Písmák Kto vie odpovie..
Chcem si svoje diela skryť, nechcem ich mazať, ale tiež nechcem, aby tu môj nick a diela boli viditeľné.
Neviem kde a či vôbec sa to dá spraviť.
Očakávam návrhy a inštruktáže.
Do skorého nevidenia
Pohár
Smejú sa, hrajú s ľudskými túžbami.
Pletiem si reálnosť sbájnymi mýtami.
Avo vás vidím obludy samé,
keď padám do tmy aneviem kedy vstanem.
Veža
Nechce sa mi zliesť dole, nechce sa mi vstať.
len pomaly zdvíham hlavu a spoza okna čerpám dnešnú náladu.
stále je ju vidieť. aj keď je šero.
Slovenská telewízna inscenácia
Cítim sa ako v slovnskej televíznej inscenácii.
Tak ako v krajine večerníčkov, kde z krabice hľadíte s deduškom na rozprávky.
Rozprávky pre deti nevhodné mládeži do 18.
A čo sa začne teraz.
Prázdno..
Cítim prázdny pohľad z tak známych očí.
Cítim prázdny pocit, ktorý zanechal v tebe ten večer.
Vyhýbaš sa a tak veľmi ma ničíš.
Ja neovládam svoje túžby, ktoré sa chcú zo mňa vydrať von
A zítra..
Vždyť já jsem ještě dítě
a zítra už prý ne.
Dosud ovocí a mléko matčino
a zítra - víno laciné.
Ani jedna snežná vločka nebude viac rovnaká..
Načo padá sneh, keď sa hneď nato roztopí.
Ako keď padá šťastie z neba a v zápätí sa v slzách utopí.
Načo tá zbytočnosť mrhať muníciou ukrytou v snežných strojoch.
Tak ako slovami skrytými v múdrosti duše.
Na konci..
. oči už chcú spať.
Nezáležína tele, koho človek môže mať rád.
Nezáleží.
Každý nový spln..
Ja spím.
A každé nové ráno sa zobúdzam v lete.
V lete roku 2 nula nula päť
keď sa mi zmenil svet
Klipot viečok..
Koľko dní je od utorka do piatka.
. a koľko túžob skrytých.
A tvoja dlaň keď ma pohladká
po duši mojej rytín.
Pol metra odo mňa..
. a pri spomienke na ten deň
mi teraz napadá, že voňal drevom
pol metra odo mňa už pršalo
chladný vietor a teplé leto.
Film..
Zvečerilo saa šedé mraky sa miešajú s výparmiblízkych tovární. Do hluku šepkám: chýbaš mi. Batéria nabitá na 33 percent a ja. Som nabitá na teba.
DRŽAŤ ŤA..
Je zatiaľ málo hviezd, čo osvetľujú naše noci.
Je zatiaľ málo vecí, čo priniesli mi ten zvláštny pocit.
Držať ťa v dlaniach a báť sa o teba
Aby si mohla raz kľudne povedať,
Prečo nám vyschli ruže?
Si moja chvíľa šťastia, čo bola príliš krátka.
Kde je naše priateľstvo a naša prvá hádka.
Kde sú dni, keď som kráčala vpred.
Prečo slzy odvtedy neuhášajú môj smäd.
I`ll never more be scared!!
You have mans` lips with a woman`s kiss,
eyes so tender in your day dreams
with a mixture of mysterious, odd fragrances.
You have a mind and hands of artist,
Už sa viac nebudem báť..
Máš pery muža s bozkom ženy,
oči tak jemné v bdelom snení
s prímesou zvláštnych, tajomných vôní.
Máš myseľ, ruky umelca,
Bolo..
Pri tebe som sa chvela.
V tvojom pohľade vidieť som sa smela.
Bol si mi bližší. Bližší ako žena.
Už nikdy viac..
Zatváram kapitolu, opúšťam tento svet,
sklamaná, bezmocná. zas skryjem sa do viet.
A všetky problémy zhrniem zo stola.
Nech padnú aj na vás, čo hľadíte dohora.
Nanovo alebo ešte raz?
Za oknami zima.
a jar je v nedohľadne.
Zas prosím, Bože, skry ma.
