Hemoroidno - erotická poviedka

Neprítomne pozeral cez zarosené okno preplnenej električky a hlavou sa mu preháňali zmiešané pocity z nastávajúcich zážitkov. No zážitkov asi v nie tom pravom zmysle slova, pretože povinná prehliadka v nemocnici na ktorú ho poslal jeho nový zamestnávateľ, nabolo nič príjemné. Zvlášť vtedy keď mu jeho nový kolega šťavnato opisoval, podľa neho, zvrhlé chúťky vyšetrujúceho lekára s gumenou rukavicou. Tak to bolo to pravé, čo na toto, aj tak už dosť nepríjemné ráno potreboval. Nejak to prežijem, veď som rád, že som si po pekne dlhej dobe zohnal túto prácu, nevzdám to predsa kvôli pár centimentrom v zadku. Utešoval sa týmito myšlienkami, každým krokom blížiac sa ku tej vysokej budove na Kramároch. "Ktorý somár to dovolil postaviť na takomto kopci..." plus dodal pár šťavnatých výrazov, od architekta až po komunistických pohlavárov tej doby.

Úvodné formality prebehli bez komplikácii, keď si odmyslel arogantný tón hlasu asi 45 ročnej sestričky v okuliaroch s kosteným rámom asi z roku 1975. Tak a teraz to príde. Vzhľadom k jeho priezvisku, čakal, že pôjde medzi prvými, tak ako vždy v škole, keď profesori vyvolávali podľa ošúchaného abecedného kľúča.

Z úvah ho vytrhol vcelku príjemný ženský hlas: "Pán Baránek ?" Ako nepríčetný sa zdvihol zo stoličky, nasledujúc sestričku v bielom plášti. Keď sa za ním zavreli dvere z údivom zistil, že sú v miestnosti len dvaja a z pochybností ho prebrala až veta ženy v bielom plášti: "...som dr.Vyskočilová a dnes zastupujem dr.Horného, musel súrne odcestovať, nestihli by sme zrušiť vaše prehliadky..." Blond vlasy, asi 35 rokov a nádherné modré oči, od jeho mladosti vysnívaný typ. Pri klasickom priebehu preventívnej prehliadky, (ktovie prečo mal vysoký tlak) došlo až k tej obávanej chvílke: "... dajte si dole nohavice aj spodné prádlo prosím ...". Kútikom oka ešte videl ako si navlieka gumenú rukavicu na pravú ruku a ľavou berie niečo zo stola. Vtedy ešte nevedel, že to bol gel. Tak a bolo to tu ! Lenže na jeho prekvapenie všetko prebehlo bez bolesti, skôr k jeho veľkému údivu mal z toho veľmi dobrý pocit. Spomenul si úchytkom na kolegove slová o "úchylnom" doktorovi a v duchu sa usmial. Možno nie len v duchu.

Keď tak sedel v jedenástke električke, hoci ráno si myslel, že s tým sedením to nebude také jednoduché, uvedomil si, že svojim hrdinským činom si možno zachránil prácu v Bratislave. Druhá strana mince je, že pre neho ako 37 ročného starého mládeneca, to bol naväčší erotický zážitok za pekne dlhé obdobie, odkedy sa z dediny na severnom Slovensku dosťahoval do hlavného mesta. Vlastne nebol to najväčší ?