nie som . snažím sa hýbať veslom, no v podstate ho nemám . iba šíry oceán unáša môj elán .
na ktorejkoľvek z ciest
cesta je
rovná či kľukatá
alebo niečo medzi
tou a tou
alebo
život je o samcosamičkovaní alebo o sladkom tajomne,v ktorého dosahu nám dávno pradávno vypršalo nájomné.
som iba ...
prečo sa tvárim tak múdro. . som iba puzdro na zopár telesných orgánov, nesúrodých myšlienok a zmetených emócií . duša si nepotrpí na pátos a ovácie, vystačí si s pokojom .
vysoko a hlboko
som dosť ubolená, to mi neprekáža milovať . aby spev znel vysoko a hlboko . nech sa srdce vznáša nad riekou, v ktorej klesám na dná . moja bolesť bude pádna.
nemí svedkovia
aká to rodina, keď otec či matka rozjíma nad úbohosťou svojho ja a pravideľne to zapíja sladkosťou moku. . a čo deti. .
vyhrešila som sa
vyhrešila som sa a zakázala som si dívať sa dozadu . vyhrešila som sa a zakázala som si dívať sa dopredu . teraz hreším, už len keď stúpim do mláky, alebo ma omíňajú otlaky . vysušiť topánky pod šporákom či na parapete je hračka .
ukončenie hry sa neráta
prišiel za mnou anjel s iných sfér a povedal, že mám zložiť mier z deviatich hier . túžim zložiť mier z deviatich hier, no ani za živý svet neviem, ktorú hru práve teraz hrám a nikdy nebudem vedieť, ktorá je deviata . iba tuším, že ukončenie hry sa neráta.
vesmír,otázka pre teba
čo myslíš, vesmír,koľko utrpenia znesiem. . koľko sa do mňa zmestí. .
ako sa letí do diaľky
pozorujem vtáky,pozorujem oblaky . tie vedia,ako sa letí do diaľky . na rozdiel od tela duša ovláda let,počas ktorého dokáže nájsť pre mňa jedinečnú odpoveď .
niečo o prameňoch
cítim, že došlo k zámene . všade sú pramene,čo smäd neuhasia . priezračnosti v nich niet,iba zhluk nepriehľadných škvŕn a chuť blenu . NAPI SA.
hneď zrána
nikto na svete mi nemôže vložiť do srdca hory, potoky, údolia a diaľky . nikto, iba ja sama . najprínosnejšie je, keď to spravím hneď zrána.
děkuji...
děkuji . to je Kryl . hlboko vrytý v mojej duši . týmto slovkom potvrdil,čo smrteľník iba tuší .
veru ani netuším
potrebujem oporu
drevenú či kovovú.
pod hlavu či pod nohu.
takovú či makovú.
moji predkovia to vedeli...
moji predkovia to vedeli. pri kosení trávy spievali mnohotónom zuniacim v mnohých stráňach, v mnohých stromoch, v mnohých kopcoch, v mnohých oblakoch a v slnku. na sklonku dňa mnoho duší mojich predkov bolo naplnených sladkým súzvukom mnohotónov. kde sú kosci a ich spevy.
pekne povedané
pekne povedané
kašlem na sentiment.
chcem aby duša žila.
jej sila je najväčšia
malina a rozmarín
vravieval si,že som sladká malina ponorená do vína. dnes som už len korenistý rozmarín,ktorý ťa hneď rozladí.
úľava
keď mám všetkého po krk,skočím si za hranice všedných dní. samozrejme v duchu. môj úzkodepresívny výraz v tvári sa zmení na úsmev od ucha k uchu.
tralala...
na to zlé zabudnem. potom sa nadýchnem. vykročím do diaľky. zoderiem topánky.
hej hej hej!
hej hej hej.
prečo nemám túžbu
smer a cieľ.
zubami nechtami sa držím
môže sa stať
pri vysielaní mojej sondy
do blízkeho vesmíru
zafúkal vetrík a rozstrapatil mi
ofinu
poháňaná tajomstvom
mnohé
čo v sebe skrývam
pomenovať neviem
ak poklad v srdci
tak teda do riti!
ževraj sa to dnes
nosí
vložiť do básne čosi
vulgárne
odtiene mojich snov
svet si už toľkokrát nevšimolfarbu mojich snovže mi nevadíkeď je nov
a keď je splnaspoň divé čajkyvšimnú si odraz vĺnšpľachotajúcich nad hĺbkounevyslovených slovdôverne poznajúcichodtiene mojich snov.
život nie je žiarovka
životnieježiarovka
nepohnemvypínačomtamaspäť
spleťcestičiekvňommámasmiemskúmaťdeňčodeň
akprevažujepocitžesadomňanezmestí
dieťatko si príliš nevšímame
na príliš odvážnuhviezduletiacu príliš blízkoslnkadujú príliš silnévetry
tie pomačkajú hviezduako páperovú perinkua vytvarujú z nejpôvabnú kométus ozdobným chvostom
potom si ju zavesímena vrchol umelejjedličkya príliš sa radujemez tradične či originálnevyzdobeného stromčeka
. dieťatkoktoré si príliš nevšímamespokojne spinká.
stratila som sa tu!
kričím z planéty Zempatrím sem. alebo som padlaz rodného vozacestouz mliečnych dráhdo čiernych dier.
nech moja káradohrkotala od neviemkadiaľa má namierenékamkoľvekstratila som sa tu.
