šanca

Veľká lúka. Len kde-tu kríky.

Rozhodol sa po nej prejsť. To preto, že sa chcel dostať na druhú stranu. Tiekla tam rieka. A tak s vybral z miesta, kam ho doviedla jeho predchádzajúca cesta – krížom cez zeleň.

Rozhodol sa ísť priamo. Ibaže - jeho pozornosť upútal vtáčik a  hniezdo. Nesmelo, potajomky, sa zakrádal k tomu kríku, ku hniezdu... Uvidel niekoľko nežne hladných krkov a rodiča, čo sa vracia s ulapeným hmyzom.

Postál, čakal, videl, cítil...a až keď sa nasýtil dojmov, išiel ďalej.

Tam kam sa vybral ešte predtým.

Neodolal, keď sa vracal. Vrátil sa ku hladným krkom...

...

Jeho cesta viedla k rieke niekoľkokrát denne. Vždy zabočil ku kríku.

Tráva, kríky  naokolo rástli. Len cesta ostávala voľná. Cesta i pre iných. Toľkí chodili touto vyšľapanou cestou. A uvideli hniezdo, vtákov, ktorí sa učia lietať, uvideli rieku... Chodili po nej radi. Bolo sa na čo dívať.

A každý vedel, videl, že to bola premyslene vytvorená cesta...

...

Každý, kto šiel, išiel tak trochu svojím smerom. Vyšľapával cestu. Nevedomky a nanovo. Ale vždy nanajvýš len o krôčik ďalej.

A po mnohých rokoch, keď už na lúke nebolo ani toho kríka, cesta ešte stále zabáčala smerom k niekdajšiemu hniezdu. I keď teraz už nik už nevedel, prečo.

...

A preto Vás prosím, hovorte, tvorte, píšte. Kamkoľvek. Svet už bude navždy iný. Ak prehovoríte, bude voňať i Vami.

...

Napíšte článok do Wikipédie, encyklopédie, ktorá sa tvorí zdola. Naznačte cestu... je to šanca.

http://sk.wikipedia.org

http://cz.wikipedia.org

Možno aj po niekoľkých storočiach cesta sveta sa bude krútiť  tak trochu

Vaším smerom.