Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seJedno odpoludnie na prešovskej stanici
09. 08. 2004
2
0
1829
Autor
papyr
- Tak synu... Drž sa a hlavne poslúchaj. Za chvíľu pôjdete. Máš všetko?
- Asi áno, mami.
- Hlavne nestrať dokumenty, už v Kysaku ich budú kontrolovať. Panebože, dúfam, že nebudú robiť problémy. Máš adresu tety Evy?
- Ale mami, veď ju viem naspamäť. Andrássy utca 67, druhé poschodie.
- Dobre synak. Dávaj na seba pozor.
- Mami...
- Čo je?
- Ja nechcem ísť do Budapešti. Ja chcem zostať s tebou a otcom.
- Ach, synak... Keby sa dalo... Ale veď vieš, ako to je dnes... Ver mi, tam ti bude lepšie...
- Mami... a prídete za mnou? Sľúb mi, že prídete... veď ja sa v takom veľkom meste stratím...
- Ak sa nám podarí vybaviť si papiere, tak to vieš, že prídeme. Ale neviem... vieš, aký bol problém získať tvoj pas... ešte že nám pán Ličák pomohol, inak by si nemohol odcestovať ani ty. Vieš, to je ten pán, čo sa liečil u ocka na srdce, kým fungovala ambulancia.
- Ličák je sviňa.
- Nehovor tak, v dnešnej dobe nikto nie je len čierny alebo len biely... Je pravda, že je na výbore, ale predtým to bol slušný človek...
- Predtým, predtým... Vráti sa ešte vôbec nejaké predtým?
- Dúfajme, že hej... Teraz je všetko hore nohami... Á, dobrý deň, pani Weissmannová, kam ste sa vybrali?
- Ale, idem vyprevadiť syna. Podrav pekne, Jakub.
- Dobrý deň teta!
- A... tiež do Maďarska?
- Áno, jemu sa nám podarilo zohnať víza, ale my s manželom zostávame...
- Aj my tak... Tak vidíš, Oskarko, aspoň budeš mať kamaráta, nebudete sa cestou nudiť.
- Kedy máte termín?
- My? Šestnásteho o deviatej ráno. Vraj do Žiliny.
- Aj my... Koľko vám povolili kufrov? Nám dvadsať kíl.
- Aj nám. Hovorila som mužovi, že by sme mali predať to, čo si sebou nevezmeme, ale hovoril, že peniaze dnes nemajú cenu.
- Má pravdu. Veď viete... oni naše veci nemusia kupovať... tie veci tu po nás zostanú a oni si ich vezmú... Môj manžel už je tam. Zatiaľ sa ale neozval.
- Aha, už ide výpravca. Už asi pôjdete, deti. Ták, pusu maminke...
- Jakubko... toto máš pre šťastie...
- Mami, ja nechcem ísť do Budapešti...
- Synu...
- Héj, vy tam, nastupujce, bo už pujdzeme!
- Držte sa, deti!
- Mami!
- Mami!
- Deti moje... zbohom!
- Uvidíme sa po vojne!
- Uvidíme... Ahóóój!
- Ahóóój!
- Asi áno, mami.
- Hlavne nestrať dokumenty, už v Kysaku ich budú kontrolovať. Panebože, dúfam, že nebudú robiť problémy. Máš adresu tety Evy?
- Ale mami, veď ju viem naspamäť. Andrássy utca 67, druhé poschodie.
- Dobre synak. Dávaj na seba pozor.
- Mami...
- Čo je?
- Ja nechcem ísť do Budapešti. Ja chcem zostať s tebou a otcom.
- Ach, synak... Keby sa dalo... Ale veď vieš, ako to je dnes... Ver mi, tam ti bude lepšie...
- Mami... a prídete za mnou? Sľúb mi, že prídete... veď ja sa v takom veľkom meste stratím...
- Ak sa nám podarí vybaviť si papiere, tak to vieš, že prídeme. Ale neviem... vieš, aký bol problém získať tvoj pas... ešte že nám pán Ličák pomohol, inak by si nemohol odcestovať ani ty. Vieš, to je ten pán, čo sa liečil u ocka na srdce, kým fungovala ambulancia.
- Ličák je sviňa.
- Nehovor tak, v dnešnej dobe nikto nie je len čierny alebo len biely... Je pravda, že je na výbore, ale predtým to bol slušný človek...
- Predtým, predtým... Vráti sa ešte vôbec nejaké predtým?
- Dúfajme, že hej... Teraz je všetko hore nohami... Á, dobrý deň, pani Weissmannová, kam ste sa vybrali?
- Ale, idem vyprevadiť syna. Podrav pekne, Jakub.
- Dobrý deň teta!
- A... tiež do Maďarska?
- Áno, jemu sa nám podarilo zohnať víza, ale my s manželom zostávame...
- Aj my tak... Tak vidíš, Oskarko, aspoň budeš mať kamaráta, nebudete sa cestou nudiť.
- Kedy máte termín?
- My? Šestnásteho o deviatej ráno. Vraj do Žiliny.
- Aj my... Koľko vám povolili kufrov? Nám dvadsať kíl.
- Aj nám. Hovorila som mužovi, že by sme mali predať to, čo si sebou nevezmeme, ale hovoril, že peniaze dnes nemajú cenu.
- Má pravdu. Veď viete... oni naše veci nemusia kupovať... tie veci tu po nás zostanú a oni si ich vezmú... Môj manžel už je tam. Zatiaľ sa ale neozval.
- Aha, už ide výpravca. Už asi pôjdete, deti. Ták, pusu maminke...
- Jakubko... toto máš pre šťastie...
- Mami, ja nechcem ísť do Budapešti...
- Synu...
- Héj, vy tam, nastupujce, bo už pujdzeme!
- Držte sa, deti!
- Mami!
- Mami!
- Deti moje... zbohom!
- Uvidíme sa po vojne!
- Uvidíme... Ahóóój!
- Ahóóój!