Písmák Krása
Dívať sa na niečo krásne je rovnako užitočné ako dívať sa na ženu.
Prvá noc (poéma pre bordel)
Spod cilindrov šumiacich si tóny hlasu,
hľadajúc mravné pohoršenie, no i krásu,
v motýlikoch, no i bez šiat zaodení,
cítia sa všelijak, no beztak nie podvedení.
S túžbou
s túžbou.
. po noci tancujúcich hviezd,
na stole: v krčme
miliónov miest
Ženy
Ženy. och, to slovo omamné,mám ich rád, také pôvabné. Tie ženy -v závoji dlhom, krátkomv sukni mini, bez -zradné a aj tak príliš krásne. Ženy.
Bola o Láske
Plačem bez toho, aby som cítil slzy, slzy, ktoré sa derú vonukryté medzi dušou a tŕnim zapichnutýmv mojom srdci.
Čo je to Láska?
Čo je to Láska.
To je nič. To je len šíp,zapichnutý v srdci.
opováž sa kliknúť...
vzlietnuť
už nepočuť takmer ničtam hore, kde vzlietnemnepočuť nič, ak chceš, kľudne si krič,
ach, tam ťa stretnemhore, v nebi. raj, na káve u Boha,tam, kde nepočuť nič,
vrajlen ten Boh,čo pošepki do ucha vraj šepká:"ďakujem".
Ja viem...
Ja viem, dopúšťam sa na Vás hriechu dospelosti ponáram sa do Vás, v okamihu zhýralosti, hrajúc sa na nemého i slepého uvedomujúc si -pritom- seba samého. . a Vy len ticho plačete nič neviete strácate pomaly dych, nič neviete nič len ticho, tam v kúte mladé dievča jak ticho v tej tme, plačete.
Poznám ja už...
Poznám ja už.
Poznám ja už hru na lásku
a poznám ju z istého obrázku,
poznám už čo to slovo znamená,
Jak svetlo...
Jak svetlo obnaží tvoj tieň,
jak tma zosilnie na noc vsne
konáre stromov zoslabnú azostane len peň
alúče slnka opäť obdaria tvoje oči, veršami básne.
útržky z letiska
načmárané písmena na stenevymažem z pamäterozpamätám sa až na nepri poslednom záväteuprostred ničohouprostred vyschýnajúcej modrej riekyprikrijem dlaňou tvoje očia ostanem tak s tebou vekysilueta zemskej kôry čo človek tu stvoriboh premyslene - tam - tvorisiluety, prízrakyľudskej fantázieabožskej amnézieJak mŕtve dušečo stratii sa v dave - už ich nieto - sú preč, preč.
L-ý-d-i-i
voniaštrochu ako slané mores roztrhnutým jazykomuväzneným, s EdwardovýmVýkrikom,si vtedy, keď spávam vedľatvojich šiat - pohodenýchlen na stoličke s troma ranenými nôžkami. mám neznisiteľné pokušenie zahrýzť sa ti do líca. že to bolí. Takisto, ako bolí hriech.
srdce,vybuch,exploze...
Dnes to bude pěstrý,avšak jenom pro ty,který budou vzhuru nohamaa v dírke klíčbude jenom jakopamátka na stracenej chtíča snad lépe bude poznatjejich vuni,když ručníky se skotulají ze zadjejich nahé kužea z roztomilých tvářizustane jenom kost a kužeco i v tmě se směje a i záři.
Dvaja mŕtvi na poprave dvoch...
Dvaja mŕtvi na poprave dvochležia rozprávkovo krásnevyzlečení, pohodení v paplónoch,skutočne sú oni teraz takíschýlili sa nad nimivšetky podlé tmavé mraky. Za slučku sa držia s vyplazeným jazykom,oči im v slanom vývare žialiav pozadí s červene blikajúcim ohníkom. A na každom z nich v ústach kvetjak len je krásny ten náš Svet.
Útecha pred smrťou
Útecha pred smrťouI. bolesť zomiera posledná - náhla a šťastná,chvíľka: minúta, sekunda - čas zodpovedajúci malému kúsku vzrušenia,okamih pred a pokrvinka pulzujúca sem a tam. II. ukrytá pod posteľou, na podlahe,pery v tvare hompaľajúcej sa lunyšťastie odhalené za tmy, zvráskavené prsty na rukách a nohách - zrazu tak biele, priesvitné -už svitá: záclony zahaľuje skorá ranná páľavakrehká na dotyk.
Po tichu...
Po tichu a zakaždým krokomnačúvam "tomu hlasu" čo tak neznámo mi znejetu v tej hmleza sklom po kvapkáchna dlažbe mestapočuť vari už len tichý hmyzzavalený spánkom od jesenestránkami kníhlen oblaky čo sú bez moraa oceány:nič. len bez slnkasú ako noci. Tma. noc - zabudnutá jea deň bez spánku je len sen.
ako v sne
uprostred Seiny som ju
vidieť videl stáť,
ako máva rukami,
ako skrýva svoje oči,
vianočná
Počas vianoc sa
prikrijem teplou dekou
tak sladko makkou.
