Strata rovnováhy II.

      Bolo presne šesť hodín ráno, keď ju zobudil. Spala v obývačke. Tvrdila mu, že sa pri ňom nevyspí. Od nejakej liečiteľky priniesol nápad, že treba pod matrac vložiť zrkadielko otočené zrkadlovou stranou k zemi. Obetovala ešte pár nocí so zrkadlom pod zadkom, ale účinok bol nulový. Každý večer si presťahovala do druhej izby svoj paplón a podušku. Pohovka bola nepohodlná, ale už si za ten čas zvykla. Nemávala dolámané kosti, ani kŕče v žalúdku. Zvykla si. Na všetko. Aj na to byť pokrytcom. Tolerovala milenku. Nikdy sa o tom nerozprávali. Pyraňa ani netuší, že ona to vie. Keď sa sťahovala prvý večer, opýtal sa: "Keď ma chytí infarkt, zomriem tu sám?"

"Ty predsa nikdy nie si sám", odpovedala mu a snažila sa za sebou nohou privrieť dvere.

      Teraz rýchle zbalila svoju posteľ a iba tak hodila do spálne na manželskú. Na chodbe sa plazila vôňa kolínskej a v kúpelni sa stretla s vodou po holení. Jej žalúdok si zmyslel, že sa práve teraz bude hojdať. Oboma rukami sa chytila umývadla a pozrela do zrkadla. Mala pokrčené ľavé líce, bola strapatá ako naježený dikobraz a v ústach cítila päť cigariet, ktorými si  krátila noc. Spoza dverí začula ahoj, štrngot kľúčov v zámke a buchot výťahu. Bol piatok. Rozhodla sa zavolať do práce a nahlásiť dovolenku. Tri voľné dni budú akurát stačiť na to, aby dala byt a seba dokopy. Pôjde sa ostrihať, urobí si manikúru, prefarbí vlasy, vylezie na stoličku a v nadstavcovej skrini sa pohrabe medzi zabudnutými vecami. Pokúsi sa pohľadať niečo "nové" na seba. No čo, veď do módy prichádza retro štýl.

      Deti vyprevadila obligátnym: "Ahojte, buďte dobrí a dávajte na seba pozor. Poobede sa stretneme. Myslím na vás a držím vám palce. A nebuďte múdrejší ako učitelia." Bol to ich pracovnodenný ranný rituál.

      Snažila sa vychutnať samotu v trojizbovom byte. Vychutnať? Pcha, veď celý život je sama. Uvarila si kávu a nastriekala na ňu kopec šľahačky. Olizovala ju zo šálky, lebo sa začala rozpúšťať. Usmiala sa. "Vyzerám ako... ako..." , nevedela sa k nikomu ani k ničomu prirovnať. Kým to trochu vychladne, zapne pračku. Roztriedila prádlo. Dnes sa rozhodla prať všetko, čo sa jej dostane pod ruky. Obvesí všetky šnúry na balkóne, na chodbe na sušičke, v kúpeľni a obloží všetky radiátory. Dočerta so šetrením!

      Siahla po rifliach, teplákoch a mikinách. Schnú najpomalšie. Naučila všetkých dávať do prania rozopnuté košele, nezhúžvané ponožky a prázdne vrecká. Párkrát už vyprala peňaženku, mesačný kupón MHD, dôležitý dopis. Nerada chodila do vecí ostatným. Rešpektovala ich súkromie. Dnes strčila ruku do každého vrecka.  Nemyslela na to, čo robí. Možno chcela byť dôsledná, predvídavá, možno len chcela predísť strate krvopotne napísaného ťaháku. Všetko prázdne Až posledné rifle, patriace jej manželovi mali niečo v zadnom vrecku. Škatuľka. Na cigarety malá. Vytiahla ju. Bol to super extra de luxe prezervatív. Hodila tú krabičku cez celú chodbu. Chvíľu sa ešte šmýkala po dlážke a zastavila sa pri skrini. Naložila prádlo, nasypala dvojnásobnú dávku prášku a nastavila deväťdesiat stupňov. Nech sa všetko rozpustí!

      V kuchyni si sadla chrbtom k chodbe a sŕkala kávu. "Mala som to vyprať", pomyslela si. "Takto? Postavím to na mrazničku na chodbe. Až otvorí dvere, uvidí to ako prvé.... To nejde, prvé prídu domov deti." Prezervatív považovala za votrelca. Vyhodiť, postrihať, napustiť vodou a hodiť z balkóna. Nemala rada kondómy. Nikdy ich nepoužívali.

      Pračka poskakovala v kúpeľni. Mala chuť na cigaretu, ale obal bol prázdny. "Dokelu! Aspoň jednu som si mohla nechať na ráno!" Pootvárala všetky okná. Do bytu sa vtrepala zima. Plagáty v detskej sa vlnili na stenách, obrus na stole zdvihol jeden roh, škára pod vchodovými dverami zapískala. Striasla sa. Cítila zimomriavky aj na ušiach. Kým všetko pozatvárala, prestala sa jej triasť zem pod nohami. Dýchala pomaly a zhlboka. Očami pohľadala krabičku na chodbe. Podišla k nej. Zohla sa, zdvihla ju. Chvíľu držala v dlaniach. Potom otvorila manželov šatník a prezervatív vložila do vrecka nohavíc, ktoré si iste oblečie v pondelok do práce.