Písmák Bestseller
Anna sedela zo stolom apísala svoje kvetnaté príbehy ofiktívnych červenolícich ľuďoch aich ružových svetoch. Na okna padali kvapky dažďa, cítila sa ako nefalšovaná spisovateľka.
Damian, ten sukyn syn, sa zamiloval, či tak nejako. Nemala vpláne mu to odpustiť ana posledné stránky svojho bestselleru plánovala veľkú pomstu.
Rande so žiletkou
Bodnutie ihly zamenené za bozk.
Na mojom rande so žiletkou
snažím sa byť aspoň trochu taká príťažlivá pre ňu,
ako je ona pre mňa.
Luna a Slnko-lovestory
Keď Luna so Slnkom sa milovať prestala,
a všetkystudené hviezdy naslúchali
jej námesačným poblúzneným nárekom
dňom i nocou
Posledná večera
Zjedz mi všetko,
aj večeru, aj tie bláboly,
ktorými ťa pri nej krmím.
o tom
Vzducholoď
Dnes je opäť ten večer,
keď zhasnem svetlá azapálim si cigaretu
aako tá izbová rastlina
visím zokna
These are the thoughts
Ako vždy, keď rozšľapávame spolu ropuchy
hovoríš mi:
"Máš na hlave hniezdo strák,
kradnú ti nepretrávené myšlienky,
Čakanka
V malej izbe sa to odohráva.
Ona je nahá. Mlčí.
Vezme jej nôž a iné práva,
čo skrýva si v náručí.
Erotická
Na brehu mojej spodnej pery
zakotvené vzdychanie,
prisaté ako pijavica na tvoju mláku lepkavej malinovky
Som tvoja malá mokrá víla,
Tá pravá orechová
Som tvoja pistácia,
čakajúca,
kým rozlomíš škrupinu
a nájdeš ma vnútri,
Anna zo zeleneho bytu
Za oknom sa ako machule cierneho atramentu zvyjali mracna vran a uplakana jar, co sa podobala na jesen. Vzduch bol tazky a stipal vnose, vonal dazdovkami a rozkvitnutym agatom. Annine blondate kucery lezali rozhodene po vankusi. „Nezatvaraj to okno,“ zasepkala do ticha, ktore vladlo izbe.
Óda na mesto
Zblúdilá v prítomnosti,
prehrabavujúc sa zabudnutými miestami,
pripomínam si nepovšimnuté.
Ulice mesta si pretierajú večne nevyspaté oči.
Šachista
S tou nehodnou nehou
keď zvieraš jej telo,
Ty zviera.
Zviera mi z teba žalúdok.
Neprirodzená prirodzenosť večná
Muoj žiaľ je spev zmoknutého páva,
ktorý škriabe na sklo,
slzou polieva trávu v nebi.
Sú to tiene modliacich sa,
V nespavom zaspávaní a mimo
Na trepotaní vtáčich krídel
mi zrak vyletel
až k plátnu oblohy,
ktorú práve začínala
Báseň o cintoríne
Preč sú tie časy,
keď som do trezoru školského zošita
ukrývala vševediace tajomstvo podpisu:
moje meno-tvoje priezvisko.
Kde bude, tam bude...
Neboj, už ma nič nebolí
Jak vrana sadám na poli
Trhám lupene na ruby
Ľúbi ma. Bohužiaľ, neľúbi.
O Žene
Nebola dosť ženská,
nikdy nenapísala
žiadnu báseň o menštruácii
a v jej byte by ste nenašli
Chaoz sa rozpína
Chaoz sa rozpína
šialenými špirálami
od hora dole
a naopak,
Tebe je už dobre
Tebe je už dobre.
Tvoja žena sa drží,
ako vie.
Nevinnosť získa človek iba dvakrát,
Stereotyp
Prvá rana prichádza vždy ešte zrána,
lúč slnka vpáli pečať do mozgu,
prvú skazonosnú myšlienku.
S dúškom rannej kávy naplno sa rozlieva
Odpoveď zúfalca väčšieho než ja
Koľkokrát denne som klamala
oči,
ktoré na mňa hľadeli
zeleno, modro, orieškovohnedo.
A príde kráľovstvo jeho
Keď to tu skončím,
poujdem si ľahnúť k tebe do trávy
Budeme počúvať sykot živých
Budeme rátať ich skazy
Strážci noci
Ten večer stáli tam a dozerajúc na oblohu
sa rozprávali o vášniach, o víne a o Bohu
si hviezdy rátali len končekami prstov
zahalení len chladnotmavou nočnou vrstvou
Opäť raz súložím sama
Moja dokonalosť mánedostatky
Chcem, no telom neviem sa klamať
Opäť raz chodímtrošku pospiatky
Opäť raz súložím sama
Noc mala nočnú moru
Noc malav oku špinu
Nad ránom,
niekedy medzi treťou a štvrtou,
pod perinou z kameňa
Ako to robia?
