Z.. to je prave trochu problem ktory tam vidim -> Asi je vo mne strach z toho, ako vyzerám. JE. A navyše strach z toho, či som vlastne normálna, alebo aj z toho, nakoľko. A odpoveď na túto otázku môžem (možno) zistiť len z reakcií iných ľudí. A z ich reakcií na moje odpovede a vysvetlenia. Co tam po tom strachu! On Ti narusa moznost prezivat vztah. Proste tulis sa a netulis sa, pretoze nie si s druhym, ale sama so sebou skumas ci sa netulis smiesne... :) Rozmýšľala som nad tým, že tento strach sa tiež zmenšil. Mám dojem, že ak ho až tak veľký nemám, tak to nie je preto, lebo som tak veľmi vyspela, ale len preto, lebo mám niekoľko svojich ľudí, o ktorých som zistila, že som pre nich prijateľná, alebo aj prínosom presne taká, aká som. (možno aj vyšinutá). Ale keby ich nebolo? Presne! A bolo by dobre keby si bola taka ista! Nielen k nim (t.j. tulila sa cela a neskumala zaroven v sebe svoje vlastne zbytocne otazky po smiesnosti toho tulenia) ale aj sama k sebe. --- Hmmm. Teraz sa pytam sam seba: Pocuj Liso, patris Ty k skupine co ju berie aka je, alebo k skupine co sa ju snazi stale napravat na svoj obraz? :) Zvedavec co myslis Ty? Kde patrim? :) A vobec! Nie som smiesny? :))

Aj na Tebe sa dá občas i zasmiať, čo je vynikajúce, ale to neznižuje Tvoju ...dôstojnosť, či čo. Možno práve naopak. :-) nepovažujem Ťa za človeka, ktorý sa odvráti, ak sa mu bude zdať, že som iná, ako si myslíš, že by bolo dobré, aby som bola. Aha, a ešte si myslím, že nehovoríš tie veci ako podmienku, ale riskneš to a povieš, čo si myslíš, že by sa dalo urobiť lepšie. "Co tam po tom strachu! On Ti narusa moznost prezivat vztah. Proste tulis sa a netulis sa, pretoze nie si s druhym, ale sama so sebou skumas ci sa netulis smiesne... :) " Je to pravda, ibaže skús strach nemať, ak nevieš, že Ťa niekto má rád. Ak vieš, tak je to už ľahké...Skús si predstaviť, že to nevieš...ostala by Ti tá istota? Tu som mala strach viac z toho, že či nerobím veci, ktoré nepomáhajú, že som slepá a nevidím nezmyselnosť môjho správania sa, keď sa rozhodujem robiť veci, ktoré sa tak bežne nerobia. Ale porozmýšľam nad tým, čo radíš. Napokon aj na Tvojom príklade - aj keď si občas aj smiešny, som si uvedomila, že nie je problém, ak je človek smiešny. Problémom je len to, ak to tí druhí nevnímajú s láskou. Ale to je vlastne už v skutočnosti ich problém, tu musia na zmene zapracovať oni.

Super! :) Vidis ze sa nic nedeje aj ked som (si) smiesny(smiesna)... Ale pockaj! To si mi nasadila chrobaka do hlavy! Takze ja som smiesny? Cim doprcic? Hmm! Na to si budem musiet dat viac bacha! :))) (iba zartujem!) Ak si pozries ten moj text na pismakovi o blaznovi, tak to je vlastne taky pokus o riesenie problemu, kde nielenze jeden bude vyzerat smiesne, ale priam bude vyzerat ako blazon (to je vtedy, ked v snahe pomoct tomu druhemu vlastne dava vsanc seba sa). Myslim, ze riesenie spociva v akomsi planovanom sasovstve (aj Pavol apostol sa utieka k tejto psychologickej finte, ked sa v Areopagu sprava ako blb), kde ked uz prijmes svoju ulohu, pokracuje sa Ti lahsie... :)