Ja do dlaní si ľahnem.
nedokončená..
Prišiel čas dať ti zbohom,
veď ani leto sa nevráti späť.
Život ma už čaká za najbližším rohom
a za ním ten šedý, chladný svet.
Choroba..
Kde je to všetko. Kam si to všetko vzal.
Si klamár, keď vravíš, že si kráľ.
Klameš svet asmeješ sa mu pritom do očí.
S a m o t a . .
V chladnom vzduchu tohto dňa
sa k sebe duše túlia.
Priateľstvá,čo hriali aj mňa,
už nie sú. City sa mi búria.
You`re leaving my world..
Where did you take my dreams. Where did you put my wings. Where are my friends, my adulthood, my childhood. I lost it all, when I wanted tobe like you.
Slová
Sú slová, ktoré nikdy nevyslovíme.
Aj také, čo nemyslíme vážne.
Ako bolia len v duši cítime.
Básnik z nich potom vytvorí básne.
Bolesť..
Keď ti srdce bije ako na poplach,
v očiach máš slzy, v duši cítiš strach.
V tom okamihu si bola opäť s ním,
zas vrátilo sa leto, naša pieseň, bar a cigaretový dym.
Básne a moje sny..
Raz sa začnú a raz sa musia skončiť,
no snažíš sa, aby trvali večne,
aj keď vieš, že je nebezpečné,
snívať o tom, čo sa nedá uskutočniť.
Som?
Kým som. Bez teba som ničím.
Usmievam sa, aj keď v duši kričím.
Žijem, aj keď vlastne umieram.
I hate you!
Vyplienili ste všetky záhrady,
vyhubili všetky kvety priateľstva,
vytrhali všetky korene a zasadili len pýr
a ešte vždy je to pre vás málo.
Retrospektívne..
Sú tomu už tri mesiace, čo sa môj svet od základov zmenil. No mne to vždy príde, akoby tomu nebol ani týždeň. Možno je to tým, že som myšlienkami stále tam - v minulosti, ktorú by som chcela prežiť znova, chcela by som prejsť celou tou zmenou odznova, aby som sa mohla vyvarovať tých chýb, ktorých som sa kvôli svojej vtedajšej nevedomosti dopustila. Chcela by som byť tým hlúpym, plytkým dievčaťom, aby zo mňa potom vykvitlo to, čím som teraz alebo azda niečo krajšie.
Chlad..
I vietor to už vie.
Veď stále sa s ním v speve pretekám.
Ani on užviac nemôže byť sám.
Nikomu to však nepovie.
Zahmlené..
Spolu so slnkom odišli aj moje sny
a ostala len túžba splniť si ciele.
Už mi viac nesvietiš do mojich dní,
ostali len chvíle čierno-biele.
Niekto iný
Nemám rada dni, keď túžim byť niekým iným,a predsa ma v mojom šťastí prepadnú. Nechcem byť sebou a iných za to viním,keď ma o cudziu rolu okradnú. Aspoň raz žiť život iného človekaa hľadieť na svet jeho očami. Snáď ľudská túžba je to odveká.
Rany
Mnoho ľudí vôkol teba, túžiš vnímať len sám seba. Snívaš o tom, čo by bolo ak. Z očí padá tvojho žiaľu znak. Zrazu si tu zostal sám.
Navždy mladí
Ostať len stáť a hľadieť ako sa všetko mení
Hľadieť do ticha, do prázdna ľudských prianí
Pozerať do tmy, v ktorej sa niečo nové rodí
Len stáť v tichu, v tme, v pokore.
Ešte je priskoro na posledné ZBOHOM!
Iba v tichu sa dá rozjímať.
Iba v tichu prídeš na to, že život je tak krátky.
Len v tichu ťa osud dojíma.
Len v tichu pochopíš, že čas nevrátiš spiatky.
Modrá ruža
Tam kam vojde oslní svojou krásou.
Pri nej sa všetko vzácne iba gýčom zdá.
Jej krása ma núti zaoberať sa básňou.
Nič iné, len to sa pri nej robiť dá.
Šero lásky..
Je chladná jarná noc.
