Myšlienková inverzia

 

Myšlienková inverzia

civím na bielu stenu smejte sa mi

pokreslenú hodvábnymi pavúkmi

roztrhanú na milion, milion, milion kúskov

malých kúskov upchávajúcich hrdlo

civím

cítim holú nohu na chladnej podlahe

holú boľavú existenciu

kvičiacu o prežitie

na chladnej vlhkej zemi

na chladnom chodníku

biele drobné kúsky kremena zabodávajú

svoju chladnú myšlienku

priemo do srdca môjho rozopínajúceho sa tepla

to je trocha patetizmu

blednúce závesy

a blednúci deň poza ne

bezruko by aj zaklopal

ale vštkými štyrmi sa pasie na našom meste

a prežúva našu malú meskú existenciu

a

po steble bezradne prosiacom o život stečie psí moč

čarbem okolo seba

červím bútľavý zemský povrch

a

čakám až mi bude prechodne lepšie

ne smejte sa mi

splývam s prostitútkami

a vykúkam poza ich nastavené rameno

a niekedy sa mi podarí pri nich aj zaspať

sto krát sa v spánku otočím

dnes v noci sa mi snívalo, že si omladla

a mala orgazmus s mojím prstom

cítil som tie stahy a zamatový pocit tepla

cucanie a chcenie

stopujem v pásikavom pižame

a nezmestím sa do malej fiatky

lebo máš špicaté topánky

lebo neznášaš odreniny a

stlačený pocit

chcem sa ospravedlniť ale len myknem ramenami

a pohladím ti pradavky

zaradíš rýchlosť a necháš moju nohu kĺzať sa po asfalte

a tak ma dovlečieš do tvojho hradu

do tvojej fabriky na usmiate nohavičky

nezoznámíš ma zo svojím otcom

len sa vrhneš na môj pohlavný úd a snažíš sa

veziem sa ešte stále

a na krátko pokosený trávnik mi dáva signály na ústup

čo robí rozhoďnožka

ako ty na pokosenom trávniku v mojom sne

čo robíš s mojími vnútornosťami, s mojím hnisom

s mojimi snami a budúcnosťou

to predsa nie je hračka

v pezradných rukách tvojho chcem

videl som ako ti šatstvo ovísa na zmyselných bedrách

na kostkivých bedrách a skoro padá až pod osamelosť

ešte nechcem vidieť ako ti

na prázdno ovísajú pisky v slizkom žobronení

ako sa malé bradvky vzdúvajú veľkému svetu

nikdy to nechcem vidieť

radšej nebuď moja...

---