Nymphy
Za rána až do súmraku sú mučivé tie pohľady,
keď dívam sa na, na tie obrady,
keď tie kúzelné stvorenia obliehajú dvor
je to nekonečná slasť, no i mor.
I v k e
Len chviločku. tu na zemi byť s tebou smiem
do uška ti preto sladko zahryznem,
snáď si jak taký letný opar z neba,
nuž radšej ľahnem si do trávy vedľa teba,
Zvony so zatvorenymi ústami...
Zvony so zatvorenými ústami:
nahé, znivočené
krehké vnútri,
zanedbané navonok;
truchlim nad tebou slimacik,truchlim...
Som nenásytny. zbabelo dobry. hľadiaci zivotu do oci. obcas stastny,obcas smutny.
Skolske HogoFogo
Už viac než dve hodiny prešli
a môj papier zíva prázdnotou,
trochu ma to desí,
lebo okolo mňa žiadne papieriky nešli.
Pět dívčích oken...
Pět dívčích oken co visí
na zahrádce u sloupu
mezi světly v kolébce peřin
v modrasté pruhem zřalé květině
Až raz, na ten váš sad...
Až raz, na ten váš sad
doletí šero v kalíšku roztopených uzlín
čo každú dušu v dlažbe z dreva roztaje
váš vzdych ospalo vykríkne
27.3.1991 (Balada o sovietskom tanku, alebo nekrológ sovietskeho tankistu)
Ja popíjam
aty hľadíš na more
je cudzie
tak ivôňa kvetín
BOHÉMA
Bohéma.
V slovách, bližšie k milenkám
ľúto, že kvety sú nádherné
i keď ich občas treba obetovať kvoli stonkám
LOLITA
LOLITA
1. Keď som ju prvý krát uvidelmoje srdce ju prvé videlo,bola čistá, ako chrám pre Boha,smel som sa na ňu chvíľu dívaťna jej tvár,po chvíli oči sa s tvárou usmiali,pohľad smelý, čistý a pre mňa ďaleký,buď zomrela moja duša alebo môj cit,lebo nevedel som chytiť svoj dych.
A potom som sa tešil zo dňa na deň,že ju vidím samúaj som ju chcel bozkať, milovať,ľúbiť a chcel som ju mať,ale jej matka žila s mojimi snamia keď raz ona prestala ma milovať,odišla od nás navždy snáď.
Hra so slovami a pocitmi ľudí.
. na začiatku:
. toto je môj svet, je nechutný, strašný, bolestivý, ba i tragický. ale je môj, a preto ho i taký milujem.
Detstvo
Detstvo
Ostanem len ja, veľmi zaneprázdnený,
ako človek, ktorý sa chce niečoho zbaviť,
budem tu ja, taký bezvýznamný
NOCI
NOCI
Noci, hoc sú iba k pláču (hoc tie, ktoré sú len k pláču)v striedmosti opilec sa chráň,pred búrkou duše - vzasnelosti - TU BRÁŇ.
Noci, tie púte ťažkodenných brál (tie púte, ťažkozdedených brál)tu opilec sa vzal, hoc opitý byť nie je,veď aj ženu - čo má doma - nie, deň,čo deň HREJE.
Noci, čo snívam v svetle muškátov (čo vídam, čuchám vône muškátov)tie utajované nežnosti skryté bez cieľa - vášne i zúfalstvá, i vše príjemné veľdiela.
Podmanivý ctiteľ
Podmanivý ctiteľ.
Možno by som, keby býval omámil
drahocený okamih, vyhasol zrazu tak,
povedzme zmizol slovám, na okamih zjavil
Tichým bozkom na rozlúčku...
Tichým bozkom na rozlúčku,
jak slepo omámi ťa tieň,
v duchu predstáv polámanú sviečku
už zmyslom nebudeš venovať svoj deň.
JAR
JAR
Ešte raz keby na svet prišiel
som, túžobne v lone matky mojej,
oči by jej v dlaniach rozkvitli
Ľavé ponožky (Dve ponožky)
Lietajúca ponožka,
smrdí, tak troška,
smeje sa, zniesť dá sa
aj keď nie je to žiadna krása.
Za záclonou...
***
Za záclonou
dúfajúc a hľadajúc
slobodu opretú o mreže
BLÚZNENIE
Blúznenie.
Vymyslená tvár spoločnosti našej
sa nám v mysli stále drie do očí
pomaľuje nás na hrôzu muk strašidiel,
LEN ČLOVEK
Len človek.
Podgurážený vzdych pripitého opilca
vracajúceho sa z domu a či z hostinca.
Opojený doriadene vŕzga na zemi,
Keď chlad či mráz brieždi...
xxx
Keď chlad či mráz brieždi dňom či nocou,
vášnivo nad strechami chalúp sa vznáša svojou mocou
obloha belasá s bizarnou líniou mračien,