poviedko báseň o poetickom feťákovi a jeho rozjímaní...

Netúžila som veľmi po odchode zimy.

Aspoň nie takejto Skutočne zasneženej, mrazivej, plnej závejov a kalamít, snehových fujavíc aj jasných chladných nocí.

Moji psi milujú zimu.

Sneh im robí radosť akoby som mohla chcieť, aby nemali sa z čoho tešiť?

Ovšem keď sa ťa dotknú prvé teplé lúče slnka :)

              keď  začnú vtáci šialene vyspevovať každé ráno, 

tak desne rýchlo sa vytratí zimná nostalgia.

Sedieť v záhrade a vyhrievať sa na slniečku.

Načúvať vreskotu nadšených vtákov.

Počuť šum prebúdzania.

Jar je cítiť vo vzduchu.

Je to začiatok.

Nadýchnuť sa je požitok.

Nedá sa neusmievať.

Obloha nahodila novú farbu,

pastelovo modrá s pár bielymi obláčikmi.

Nemožem pritiahnuť si nebo k zemi, aby som mohla byť ti trochu bližšie.

Možem sa túliť k stromu, zemi, ľuďom aj zvieratám,

ale na niektoré veci smiem len hľadieť

a tak hľadím.

Zakloním hlavu a cez konáre stromov pozerám hore a vyššie.

Možem plakať, smútiť, milovať

život nádherný

nikdy nevzdáva svoje šance začať znovu.

Zavrela som na chvíľu oči.

Potím sa a srdce bije na poplach, žalúdok kričí Nie, duša schovala sa do kúta.

Si slobodná.

Možeš tisíc vecí.

Možeš v taký nádherný deň darovať si nádherný pocit.

Tak ste kričali po láske a teraz bojíte sa si ju vziať ?!

Hra na splynutie.

Nechcem byť jediná, ktorá dnes ráno plače, nevie sa tešiť z dokonalej všadeprítomnej radosti.

Nie,

viem, že som zem a žiadny strom nevyrastie do neba, nerozbehne sa po lúke a nevzlietne k oblakom.

Musím tu ležať, sedieť,  ale nemožem necítiť Túžbu byť ti na dosah.

A tak to ráno sebecky darovala som si kúsok minulosti.

Všetky riziká smrti tam stáli v kruhu. Ublížiš, opustíš, zanecháš, vypáliš čierne diery, zabiješ vieru v silu.

Nemohla som inak, keď moj upír bol tak blízko. Darujem ti trochu krvi.

Nebezpečné lákavé a len moje bolo to ráno. Vítanie jari.

Prebudenie hrejivého slnka.

Potom ako som sa nastrelila prišla vlna štastia, vyrovnanosť, zabudnutie, strach rozplynul sa v láske.

Nesklame ťa ani škriatok, ani upír. Len na víly už nikto neverí.

Zaspala som.

Odpadla som.

Padlo na mňa celé nebo.

Zosypali sa hviezdy.

Bola som zem, vysoký strom.

Nikto ťa neobíjma, ale tvoje srdce horí a ten plameň ťa zohrieva.