reč

Zmysel lásky a žitia... rozpráva starý brest...

REČ...
                         
  Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo je dnes na svete toľko pokušenia k zlobe, toľko falošnosti v láske, toľko čiernej farby, že bielu takmer nevidieť? Ja som šiel raz po parku, stromy ktoré tu rástli poznali osudy iných stromov, vtáčikov v ich korunách, ktoré s presnosťou dodávali svojim detičkám čerstvé mušky, či húsenice. Všetko malo svoj kolobeh.Tie stromy tu boli stáročia a vôkol nich rozhadzovali papieriky a odtŕhali im halúzky nezbední šarvanci, ktorí mohli chodiť do prvého stupňa základnej školy... Ako som šiel, počul som nárek, tak som spomalil chôdzu a vyčkával na ďaľší signál...Ten nárek pramenil z tých stromov, slová im plakali ako sneh, čo padá na suchú zem, dotýkali sa mojej duše ako ostrý tŕň, ktorý sa vnára do srdca. Dotýkali a vnikali doň, veľmi bolestivo. Sadol som si na blízku lavičku a ...počúval. Vypočul som si nárek starých brestov, ktoré márne hľadali v ľuďoch nádej, márne hľadali pochopenie, márne sa pokúšali rozveseliť ľudské oči krásou ich zelene, ...márne. Stromy plakali a ja s nimi. Plakali nad svetom nad netoleranciou, neznášanlivosťou i závisťou. Potom jeden starší strom vedľa nich vraví... a tie jeho slová staré ako kôra jeho tela, však mäkké ako dotyk detskej rúčky,.. tie slová mám dodnes hlboko v sebe. Tak vypočujte si jeho reč...
" Kde pramení v ľuďoch tá ich zloba, kde má semená, z ktorých klíči a vyživuje svoje nenásytné puky? Táto zloba je v ľuďoch samotných. Každý z nich hľadí na svoje osobné blaho, dávny cit ozajstného priateľstva a pravej bezhraničnej lásky sa stráca. Ostáva iba prach na cestách.Ľudí zmenil majetok, zmenila ich doba, v ktorej žijú, poznamenali ich starosti, ktoré musia denne riešiť... sú poznamenaní. Miesto toho, aby človek hľadel na iných, aby miloval a povznášal iných, nemá síl ani milovať sám seba. Je už príliš slabý, aby dokázal dávať svoju energiu i niekomu inému. Nedokáže to, a preto žije vo svojej schránke opustenosti, skľúčenosti, pôžitkárstva z materiálnych hodnôt. Ale kde sú iné hodnoty? Hodnoty vnútorné, vlastné, neprameniace z moci, zisku, pýchy, nadutosti, lži, pretvárky a falše! Strácajú sa ako posledné kvapky rosy na májovom slnku. Vyparujú sa do nebies. Človek je rozumný tvor, ak chce žiť, tak nie pre seba! Žiť len pre seba sa nedá, po čase je to skľučujúce, stiesnené a zväzujúce. Je to príliš sebecké. Počujete ľudia? Sebecké! Ak niekto nedokáže svoju lásku dať inému, podržať ho v neistej chvíli, vyznať mu svoje posolstvá porozumenia, lásky a bezhraničnej krásy, nehodí sa byť človekom. Ľudia, nehľadte na seba! Pozrite sa na iných, na stromy, lesy, rieky, pohoria, lístočky na konárikoch, tešte sa zo šveholenia lastovičiek, nad spevom slávika nad ránom, nad čerešničkou, ktorú si ukradol drozd z Vašej záhradky. Tešte sa z tohto. Tešte sa zo všetkého. Len tak budete skutočne šťastní a čo je najdôležitejšie, urobíte šťastnými i iných!!! To je hlavná vec, Vaše poslanie na tomto svete. Každého jedného. Robiť šťastným iných. Veď aký je to krásny život žiť pre druhého. Veď aký je to krásny život stískať svoje dieťa v náručí a viesť ho pri jeho prvých krôčkoch! Veď aký je to krásny život, dať svojej manželke kvety k narodeninám! Ako vidieť Vaše dieťa dospievať, tešiť sa z jeho úspechov a lúskať s ním neúspechy, pomáhať, tolerovať, milovať a dôverovať si navzájom!!! To je viac ako všetko zlato sveta, viac ako celý svet, viac ako vesmír. Zvoľte si šťastie a lásku a spoznáte pravé hodnoty. Pre ne sa oplatí žiť. To Vám vravím s mojím svedomím, ktoré je čisté ako očká novorodeniatka. Prosím, žite pre iných, obetujte im kúsok zo seba, darujte im svoju krásu Vášho svedomia, učte sa žiť jeden s druhým v harmónii. Harmónia. Aké krásne slovo. Skúste ho hláskovať. Krásne však? Život v nej je tak ľahký, ale pre Vás mnohých veľmi nedostupný. Mnohí žijú dlhé roky s niekým pod jednou strechou, ale chýba im to najdôležitejšie... Hádajte... Predsa žiť pre toho druhého! Žijú s ním, ale nežijú pre neho! A to je veľký rozdiel! Poznačte si tieto slová do Vašich denníčkov, diárov, do školských zošitov i cenných papierov. Kdekoľvek. Čítajte ich a naučte sa im porozumieť. Buďte samými sebou a otvorte oči. Veď svet je prekrásny a mnohí vôkol neho chodíte, a pritom ani neviete, že na ňom ste...  Chráňte si to najcennejšie na svete, ten chlieb, ktorý denne jete, tú vodu, ktorou si vlažíte suché pery - L á s k u ! Tí vnímavejší z Vás, tí srdečnejší z Vás, tí rozkvitnutí... tí Lásku vedia oceniť, vedia, že je to tá vec, kvôli ktorej sa oplatí i zomrieť. Chráňte si Lásku, chráňte si zlato v hrudi, nech sú požehnané všetky Vaše kroky, ľudia! Nech dospejete do stavu bezhraničnej Lásky a Harmónie!!!"
Povedal toto starý brest a mne zaslzili oči. S povzdychom som vstal, oprášil  si prach z topánok a vybral som sa hľadať to najcennejšie a to najdôležitejšie v živote, na svete, vo vesmíre a v každom z nás ... 
L Á S K U !!!

---