nemusíš sa stotožniť: ale vážim si, že si vyjadril svoje pocity. Asi je vo mne strach z toho, ako vyzerám. JE. A navyše strach z toho, či som vlastne normálna, alebo aj z toho, nakoľko. A odpoveď na túto otázku môžem (možno) zistiť len z reakcií iných ľudí. A z ich reakcií na moje odpovede a vysvetlenia. Rozmýšľala som nad tým, že tento strach sa tiež zmenšil. Mám dojem, že ak ho až tak veľký nemám, tak to nie je preto, lebo som tak veľmi vyspela, ale len preto, lebo mám niekoľko svojich ľudí, o ktorých som zistila, že som pre nich prijateľná, alebo aj prínosom presne taká, aká som. (možno aj vyšinutá). Ale keby ich nebolo? Svoje "čarodejníctvo", myslím, že by som aj pred Tebou obhájila. To, že som použila toto slovo, vyplýva skôr z mojej obavy, ktorú som spomenula: či som normálna, zaručene nechcem nič obísť neférovo, násilím, či skratkou, aj keď to tak asi vyzerá. Ani som nechcela. Že je to márne, to som ochotná risknúť. Ak by som to nepovažovala za správne, to nie. Mám dojem, že sú aj iné možnosti. Nielen tie vedecky zdôvodniteľné. Napadlo ma, že možno je čas poprosiť aj o možnosť neobchádzať ich, ak je naozaj možnosť použiť ich. Prečo by som sa nemala pokúsiť? Vrátim sa i tu k tomu, čo som už napísala: Že je to márne, to som ochotná risknúť. Ak by som to nepovažovala za správne, to nie. Prečo by to malo byť nesprávne? Podľa Teba? možno Ťa znechutila moja snaha o veštenie: neveštím. Tak ako som kdesi čítala, že si i Ty skúsil otvoriť knihu - akúkoľvek na vopred určenej strane a prečítať si niekoľko viet - mal si z toho námet na meditáciu, asi tak si myslím, že môžem dostať odpoveď na čokoľvek akýmkoľvek spôsobom. Nie je to určenie budúcnosti, ani presného riešenia, ale možnosť nad čímkoľvek sa zamyslieť možno netradičným spôsobom. Čo môže viesť k netradičným riešeniam. ...no jasné, musela som dodať, aby som vylepšila ten obraz, aký si asi o mne utváraš ;-)) je to tak!

To zaverecne nech mi tam trosku vadi... Znizuje to mieru tej bolesti, ktoru preziva muz, mieru vaznosti tej situacie samotnej.... Ten kriz zvonka sa akoby premiena na starost o vlastny obraz. O to ako vyzeram (vyzera basnik) pri pokuse o riesenie... Navyse to carodejnictvo... Mne je sympaticka Tvoja laska, s ktorou to robis, ale ... mam obavy, ze je to marne... Teda ani nie tak marne ako nespravne... Ze mas na viac... Neviem lepsie uchopit svoje pocity... Ale aj tak si myslim, ze si to zasluzi tip! :) A vobec! Ja sa nemusim stotoznit s tym co pises, ked pises pekne! :)

a o nutnosti zvoliť menšie ale zlo Bez úniku a poznania výsledku, Ako vždy bez istoty Naivne? hľadám zázračné možnosti zkúšam uveriť v ich riešenie pěkně napsané a pravdivé - znám nepříjemné situace, kdy je člověk postaven před řešení něčeho, co není možné jinak než použitím, i když malého, ale zla.... nemusí to být jen v osobním životě.... je to například i bolestivá otázka zásahů do přírody a rozhodování, který zásah bude nejméně bolestivý - a jaký bude výsledek, dopředu nevíme.... Díky a tip

zaplakal jsem si celý kapesník

len si kludne poplač :-) Len tak pre predstavu, i keď je to o inom: zasiahol ťa požiar, páli ťa oheň, rozširuje sa, cítiš bolesť, ktorá už sama osebe vyvoláva slzy...teda chceš dosiahnuť úľavu. Cesta preč je ohrozením tvojho zdravia. A chceš prežiť. Za dverami horí, môžeš sa pokúsiť prebehnúť, určite sa popáliš, možno prežiješ, môžeš vyskočiť z okna, možno sa nedolámeš, ale asi. Vyber si. A zachovaj pokoj. A nekrič od bolesti. Vesuvanka v´daka

Jsme (všichni) příliš daleko... a neexistuje již tak ostré rozlišení dobra a zla... takže - co bylo dříve dobré je dnes (pouze jen…) nejméně zlé... Obávám se... že Zlo má dnes (již) dost "navrch"... T*

Zlo je skutečné jako stín a ve světě stínů je ho víc než plno, jenže nebýt světla, nebylo by ani stínů. Stíny už ze své podstaty nemohou mít nikdy navrch před světlem (Bohem). To se jen tak zdá a žádný sen netrvá věčně. Držím palce (i u nohou). *

beda: Neexistuje Zlo jako takové... Existují však lidé, kteří se chovají zle... a jejich počet rozhoduje o tom... kolik "zla" bude okolo nás...