Vtedy v noci

Tak toto nečakala. Všeličo iné, ale toto nie. Niet riešenia, niet, napadlo ju.

Bolesť ju naplno zasiahla. Plakala. So slzami i bez nich.

Neschopná riešiť vzťah so svojím partnerom ... ktorý tak veľmi chcela mať krásny. A teraz toľko špiny ...

Predtým, vopred, vedela presne, ako dosiahnuť ich spoločné šťastie, a teraz je tu ešte aj  ich dieťa, syn, a všetko je pokazené, pokazené nielen pre nich dvoch, ale i pre to neviniatko -  zasiahol ju nový prílev bolesti. Nič nefunguje, každá snaha sa napokon ukáže byť neúspešnou, zbytočnou. A všetko sa stále zhoršuje!

Cítila veľké trápenie, poníženie, hnev - na neho a  hnev na seba -  nevedela, čo robiť.

Bol preč.

Sklamal ju preukrutne a miesto seba zanechal bolesť.

Silnú bolesť, čo iba rástla.

A stále bolela.

Zašla k postieľke v rohu miestnosti a vybrala svoje maličké dieťa. Spinkalo v perinke.

Drobné rúčky, krásne telo, drobné, krehké, tak pekná tvár ...Nežný, čistý, nevinný. Krásny chlapec. Položila ho do prázdnej polovice manželskej postele. Ľahla si k nemu a dlho hľadela ... cítila lásku, bola jej plná. Po okraj zaplnená svojou láskou aj pálčivou bolesťou.

Potom snívala.

Sen o tom, kým sa stane jej syn. Vždy bude stáť na jej strane. Bude silný, smelý, navždy nevinný a postaví sa na stranu dobra. A veľmi zatúžila na chvíľu preskočiť o dve desiatky rokov a ohriať, zoceliť sa v prítomnosťou muža, silného, výnimočne  smelého, vysluhujúceho spravodlivosť a odolného všetkým pokušeniam, chcela byť v spoločnosti  krásneho muža, ktorým sa stane jej syn ...

... a o dve desiatky rokov si na túto chvíľu spomenula. Pochopila, koľko naivity a nezrelosti tá predstava v sebe niesla.

Pozrúc spätne na svoj život: muž, jej partner, ktorý jej vtedy v noci spôsobil tak veľké zúfalstvo, je pri nej dodnes. Ich život nebol idylkou, ale tvrdo vybojovaný vzťah, a obaja sa niekoľkokrát pre jeho pretrvanie pobili s nepriazňou osudu.

Syn – syn sa nestal vysneným princom. Je človekom s chybami, ktorý dodnes potrebuje pomoc, pochopenie. Výsledok výchovy je zároveň i pripomienkou slabosti ich oboch – mamy i otca. A z tohto dôvodu i výčitky svedomia nachádzajú v ich životoch vždy a nanovo svoj priestor.

A má ich oboch rada. Aj s chybami.

A vie, že i ju, aj s chybami, majú, tak po svojom, radi oni dvaja.