Nekonečný kruh

Niekedy človek nemá chuť žiť v tomto svete.

Kráčam mestom
lesom domov.

Stretnem ludí,
celkom takých ako ja a ty,
niekedy niesú
ako ja alebo ako ty,
ale už nemajú chuť žiť.

Nepoznám ich, neviem nič
mám chuť kričať.
„Hej ty tam!Aj ty si stratený?“
Neodpovedá mi nik.

Kráčam mestom
lesom domov.

Nepozná ma tu nik,
nepoviem im radšej nič,
Hrajú sa na normálnych
ale pritom sú ako ja alebo ty!

Hľadajú tvár strateného syna,
hľadajú moc byť sami sebou.
Hľadajú to čo je v nich.

Nemôžu za to,
strácajú sa v dave.
Dav ich vlečie kade tade.

Kráčam mestom
lesom domov.

Nepomôže nám už nik!

---