Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seĎalší zo smrteľných mužov na scéne
Autor
DivaBara
Nebojím sa Ťa, bojím sa sama seba v Tvojej blízkosti. Viem, že ma zachráni len číslo, ktoré Ti nedám, list, ktorý ti neodošlem, veľmi neinvenčné výhovorky, vďaka ktorým sa budeme vídať raz za rok na štyri dni. Maximálne na štyri dni. To je moja horná hranica bolesti z Tvojej blízkosti. Dolnú nemám - je ňou Tvoja púha existencia. Alebo možno pať dní, ale to už je ozajské maximum - na hranici žitelnosti. A jedine s materiálnou podporou firmy Božkov (niekedy tretí deň dostaneš chuť ma trošku zraniť tak povieš, že veľa pijem - prepálim ťa pohľadom, syknem po tebe 10 výkričníkov, vnútorným hlasom na teba zvriesknem "nič nevrav, kým nevieš, koľkokrát som sa NEnapila...".........ale už tesne pod povrchom sa červenám, červenám sa a ty to vieš) . Pretože čas je na Tvojej strane - odvrátim pohľad o jednu sekundu neskor a som chytená, chvíľu ťa budem pozorovať ako sa hráš s mojou mačkou a som chytená, mimovoľne mi utkvie zrak na teba v kuchyni ako tam niečo vyrábaš...a je po mne. Pre toto všetko to musím zvládnuť rýchlo, rýchlo ťa musím vypraviť na bezpečné miesto do svojej minulosti (šuplíček s ceduľkou s lebkou a prekríženými hnátmi a nápisom *moji smrteľní muži*). Pretože ak sa mi to nepodarí, nebude už nič, čím by som zvrátila ďalší priebeh. A ten bude v čase vyzerať nasledovne:
- ...celkom na úvod stratím pamať - začne sa mi vracať až po roku a véľmi véľmi pomaly
- ...niekoľko úžasných mesiacov, ktorých každá sekunda bude na dlh - budem sledovať ako mi pribúdajú čiarky na lístku v tomto zvláštnom podniku a piť tým viac, čím menej budem mať ako zaplatiť
- ...potom medziobdobie, kedy sa budem ochotne sebeklamať ("k veľkej láske predsa patria veľké prepady, že hej") (čím ty každé ráno rozprúdiš svoju krv aby si ma prežil už nebudem vedieť)
- ...niekedy v poločase, kedy sa romanca o vášnivej láske zvrhne v Lars von Trierov samoúčelne tragický film, budeme obaja milovať toho druhého a nenávidieť túto lásku
- ....čoraz častejší grupensex: ja + ty + naše samoty/cudzoty (o tej svojej viem, tú tvoju cítim)
- ...Ja si pomaly oblečiem svoj prevlek ježury, ty svoju nepriestrelnú vestu a ešte chvíľu sa budeme po zraňovaní udobrovať
....A úplne na záver nebudem vobec vedieť, kým sme si, iba čo ma stojíš. Hektolitre telesných tekutín: potu, krvi a sĺz.