Písmák Hlboká a tmavá
Studničky jej očí
Pýtali sa, skočí .
Plytké zdali sa,
Čo spravíš, Nebojsa .
Veverička
Červený noštek,
studené líčka,
makový rožtek,
hladná veverička.
Búrka
Človiečik jeden zranený
opatrne leží na zemi.
Prišla búrka ľadová,
zmrzol úsmev na tvári,
Sen II
Poď, porozprávaj, ako sa máš.
Len mykneš plecom a nechceš hovoriť.
Sadnem si, oprieš si hlavu o moje plece
a ticho vzdychneš.
Sen
Vo vzduchu cítiť sýtu vôňu mora, ktorá sa mieša s melancholickým spevom vlniek zomierajúcich a rodiacich sa v nekonečnosti času. Existenciu vonkajšieho sveta dokazuje iba šepot krídel morských vtákov a výkriky rýb, tancujúcich na hladine a obdivujúcich večný zápas toho žlto-červeného giganta so zabudnutím. Zhovorčivý piesok sa snaží zanechať svoju stopu na každučkom kúštiku kože, zatiaľ čo si unavený vánok necháva pohládzať svoje jazvy vlasmi. More, tá studnica pokoja vedie farebný dialóg so svedomím tejto planéty, ktoré horí preto, aby
na druhý deň vstalo v belostnej modrej, čisté a prívetivé.
Nevera
Neveríš nikomu,
hoci by si tak strašne chcel.
Vraj je to jednoduché,
povieš si - žiješ len raz,
Blue
Keď sa z toho budeš cítiť blue,
remember I have a word or two
maybe even a hug for you.
Just You and Only You
Ovocná
Červené jabĺčko, žltá hruška,
čaká ma nejedna skúška.
Oranžový pomaranč, žltý citrón,
ktovie, aký zo mňa bude patrón.
Snívaj, čo iné...
Keď Večer samota Ti
v posteli do ucha šepká:
SNÍVAJ, veď to nič nestojí.
Dáš sa zlákať,
Sviatok mŕtvych
Sviatok mŕtvych
Živí sa striedajú
a mŕtvi pribúdajú.
Už nemáme pre nich miesto
Čakanie
Som sám a čakanie
je samozrejmé ako svitanie.
Čakám, že stretnem tú,
dievčinu mne súdenú,
C'est la vie
Všetko bolo krásne.
(Teda, aspoň tak, aby)
Vedeli stým žiť.
Lenže nič netrvá večne,