Kto to len uveril v Boha.
Hlúpi, ktorí nežiadajú odpovede.
Zúfalí, ktorí potrebujú spasiť.
Naivní, ktorí veria všetkému.
Po nedeľnom kine
Opúšťam premietaciu sálu
Opúšťam svoju prítomnosť
a znovu som v prítomnosti niekoho,
kto sa mi veľmi podobá
Secondhandová báseň
Aké je to prostoduché:
Ja nie som tá, ktorá pochopila
Ja som tá,
ktorá si sama číta cudzie básne
Danovi
Dvíham hlavu ťažkú od snov,
preplnenú letnými lúčmi,
plávajúcu v jesennej hmle.
Chce to poriadny ventil.
Podobnosť čiste náhodná
Možno tým starým skvelým básnikom naozaj nič iné neostáva,
len dať si príliš silnú kávu a cigaretu hociakej značky,
keď na nich doľahne ťaživý nový deň.
Asi sa týto krásni úchylní muži musia vracať k tomu už prežitému,
Jeseň zima
Keď sa v mojom živote zvečerí
a ja budem mať to šťastie,
my budeme mať to šťastie,
že sme ostali obaja inventárom domu,
Celá necenzúrovaná pravda o svetle
Svetlo je vodopád žltých kvetov,
je bez hladiny či dna.
Je slepé a možno práve preto
okolo svetla je tma.
Slina noci
Opľuj si ma, kamarátka noc
Nech steká tvoja slina v mojom nekonečnom čase
po nekonečnom tele
do nekonečna donekonečna
Za dverami
Za týmito kanibalistickými dverami,
ktoré ma zožrali
zaživa,
kvília pachy tvojej hnilobnej neprítomnosti.
BáSnenie
Moje slová sú ťahy štetca,
vystavujem ich ako prádlo na balkón,
slávne dielo ruky-ruoznobežky,
neparalelnej k mozgu.
Báseň napísaná ihlou
v blúznení onoho dňa
pod kožou onoho Mńa
na križovatke pocitov
som vždy fajčiarkou zarytou
Strnulé obrázky
Tabletky na spanie
Voda, ktorá sa hrá na nenahraditaľnú
Tvrdý vankúš a sivý vzduch
Keď tu teraz takto nie si
To som nebola ja
To som nebola ja,
tá, čo pre teba ukradla slnku lúč,
aby spálil masku tvojej nemužnosti,
ktorá tak breše,
Smútok v utorok ráno
Tak šikovne sa postavil do cesty,
so sebou nehostinné slová.
Do hlavy sa už nevmestí,
prišiel sa do srdca schovať.
P.S.
Na hviezdy nedočiahnem,
vravíš, to nič, aj tak sú chladné.
Nachádzame sa v predposlednej
fáze mesiaca,
Monológ zBohom
Milý Bože,
znovu ti píšem,
na poslednú pohľadnicu si mi neodpovedal.
Mám sa vcelku dobre,
Nočné víly z davu
Cez zareté dvere ju počujem plakať.
Svieti to v tme. Smútok. Biele oči.
O tom, o čom to je
ako veľmi si tieto veci vážim
ten prapodivný vesmír
čo vládne nad stromamy
rozmazané projekcie hviezd
Pár riadkov mojej ruke
Vzlietni, ruka moja.
Si ťažká a nemám ťa rada,
lebo neposlúchaš,
lebo si prázdna,
Zatienená
Na stene visí
iba tieň čísi,
prekvapenie, je mouj,
je mi verný.
Ten, kto nie je
Kľačíš pri posteli,
tak si ťa predstavujem.
Ústa máš zalepené.
Niečo voláš
Zachovajte paniku!
Rezala som si do žíl siločiary
Vytiecť preč, preč z tohto trápenia
Zhasnúť a navždy prestať žiariť
No trápenia sa takto nemenia
NESCHOPNI´CI
Pár ľudí ako ja
Blúdiac
v tme, v šere, v tichu
V slnku sme svetlá hmla
Heavy Head
Ležím tu s cigaretou v ústach
a rozmýšľam ako dlho som už mŕtva.
Kto ma asi nájde prvý.
Bude to jeho šťastie či nešťastie.
Keď si plakal
Tvoje perly
chutili slano,
pila som ich až do dna.
Až na dno, smutný drak.
Rozlúčka
Zobudila som si ťa do
krajiny tieňov.
Tam, kde každá socha stojí sama.
Veľmi rýchlo som ťa skamenela
Želanie
Zvlnené lístie ako nechutne nahí
padlí anjeli
si líha až na samé dno
muojho dňa.
FEMME FAMILIERE
Rozprávali sme sa dlho do noci.
Povedala mi mnohé veci.
Slová, samé slová.
Zapamätala som si z nich iba ako jej zvädli kvety
BEAT
Niekedy,
keď som opäť psychopat,
vychádzam na svoje súhvezdie
a pozerám na svoj svet,