Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sebabylónska veža
Autor
zvedavec
...nakoniec sa zo mňa, ktorá som odmietala realitu socializmu, stane propagátor niektorých myšlienok komunizmu? Ale realita chamtivosti a bezohľadnosti spoločnosti, v ktorej žijeme sa mi nepáči!
Moja mama,
mladá v časoch, keď sa začali vyrábať prvé “nylónky” - tenučké pančuchy, podobné tým našim - spomínala, že tie prvé sa nedali zodrať. Také niečo, ako utekajúce “očko”, to sa nestávalo…čo znie naozaj neuveriteľne! Je predsa chronicky známe, že každá ženská pančucha končí “očkom”. Po čase tieto pančuchy bývali o niečo menej krásne, mali na niektorých miestach povyťahované nitky, aj farbu po toľkom praní strácali... Ale “očko” sa ich údelom nestalo.
Mama mi tiež hovorila, že jedna jej známa pracovala v továrni, kde sa pančuchy vyrábali. Tak sa dozvedela aj postup, ako si výrobcovia s týmto “problémom” (zdá sa, že celosvetovo) poradili: Vymysleli postup konečného zažehľovania pačúch: Keď bola pančucha hotová, prešiel po nej horúci valec a ten spôsobil, že pančuchové vlákno sa stalo krehkejším. A vo veľmi krátkom čase sa stalo nevyhnutnosťou, že sa to očko pustilo a bežalo, bežalo, až zničilo trvácu pančuchu…
Tak vyzerá HAPPY END vo výrobe pančúch!
…
Dnes pozorujem, že stále viac výrobkov, ktoré by za normálnych podmienok vydržali desiatky rokov, možno celý život, vydržia po dobu ich zákonom danej životnosti, a potom sa – div-divúci – pokazia nadobro. Môžeme vyrábať nový výrobok. Aby bola zamestnanosť.
Aby zamestnanci mali dosť peňazí na kúpu tých kaziacich sa výrobkov?
Nie som si istá, či je naozaj POKROK, ak mám ide O NEUSTÁLY EKONOMICKÝ RAST. Môže naozaj človek donekonečna zvyšovať svoju spotrebu?