Písmák Šach
Za dnešným dňom zahlaďme stopy(Aj tak je to už premlčané) –
Tušíš, čo sa teraz stane.
Ideme sa opiť.
Vnáhodných pomeroch miešané zložky:
Pokorná služobníčka
(Veď ty vieš), vznešená Venuša,
Ako veľmi by som si chcela vyskúšať
Tvoje šaty.
. len priúzke sú mi cez boky;
Zberateľka
. viem, že ti to nevadí,
(počínam si vskutku nenápadne)
Keď ako kleptomanka kradnem –
Kradnem tvoje pohľady.
(ne)čas
Tak toto sú skvosty jesennej vernisáže:
Kompozične expresívne. Farebne (ne)čisté.
Veterné variácie na tému hmlistej krásy .
Svoj pravý význam však neukáže
Pády
. pouličný kankán: už lietajú sukne;
Maestro vietor vypína hruď
Aslnko . spod periny nevykukne:
Na frivolnosti dnes vôbec nemá chuť.
Cesta
Tak (ne)bezpečne blízko môjho kolena
Tvoja ruka na rýchlostnej páke
Čaká, kým naskočí zelená.
Kam ideme. Možnosti sú všelijaké.
Hlad
Takáto asketická strava
Nepokorí môj hlad –
Organizmu môjmu sa nepozdáva
Diétne jedlo bez prísad,
Upratovanie (spomienok)
Do tej miestnosti ja často nechodievam,
Len občas . spravím poriadny prievan,
Preleštím nábytok, pobehám metlou,
Povyťahujem na denné svetlo
Máj
Konečne slnko. Po dlhom, po veľmi dlhom daždi -
Privieram oči - nevnímam - len cítim,
Že zrazu má okolo seba každý
Z horúcich, zlatistých žiarivých nití
Nevesta bez ženícha
. hebký koberec už je prestretý,
Dôstojne kráča pred oltár
V bielom atlase od hlavy po päty,
Závoj z hmloviny halí jej tvár.
Koncert
. tak to by bolo. Leto už má kufre zbalené,
Podáva štafetu do trasľavých rúk jesene.
Dnes akosi prirýchlo sa zotmelo.
Motýľ
Ako motýle na lúke naháňam okamihy
(najkrajšie pasáže rozčítanej knihy).
Náhodou. Na chvíľu. Nečakane.
(Žuvačková) bublina
Luna je dnes značne nasrdená -
Chmáry sa jej usadili na tvári
. a slzí ako frustrovaná žena,
Keď sa jej opäť raz nedarí.
Chiromantia
Celý vesmír ukrývajú tvoje dlane:
Na pahorkoch mulatujú planéty,
Strapaté chvosty komét nebadane
Zanechali odkaz vyrytý.
Mlčanie v historickom centre mesta
Brehy budov kormidlujú ľudskú rieku
S ružovým úsmevom. Prax majú dlhovekú
A ty si ticho, akoby si všetky slová
Vytratil kľučkujúc po mačacích hlavách.
Nespavosť
(Čo si to vymýšľa ten amorfný tieň na stene,
Keď všetko už pradávno bolo vymyslené. )
Ja viem, že nedostanem odpovede,
Keď neviem, čo sa chcem opýtať
Prach
Dve postavy na razcestí.
. povedal, nech mu veštím
Z prachu na topánkach.
Odkrývam pod jemnou vrstvou
Hlavolam
Neodhaľ, čo môže zostať zahalené
A zostaň ešte chvíľu neznámy.
(Aj hlavolamzískava na cene,
Keďje vyriešený vlastnými silami. )
Veža
Vo vysokej veži. Zamurovaná
Neviem sa dočkať nového rána -
Po rebríku zo slnečných lúčov vysoko
Vyleziem do páperových oblakov.
Kúzelník
Kúzliš (a zvádzaš ma) jazykom
Cudzím, aj keď by mal byť známy:
Z tých tvojich rečí postavil si dom
A ja teraz blúdim jeho komnatami,
Ráno
Milujem tie letné rána:
Slnko už vstalo - horúce a veselé,
Nežnými dotykmi ťahá ma z postele.
(Budím sa. Som doňho zamilovaná. )
Cela
Keď presnou ranou neúprosná knuta
Triafa tie najtajnejšie slabiny,
Viem, že to je láska. A tá je krutá.
Som odsúdená. Hoc ´ i bez viny.
Rybačka
Najkrajšia rybička z cudzieho rybníka
Každučkej návnade úspešne uniká.
Trpezlivo sedím. Nesmiem sa ani hnúť.
Počkám, kým rybička dostane chuť.
Slzy
Keď si už tu, tak si sadni,
Cítila som, že si to ty.
Tvoj krok, vždy tak nenápadný -
Počuť len šuchotavé šaty.
Čakanie na koniec sveta
Pár minút pred koncom predstavenia,
Herci si v panike úlohy menia.
Autor je sklamaný. Poriadne zúfalý.
Oni tú hru úplne zbabrali.
Oblaky
(. a keď už mám všetkého dosť),
ľahnem si na strechu horeznačky,
Jedine túlavé mačky
Mi robia spoločnosť.
Dážď
Dážď ťuká na okno.
Pustím ho. A či nie.
Už nemôžem počúvať to mokré klopanie.
Šíp
Staručký Eros pustil sa do práce:
Spojazdnil perute. Z posledných síl
Trasľavou rukou tetivu napol a . vystrelil
Blúdny šíp. Hľadá sa srdce.
Prvá letná búrka
Prvá letná búrka
Zvodne z neba žmurká,
Ponúka nám ohňostroj.
Neutekaj. Chvíľu stoj.
Múza
Povedal: "Si dokonalá žena,
Si skvelý námet na moju novú knihu. "
Kolenom mi poslal impulz do kolena
A zadíval sa mi do výstrihu.