Lastovicky...

Zahynul vietor a utopil sa mráz v pohľadoch...

Smrť pokryla hory lávou

a srnky utiekli do húšťin.

 

Oklamaná lastovička našla

pokoj, ked sa jej zlomilo krídlo.

    A jej manžel si rýchlo našiel inú.

Tak nádherne viditelnú bielu holubicu,

ktorej vraví, že ju bude milovať Až do konca

ich vtáčieho života...

 

 Nepochopí, že klame celý čas seba...

Alebo...

Možno...

Klamal celý čas lastovičku, ktorá

chcela len to jediné-Ostať žiť a

byť milovanou.

Milovanou nekonečne.

 

 

Lietať pri hviezdach a nevzdávať sa snov.

Snov, s tou krásnou výšinou.

A tak napokon...

    Si prosí umrieť pri ňom.

 

 

No skutočnosť ho zmenila

a lastovičí muž nieje ako

zvyčajne,,,kedysi.

Kedˇ by za ňou šiel až

do zbláznenia s láskou a citom najkrajším...

I s nehou už nášho

   strateného večera.

A tak len vydýchne a zašeptá:"Lúbim ťa!"

                                                                   Navždy...  

---