Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seO písaní,o mne,o nude zúfalstva
Autor
Renas
Je už dosť neskorá noc.Navyše je piatok,takže polemizovať o tom,či slušní ľudia spia ,alebo nie,je zbytočné.Ja som doma a zahanbujúco osamelo som sa opil z cabernet savignon a už ostáva iba kvapka,takže prejdem na domáce pálené.Nie som alkoholik,len som sám a osamelosť žiada múzy omamné.Tiež si bol sám a pil si sám a písal si,len aby si sa nezbláznil.Poznáš ten pocit keď si sadneš k počítaču s túžbou vysypať zo seba všetky sračky a zrazu nevieš o čom to vlastne celé je.Len sedíš ako dement,cítiš sa ako dement a nič to s tebou nerobí.Nakoniec napíšeš niečo o tom ako sa cítiš,to jest zle a s nádejou očakávaš pochopenie čitateľa.Lenže toho to nudí ešte viac ako teba a pekne ti to nakoniec zráta.Povie ti,že si ho nenadchol,že on má svoje problémy a nemusí o nich písať,že si ho nijak nepresvedčil o svojich kvalitách a že celkovo stojíš za hovno.Takže tak sa veci majú onej piatkovej noci.S nádejou že možno nie som úplne odpísaný ťukám do klávesnice a asi verím,že to má zmysel.Možno by som radšej sedel s kamarátmi v šenku,alebo sa miloval s ňou,ale okolnosti rozhodli,že verbálne zaútočím na emócie všehomíru.Ako dobre sa to píše.Ešte trocha vína.Nejaká cigaretka a...Janka už spinká.Doma.Sladké sny.
Z okna mám výhľad do tmy.Šiel som si zapáliť.Poviem vám,že to uberá na vášni.Chcem s tým skončiť.Nechce sa mi spať,ale už by som najradšej spal.Z reprákov mi tu vyhrávajú The Strokes.Fajn muzika,ale už nevidím poriadne na klávesnicu,čo sa zmenilo hneď po tom ako som to napísal.Zázrak.Nič nie je také ako sa to javí.Je to tak i tak.Nikdy si nemôžem byť istý.Veľmi ju milujem a chcem jej to dokázať.Chcem aby bola šťastná,ale na to musím byť šťastný aj ja.A to je také ťažké.Budem sa snažiť zo všetkých síl.Život by mohol byť tak krásny.Ale prečo nič nie je také ako sa to javí a prečo to tak teda je,keď sa to tak javí.Možno by stačilo nad tým nepremýšľať.Popremýšľam o tom.Vážne ma už bolí hlava,ale ja som nezničiteľný a spať pôjdem až o chvíľu.Ešte slovo.Ešte vetu.
Ďalšia chyba.Nikdy neviem kedy skončiť.Kľudne mi to môžeš vyčítať,ale neviem si pomôcť.Mám pocit,že kvapka vína urobí zadosť,ale až keď sa napijem.To je teraz dôležité.Chvíľu sedím a premýšľam čo ďalej.Vždy je o čom hovoriť.Šak to poznáte.A keď nie je,vždy sa niečo vymyslí.Sme na tom rovnako.Vlastne takmer rovnako.Nepozeraj na mňa tak čudne.Povedz niečo prosím.Nebuď tak ticho.
Na monitore počítača som objavil kofeínové cukríky.Pomožu mi byť vstrehu.Premýšľam ako sa zmení štýl môjho písania,keď zmením hudbu.Skúsim to.
Takže The Cure.Dobrú noc.