bez nazvu 2

Nádych ráno v prebudení,
ostáva tupo bez ozveny.
Posteľ vonia bláznivym snom.
Slepé oči sprevádzané smútkom.
Nohy tesne vedľa seba, ruky.
Prázdne, avangardné. Iba prsty.
Bez darovaného dotyku. A dlane.
Kto ste vy cudzí zvláštny pane?

V modrosivom opare ocelového dňa,
poloúsmev jediná platobná mena.
A on je tu, vedľa mňa, smiešne tichý.
Prelud, chladný a hlúpo jednoduchý. 
 
"Chýbaš mi", to je on, pán mojej temnoty.
Desivý kráľ šialených orgií samoty .
Kde pozvaní sú on, ja, večer a smútok.
Láska, s nimi si pripíjam na piatok!