Hrubo

Ašš: Tak to sme zrejme rovnaký ročník :o)

vuuuuu mocno i wprost i bardzo jaskrawie. Podziwiam moc tak napisac - ostro dla siebie tez...

...rocnik...mozno... ...aj ked mne zle vychadzaju roky...

jaj....*

Aššurbalit: V poslednom čase som sa takýmto telesnejším náznakom dosť vyhýbala, ale kedysi som toho mala plno :o) (viď rok 2002, napr.)

...no nieco sa mi mari... ...2002...bol celkovo fajn cas...ro po maturita a tak... ...asi sa tam vratim... ...idem zaspominat...

;o) klub *

dream: aj ja chápem :o) Daisy: Nie je to také zložité...

Vzpomněl jsem si na deníky Sylvie Plathové, kde vyjadřovala strach z mateřství podobně expresivně, i když to je samozřejmě jen jeden z možných významů..:) V další rovině to vidím jako jakési životní motto bezcílnosti... Naproti tomu se mi poslední verš jeví jako katarze, smíření _____ *Pozn.: u podobných básní nabývá na důležitosti zásada a priori nesměšovat lyrický subjekt a autora...:) ***

egil: Ďakujem. Ide snáď pod hrubými nánosmi aj o to, o čom hovoríš. Cieľ vidím práve v tom poslednom verši, ktorý uteká z celej básne a je asi "najdrzejším" momentom celej básne. Lyrický subjekt - áno. Ale autor, úbožiak, nemá toto rozlíšenie v sebe veľmi zakódované, aj keď báseň nie je mnou, je sama sebou.

t.

...tak takuto som ta zatial nespoznal... ...inak suhlas s maiou...

Ta posledna veta mi tam nesedi, ale inak - paci sa mi. :-) *

Ono aj na také mačky väčšinou skôr či neskôr dôjde :-))

maia: A práve to je jediná, ktorá sa "rýmuje"/zvukovo zhoduje :o)

Tu nejde o to zvukove, proste logicky, vlastne logicky pre moje pocity mi to tam nejde... :-)

maia: Ďakujem za podnet. Je to asi taký zjemňujúci moment tých hrubých nánosov :o)

*