Zrniečko

Zrniečko

"Už sa neudržím... Ešte sa musím prichytiť tohto výčnelku a potom sa mi to podarí...Už...Už...Už to skoro mám, a potom bude dobre"...Šmyk..a pád..."Au, spadlo som, moje kríže... čo teraz, čo sa stane?" Zrniečko pšenice sa pýtalo samo seba a bolo bezradné...Chcelo vyjsť, ale nemohlo, nemalo rúčky, tak sa len kotúľalo medzi hrudkami zeme a prachu, a nevedelo, čo so sebou..."Ak vyleziem hore, budem  s kamarátmi, a ak nie, zožerú ma mravce... Ale aj hore ma môžu zjesť vrabce a tu dole ma nenájdu... Budem dole, i tak je tu chládok...A opaľovať ma už nebaví, je to nuda".  Bol vrchol leta, Slnce pukalo zem a krájalo ju na plátky...Obloha horela  a fatamorgány hladu sa prikrádali...Veru tak, krajina spustla, pretože bolo toho roku sucho...Malá úroda a veľa ľudí...Priplazil sa hlad...Bratia zrniečka už boli dávno zmenení na múku, ale bolo jej málo...Veľa ľudí opustilo telá, mnoho sa nakazilo chorobami, alebo odišlo za prácou za more.. Ženy rodili choré deti a muži horekovali pri poháriku ako z toho čo nejlepšie vyjsť...Z hviezd padala noc, keď sa to stalo...Medzi hrudkami zeme šiel malý mravec..Bol po boji, tak sa mu jedno hryzadielko odlomilo, a už nemal síl...Zastal a omdlel od hladu a vysilenia. Toho času naše milé zrnko ležalo zabalené v lístočku materinej dúšky a oddychovalo...Zdal sa mu zlý sen... Celý svet je chorý a ono je  zdrojom nákazy...Dostalo výčitky svedomia, že sa vtedy nevyšplhalo hore za bratmi, aby vytvorilo viac múky a menej hladu... Keď ho ráno ho pošteklilo na pozdrav a zabalilo  do rosnej peny, uvidelo mravca ako sa preberá a podlamujú sa mu nôžky... Všetku svoju činnosť venuje záchrane... Zrnko si pomyslelo... "Som bezcenné, odišlo som, zradilo materský klas, bratov,  Slnko... Ak pomôžem jednému tvoru, pomôžem iným, pretože ten tvorček ktorému pomôžem, bude nápomocný  iným, pretože bude mať sily zo mňa...A to je kolobeh, a len tak môžeme byť užitočné, len tak sa dá urobiť viac múky...Mravčeka iste niekto čaká a mňa? Mňa nečaká nikto, ja som bezcenné a len moja smrť ma môže urobiť užitočným..." Skotúľalo sa k nohám mravčeka a ten sa do neho omámený šťastím s chuťou zahryzol... Tak boli šťastní obaja... Zrniečko splnilo svoj účel... Aký? Pomohlo sebe i iným.. Pomohlo svedomiu v obetovaní... Neurobilo síce viac múky, ale odstránilo škvrny zo svedomia a hlad jedného malého mravčeka.. A jeden mravček predsa stojí za to...Veď láska a život, sa predsa skladá hlavne z takýchto maličkostí...