Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠkorpión
Autor
Aššurballit
...existuju autobiografie o roznych luzach...tak preco by nemohla byt jedna aj o mne...
Narodil som sa v znamení škorpióna, počas posvätnej noci, za dunenia šamanských bubnov, na Partizánskej lúke. Ale nie. To je samozrejme blbosť. Prišlo mi to len v určitý moment vtipné. Ako vhodný začiatok.
Pravdou však je, že som sa narodil. A že som v znamení škorpióna. Pokrstený som bol v Modrom kostolíku. V Bratislave. Moji rodičia boli robotníci. Aspoň tak to je zapísané, aby matka ako učiteľka nemala problémy s komunistami. Vtedy bola viera asi úprimnejšia.
Počas krstu som údajne (samozrejme tieto veci viem iba z rozprávania) robil pekný krik. Ani za Boha ma nemohli utíšiť. Čím sa zrejme už v mojom rannom veku definoval môj budúci vzťah k cirkvy a k Bohu.
Prvé tri roky svojho života som prežil v Dúbravke. Na Klimkovičovej. Mojim idolom tých čias bola Darinka Rolincová. Vtedy ešte mladé nevinné dievčatko s malými prsiami. Jej album Keby som bola princezná Arabela znamenal pre mňa asi toľko, čo pre kresťana Biblia, moslima Korán, alebo pre komunistu Leninove spisy. A ja som sa. A to
je úplne neuveriteľné. Dokonca s touto osobou naozaj stretol. Mal som vtedy asi tri roky a prvý krát zlomenú ruku. To ju zrejme zaujalo. Ja som však bol očividne v šoku. Nešlo mi totiž do hlavy, ako mohla výjsť z tej platne. Veď som ju pred chvíľou počúval. Ale bola to ona. A to prisahám. Dala mi aj pusu. Načo som dodnes patrične hrdý. Veď zoberte si samy. Dostať prvú pusu od takej hviezdy československého formátu. To je niečo neuveriteľné.Od troch rokov bývam v Petržalke. Práve tu vstúpila do môjho života prvá žena. Bola o čosi staršia, volala sa Jarka a bývala o poschodie nižšie ako ja. Boli sme fakt skvelí kamaráti. Kúpali sme sa spolu. Pozerali sme spolu telku. Hrávali sme sa spolu. No skrátka robili sme všetky tie veci, čo sa robia v škôlkarskom v
eku.Hoci to vyzeralo na perspektívne dlhodobejší vzťah. Nestalo sa tak. Naše cesty sa totiž vstupom do základnej školy rozišli. Obaja v inej triede. Ja v béčke. Ona v céčke. Hotová tragédia. V meradle čerstvého základoškoláka to znamenalo neprekonateľný rozdiel. A tak to skončilo.
Možno práve tento fakt spôsobil, že sa neskôr strašne zhumpľovala. Začala robiť strašné blbosti. Brať drogy. Robiť kurvu. Vydať sa a mať decko. A možno si len príliš fandím.
Škôlkársky vek som teda prešiel viac me
nej v pohode. I keď už tu sa prejavili prvé príznaky neschopnosti včleniť sa do väčšieho kolektívu. Skrátka robil som všetko preto aby som tam nemusel. Plač. Trucovanie. A tak.Niekedy v tomto veku som začínal pociťovať neurčité vzrušenie. Aspoň som si to teda začal uvedomovať. Dosť som sa za to vtedy hanbil. Išlo o moju prvú erekciu. Vážne neviem koľko som mal vtedy rokov. Viem však, že som pozeral Kuka a vystupovali sestry Kmotorkové. Také niečo sa človeku vryje do pamäti.
Po odchode Jarky z
môjho života som sa zameral na svoju kariéru. Chcel som sa stať slávnym futbalistom. V tom čase tuším van Bastenom a hlavne Ruudom Gullitom, ktorého plagát som mal zavesený nad posteľou. Žiaľ moje časté choroby. Zápal pľúc. Čierny Kašeľ. Či 6 krát zlomená ruka mi v tom, napriek mimoriadnemu talentu zabránili. Real tak určite prišiel o svojho kľúčového hráča. To som pravda vtedy ešte netušil.V druháku som však stretol prvú lásku svojho života. Sedel som s ňou v jedenej lavici. Volala sa Natália Rigotti. Prvý raz som sa zamiloval. Svoju náklonnosť som prejavoval nielen tým, že som jej dával opisovať domáce úlohy z matematiky, hrať s nami futbal, s mojou novou futbalkou, ale aj tým, že sa mohla hrať na mojom supermodernom počítači Didaktik Gama.
Ako sa neskôr ukázalo ona to vo futbalovej kariére dotiahla oveľa ďalej. Legionárči dnes v Rakúsku.Naše cesty sa rozišli už o rok. Naša láska tak nemohla byť naplnená.
To ma tak vykoľajilo, že som až do strednej školy odmietal akýkoľvek kontakt s nežnejším pohlavím. Aj tak nestáli za to. Stal sa zo mňa čudák.Inak, ak niekto Natálku poznáte, dajte jej vedieť. Že pozývam na čaj, pivo alebo rum. Veď podľa chuti.
Zvyšok základky nestojí veľmi za rozbor. Snáď len keď spomeniem, že som sa prostredníctvom filmu Paprika zoznámil so ženským telom. To bol film nakrútený ešte v čase, keď ženy pod pazuchami zarastali. Okrem toho som sa čo to naučil aj z ľahko erotických časopisov svojho otca.
Približne vtedy začala so mnou trieskať puberta. Nie nejak výrazne. Ja som bol vždy veľmi tichý a hanblivý, ale predsa.Najmä zjavom som sa odlišoval od ostatných. Bol som azda prvý v triede, čo sa začal holiť. Neviem kedy to bolo. Ale bolo to na základke. Keď hral ešte Slovan a Prešov v prvej lige. Pamätám si to pretože, som bol vtedy na futbale. Slovan Prešov. Slovan vyhral 4:0 a Németh strelil dva góly. To by bolo zo základky asi tak všetko.
Odniesol som si odtiaľ
len pár známych, čo pozdravím. Kartičky NHL. A podpisy slovenských olympionikov z Lillehammeru ´94. Mám tak podpis Petra Šťastného, predtým ako sa stal europoslancom. Mám podpis Žiga Pállffyho, predtým než spoznal Zoru. A mám podpis Dušana Pašeka, predtým než sa odstrelil.