Zopár ľudí sa v prítmi niekde mihlo
Objímaš ma a ja sa k tebe túlim
Všade vôkol nás len smrdí tajomné ticho
Cez tvoje ústa..
Kúpila som si odtlačok duše,
ktorú si vložil na papier.
Hľadím na tie uhlíky a tuše
a chcem to počuť z tvojich pier.
Neodchádzaj..
Neviem, čo sa stalo môjmu srdcu,aj keď sa mu snažím načúvať. Snaží sa zrýpať preč všetku hrdzu -už si v ňom začal korodovať. Rozum sa mi však v hlave búri,vraví, že to sa nesmie stať. Veď si mi zbúral všetky múry.
Nie som..
Nie som vzduch, ktorý môžeš prehliadnuť,
skús sa ma nadýchnuť.
Nie som voda, v ktorej chceš vidieť iba svoj odraz,
skús sa ma napiť.
Cez škáry
Teba vždy trápil celý svet.
Ja som to pochopila hneď,
keď som uvidela tvoje oči.
A ty.
Ak sa raz spení voda..
Keď uvidíš plač v mojich očiach, nedaj sa pomýliť,to len Neptún vyvolal búrku v hlbinách môjho mora. Ale neodíď, prosím ťa, dokým ju neutíši. Lebo ak sa raz spení voda, ak sa zakalí to, čo bolo čisté,je ťažké nájsť záchytný bod. Lebo ja sa topím, dusím sa vlastnou neistotou a tápam v tme.
Zase nový včerajšok..
Prečo sú ľudia takí krutí. Prečo ma občas človek núti, premýšľať o tom, čo je aj tak zrejmé. Kde mám nájsť oporu, kde hľadať srdce verné.
Svet nebol nikdy dobrý,už vôbecľudia v ňom.
Celá tvoja sústava..
Milujem ťa, lebo si ako nebo, ktoré zaspáva,si sťa posledný lúč slnka, ktorým sa opájam,si nežný ako tráva a svieži ako vánok,iba tvoja náruč mi dá sladký spánok.
Milujem ťa, lebo si sťa neskorá nočná obloha,na nej bez mrakov vidím tvoje hviezdya tvoje oči len s kométami zrovnávam,v nich nebeská nádhera celá hniezdi.
Milujem ťa, lebo si jak nebesá skoro za rána,keď prvá rosa pokropí moje oči. Si sťa žiara slnka, čo kávou zaváňa,tá ma oslepí, len čo ťa zočí.
Plač
Oči plné smútku,
len plakať nad krásou dúh
a smiať sa mokrým mlákam
a nechcieť zmoknúť viac.
Môcť a nesmieť..
Prijímam ťa každým pórom svojho tela,
len dotyk aj to je na mňa veľa.
Pohľad, ktorý srší túžbou,
ústa, ktoré páli oheň,
Úmrtná
Stál si tam a mával na mňa svojím srdcom.
so srdcom tlčúcim a hrejivým
ako teplo maminej dlane,
keď utešuje svoje dieťa.
A v srdci už len prach..
Neznášam ťa, keď sa takto správaš,keď si sama sebe nahováraš,že žiť sa dá aj bez láskya potom dodáš:"Len žiadne otázky. ". Ale ako sa nepýtať, keď viem, že druhých raníš. Prečo sa aj svojho šťastia strániš.
Neexistoval nikto
Bola to sirota.
Tak veľmi chcela milovať, no ju nemiloval nikto.
Tak veľmi chcela zmeniť svet, no ľudia v ňom jej v tom zabránili.
Tak veľmi chcela vidieť šťastné tváre ľudí, no namiesto nich videla iba plakať ich srdcia.
Zmenená a zmätená..
Videla som tvoju tvár,
tamv diaľke sa mimihla.
Tvojepery niečo šepkali,
bola to iba chvíľa.
Strácam všetko, čo bolo pre mňa svaté...
Neviem, či je to láska.
Možno sa povedalo veľmi málo slov.
Možno, že to, čo k Tebe cítim, je len túžba,
aby plameň mojej lásky nezhasol.
Beda človeku
Usmiať sa dokáže každý. No povedať myšlienky. radšej by somvraždil.
Pod úsmevom nenávisť, pod hruďou nám kameň bije.