Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMetal
Autor
Aššurballit
...nie ja jeden známy...
Zo štyroch stien na mňa sála teplo. Cez žalúzie preniká ostrý lúč svetla. Nechutné. Zapálim si cigaretu ( už zase ) a čakám.
Keď som bol malý rodičia sa rozviedli. Rezal som si potom brušká prstov a krvou písal básne. O láske. O smrti. Taký malý protest.
Ľúbim ťa mama zašepkal som a zostalo ticho.
Na stole rozbitý pohár. Prázdna fľaška od vodky. Porno kazeta. Trocha coly. List. Neplačte (je neskoro). Mobil. Telka a rádio. Paralelne zapnuté.
Obzerám sa v zrkadle. Budúca mŕtvola. Mám chuť objať ten obraz.
Spomienky na niečo neurčité. To ja som zabil nášho psa.
Minulý týždeň mi volal otec. Po roku. Že čo nové. Ako sa mám. Chcel sa pochváliť, že má novú frajerku. Položil som slúchadlo a začal sa smiať. Príšerne. Zúfalo.
Priatelia? Nie to nie. Nestratil som ich vlastnou vinou (sor
ry Minim za krádež). Nikdy som žiadnych nemal.
Vyklonil som sa z okna. Zatočila sa mi hlava. Nezmenilo sa však nič. Svet bol taký ako vždy.
Len trocha rozmazaný. Aké to prekvapenie.
Keby som sa teraz rozplácol na chodníku... niekto by si to
všimol. Možno by sa aj niečo zmenilo. Šok? Hrôza? Len v prvý moment. Skôr zážitok na celý život.
Videli ste mladého Nováka? Jak tam ležal. Mozog mal na chodníku.
Ľahnem si. Zatvorím oči. Telo slabne. Už nevládzem myslieť. Alkohol? Únava? Smrť? Asi všetko dokopy.
Naposledy som otvoril oči. Krv sa vpíjala do bielej plachty.
Chrčanie. Nejaký výkrik. Zavolajte záchranku!
Smola? Šťastie? Prežil som. Okolo mňa brat. Mama neplač. Otec. Ľutujem. Povedal som a v ten jeden okamih som to myslel asi vážne.
Neviem. Happy end.