Túžba

Keby som bola lososom,

do môjho vedomia by

prvý raz vstúpilo Slnko

cez vyblýskaný závoj rieky,

nie mora ...

Nepoznajúc matku

túžbou vedená

spolu s tridsaťtisíc

sestrami, bratmi

cez smrtiace prekážky

rieky mocnej

- bez možností opráv,

tam, do vytúženého mora.

Možno úspešne a prežila by som to.

Keby som bola lososom,

môj život by bol

v tyrkysovom mori,

v slobodnej  čistote

dravosťou oplývajúcej vody,

s úskokmi dravcov,

s ich nevyspytateľnosťou

drsnosťou tak krásnou...

Možno prežila by som to.

Keby som bola lososom,

ozvalo by sa zrazu

túžbou neodolateľné volanie

po mnohých rokoch

a chcela by som

na miesto svojho zrodu

vrátiť sa ... ísť proti prúdu

navzdory prekážkam...

Možno úspešne a prežila by som to.

Keby som bola lososom,

vedená vôňou cesty môjho

zrodu, detstva, rastu

navrátila  by som sa

na miesto stretnutia

a našla by som dvoch – troch

svojich bratov či sestry

vediac (či nevediac?)

že ostatní skončili život predčasne

a nedošli na túžený koniec

a s pocitom

triumfu, naplnenia, lásky,

s vedomím, že musím, chcem,

zanechala by som odkaz

spojená niťou života

s deťmi,

ktoré nikdy neuvidím

a to by bol môj koniec

iných začiatok

zmysluplný zánik - pre život,

spojnica pre veľkosť,

jej obsah čo nepoznám

i keď neuvidela by som

ako rovnako strádajúc

priblížil by sa

k  zárodkom života

otec mojich potomkov

a stal by sa otcom bez stretnutia.

Som človek

a tak s obdivom, úžasom

hádam vo svojich predstavách,

aká to túžba vedie lososa

klaniam sa ...