sen prijateľného rozmeru
príliš veľký senčasom zo srdcavytisnemtlačí
do prázdneho srdcasa mi žiada vložiťiný sen
ak nezabudnemže ten predtýmbol veľký nadmierusvoju dôveruvložím do snaprijateľného rozmeru.
hrám hru na neubližovanie
hrám hruna neubližovaniepoviem tipravidlá súprísne
po každom omylesrdce miúčinným hmatomstisneneviditeľná sila
nabáda maaby som nehoupokročila bližšiek slzám úbožiatok
vrátiť sana začiatokpre chybný kroknie je hanbou
ak som nemal strach
som motýľlietam medzinebom a kvetmikeď sa nebojímsadám si na tvojuvystretú dlaň
som motýľmedzi nebom a kvetmizakrátko umieramak som nemal strachna tvoju dlaňklesá môj farebný prach.
pre život aj neznesiteľné vydrží
život letíako labuť
vetrík jej rozstrapatíkrídlavietor ichpoláme
v každom prípadelabuť nespievao jarmeale o slobodnomrozlete
preto riskuje zraneniapo letev čase mrazivýchnocía prikrátkych dní
rada kráčam ...
rada kráčam . prečo nie.
lietanie mi nie je danéani beh divokej laneiba máčanie v mlákepo prikrátkom skoku
môj životsi skrátka plyniev rytme obyčajného kroku.
pridlho spím
pridlho spímkeď sa zobudímzdá sa miže sa predo mnou ukrývapodstata
v tom rozpoloženíchcem dohoniť zameškanéa tak rázne vykročímlenžeto sa neráta
vo veľkom chvatezískam toľko zraneníže môj život je skôrzatmenímnež dotýkaním satrblietavých lúčovvytúženého rána
od svitu do mrkuneúnavne hrámna struny svojho bytiaa tajne dúfamže zajtra sa zobudímtak akurátaby som podstatu stihlasrdcom vychutnať.
večnosť!
večnosť. si vo všetkom.
s touto skutočnosťousom vysporiadanálen vo vzácnej chvíli
zvyšok času sa nechám mýliťsvetoma tvoju všadeprítomnosť nevnímamani v mieste dopaduslnečného lúča
načo skučaťči roniť krokodílie slzy.
dvakrát čistý štít
Ján a Martina
dvakrát čistý štítako ľahko sa do takéhomieri a triafa
v strede ničotyaura čistoty jejasná
krviprelievanímakoby zhasla poslednásvieca
a práve tá zatúlaná
skutočnosť je prostásom jedna ovca zo staa práve tá zatúlaná
od skorého ránasi vychutnávam príchuťintuitívneho únikuza stáda
prečo to mám rada.
nie je to žiadna záhadatúžim nájsť čo dušapostráda.
dá sa inde nájsť niečo iné?
sme obajanesvojihoci smesvoji
čudné súžitiebyť neustále v strehu
nehuspotrebovanú na nastraženie pascevnímame ako prostriedokna zviditeľnenie vzťahu
dá sa inde nájsťniečo iné.
mám neprestajne dotlčené kolená
prúd rieky hučí:oceň moju rýchlosť.
skala šomre:oceň moju stabilitu.
vznášajúci sa vták piští:oceň môj prelet popod mračná.
o akú pochvalu mámžiadať ja.
vykročím!
diaľka bez menaje odmenamnožstvom tajomstievpredčí aj hĺbkuoceánu
na ceste doďalekarovnám ramenáprijímam akúkoľvekranu
je tu možnosťvyhnúť sa boľačkáma ušetriť topánkystačí neísť do diaľkyzostať tua stratiť pointusvojho bytia
nevzdám sa nepomenovateľnéhovlnobytia.
ustupujem ...
ustupujem.
mám pocitže by som si vzalapríliš veľaak by som kráčala vpredaž do večera
čas nezohráva roľuide o vôľuvystieľať ľavú i pravúkomoru srdcanekonečnom
práve tu a teraz.
za facku kúpený
keď si obliekamza facku kúpenýsveter vyrobenýv praďalekom Bangladéšipripadám si akovykŕmený jaguárv exkluzívnej manéži
a tíčo takmer zadarmovyrobili ten môj sveterv praďalekom Bangladéšisa pravdepodobne cítiaako kúsky potravyčo hádžu jaguárom do tlamy.
život je pustý bez hľadania
hovoriaže neviemčo chcem
možno len túžimpo pravdea srdcom pátramktorou cestou sa pustiť
život je pustýbez hľadania
ak mám všetkozrátanéodovzdane čakámna danea dúfamže okrem toho sa ničnestane
chcem aby bol iba deň!
chcemaby bol ibadeň.
viemšepká tajomná hĺbkanocina mojom koncije ukrytý ešte krajšídeňako ten dnešnýnestálo by preňvystáť tieňnajtichšej prázdnoty.
aby sa torozľahlé temno dalozniesťposielam Ti mesiaca tisíc hviezd
noc je štedrána oplátku sa neodvážim anipomyslieťže by som ju mohlaneuniesť.
už iba toľko:
jazvu
získanú skokom do prázdna
nazvú
úraz spôsobený absenciou
prečo práve ja?
a prečo by on
ona
ono.
melódia znie v dizharmónii tónov
zavrieť oči a jastriť zrak na zázrak
nedokážemjasnozrivo nazeraťdo najtajomnejšej hĺbkyhoci po tom túžim
zavrieť očia jastriť zrakna zázrak
výzvy rozumu kážuuloziť srdce a dušuna policu do komory
to bolí