Rozprávka o užitočnosti...

Rozprávka o užitočnosti...
-"Oci, ja nemôžem spať, poď mi čítať..."- vyrútila sa na mňa moja malá dcérka a takto sa už vo svojich piatych rokoch domáhala svojho práva na pozornosť. Aj keď som bol veľmi unavený, nikdy som nedokázal odolať jej prosebným veľkým očkám a tak som ju zobral do náručia, usmial sa na ňu, pobozkal a uložil som ju do postieľky...Bola ako medvedík, len hlavička jej trčala a očká žiarili iste viac ako všetky hviezdy na nebi.
-"Som zvedavá, minule tá rozprávka o mackovi bola suprová, a tá líška tiež nebola zlá....ale macko bol suprovejší..."
-"Nie, zlatíčko, nehovorí sa suprovejší, ale krajší, dobre? Tak ešte raz. Opakuj po mne. Kraj-ší..."
Dcérka len nezbedne zavrtela hlavičkou a povedala-
"Mne sa aj tak viac páči suprovejší, aha oci. Su-pro-vej-ší...haha"-zasmiala sa a schovala sa pod perinu, lebo sa bála, že ju budem zase štekliť ako minule. Hrávali sme sa takto stále a vždy ten kto viac šteklil a smial sa, bol vyhlásení za kráľa šteklenia.
-"Urobíš miestečko ockovi? Chcem si ísť k Tebe ľažkať..."-opýtal som sa nesmelo, lebo moja nezbedníčka si vždy pri čítaní rozprávok vylieva zlosť so zlými škriatkami a rieši spravodlivosť na mojich vlasoch....
-"A môžem Ťa pošticovať, ak tam bude príšera?"-smiala sa maličká, ale len tak potichučku... Ale dnes som jej chcel prečítať inú rozprávku, nie z knihy ale z hlavy...
-"Môžeš, ale za každé šticovanie mi dáš božtek na noštek. A príšera tam nebude..."- pohladkal som ju a ona mi dala veľký a hlasný-Cmmúúkkk na noštek...Aj ja som ju pobozkal a ľahol si k nej...Zakryl som ju perinou a povedal-
-"Milé deti, táto mladá slečna chce rozprávku, dáme jej ju?" -opýtal som sa improvizovaného publika a pomaličky s úsmevom pozrel na maličkú..
-"Dáme, dáme, dáme, "-skandovalo to roztomilé stvorenie v postieľke a trepotalo nôžkami a hlavičkou, tlieskalo pod perinou až som ju musel utíšiť a povedať, že prídu bubáci ak bude kričať, lebo bubáci štípu kričiace deti...
-"Už nebudem kričať oci, že ma ochrániš ak prídu tí bubáci?"
Usmial som sa a uložil si ju na hruď...
-"Jasné, neboj sa, moju princezničku si nedám...."
Ale to už sa schyľovalo k rozprávke a ani neviem prečo, začal som takto...
                               Bola raz malinká šáločka a tá sa dopočula, že niekde na ňu čaká i tanierik a že ten sa na ňu stále pýta a je veľmi smutnučký, že nemá šáločku.No a tak sa tanierik pobral hľadať milú šáločku až prišiel k rieke. Rieka, rieka, kde je šáločka videla si ju...? Nie, nevidela, ale môžem Ťa vziať na môj druhý breh a možno je tam..Ďakujem, uklonil sa malý tanierik a vhodil sa do vody...Preplavil sa na druhý breh, vyšiel, vylial zo seba vodu a na mieste, kde sa voda vyliala, narástla bylinka...Voňala až sa tanierik rozkýchal...
Opýtal sa jej-Ahoj milá bylinka, nevidela si tu šáločku? Bylinka mu povedala že nie, nevidela,ale ak ju zoberie so sebou, že mu ju pomôže nájsť...A tak šli ...Išli dlho až prišli k domčeku..Pred ním stála velikánská polica a na polici plno, plnúčko malých šáločiek...Obaja sa potešili-Hurá, našli sme, ale ktorá je tá moja? Na každej šáločke bola nakreslená bylinka a každá bola iná..
-Pozri na mňa!-pyšne povedala bylinka, ak nájdeš takú istú bylinku ako som ja i tam /ukázala lístočkom na šálky/, to je ona, nájdeš ju...Ďakujem Ti bylinka...a tak tanierik naozaj našiel svoju šáločku..Juj ako sa zvítali, bylinka si ich obzerala, krútila lístočkami  a povedala..-Veru, ste krásny pár, nikdy som nevidela krajší tanierik a šáločku...
-"Oci, to bolo krásnučké, tam neboli ani príšery, ani draci, ale potom? To je už koniec?Mne sa ešte nechce spať."
-"Nie zlatíčko, ešte nie, počúvaj"-Povedal a pohladil som dcérku po vláskoch a ona si vzdychla-"Jéj chcela by som byť šáločka ..."
-A tak sa našli ale po čase boli smutní, lebo hútali, že načo vlastne sú...Na niečo musia byť..načo je šáločka a tanierik..? Zrazu im bylinka povedala...Poďme k rieke, ona všetko vie...Prišli k rieke, bylinka sa viezla v tanieriku a hojdala s lístočkami ako s opratami...Vystúpila pri brehu a zišla k vode... po chvíli sa vrátila sa k tanieriku a šáločke a povedala im-Poďte dole, rieka Vám chce niečo povedať...Zostali bojazliví a zvedaví, lebo ešte nikdy nepočuli hovoriť rieku a ona im povedala...
-Pýtate sa, na čo ste. Ja mám pre Vás odpoveď...Ste na to, aby ste boli užitoční, aby z Vás niekto niečo pil, len tak budete šťastní..Tvoríte jeden celok, ste pár, ste ako skladačky, nemôžete byť sami, a keď ste už dvaja, nemôžete byť prázdni...
Vtom priletel vtáčik..Zobral do zobáčika trošičku vody a nosil a nosil až naplnil šáločku takmer po vrch, potom do vody vstúpila bylinka a okúpala sa...Kúpala sa dlho až nakoniec voda v šáločke zmenila farbu, teraz bola
žlto-zelenkavá ako Tvoja suknička miláčik....Z vody vznikol čajík a z čajíka sa napil vtáčik, vtáčikovi sa narodilo veľa maličkých vtáčikov a stavím sa, že teraz otec, alebo mama vtáčikovci rozprávajú túto istú rozprávku aj ich vtáčatkám...Ale čajík a šťastie tých dvoch by nevzniklo, ak by sa tanierik nerozhodol hľadať šáločku, nepomohol bylinke a  bylinka by nepomohla jemu...
-"Chcem, byť šáločkou, chcem byť užitočnou šáločkou s čajíkom a pomáhať bylinkám"-povedala mi pri bozkoch dcérenka, ale to mi už zaspinkávala v náručí......