Just another manic monday alebo komu sa chce do školy

Len tak do pohody, dennik si nepisem, mozno to niekoho oslovi a spozna sa v tom. O všedných veciach trošku s nadhľadom... a na 1 A4, mne by sa viac citat nechcelo :) Ak by sa niekomu páčilo, dopíšem.

Je pondelok, pondelok ráno.
Môj prehistorický nasledovník Bellovho prístroja zvaný Nokia 3330 úderom piatej hodiny rannej spustí svoje otrasné pípanie.
Otváram dve štrbiny, čo sa vzdialene podobajú na niečo, čo ešte včera večer bolo moje ľavé a pravé oko.
Po 4 hodinách spánku( čo bolo spôsobené jednak smrťou pápeža a nasledovnými reflexiami, ale najmä kávou o siedmej ,ktorá nebola taká slabá ako sa na prvý pohľad zdala, ostatne tak ako väčšina káv a dojmov býva) sa moje telo letargickými pohybmi vybralo spáchať rannú hygienu.
Ešte šťastie, že takto vstávam len raz za týždeň, inak by som asi pápeža rýchlo nasledoval.

V polospánku sa lúčim s mamou, ktorá už odchádza do práce.
Do tašky hádžem všetky potrebné zákony a dokumenty. Našťastie ma zbytočne neťažia učebnice, na ktoré nemám ešte čas ani peniaze. Paradoxom je, že čas nemám kvôli práci, kde by som tie peniaze mal zarobiť.
Ešte 4 mandarínky do ruksaku a české buchtičky, na ktorých by sa dali hrať piškvorky, lebo sú balené po tri krát tri.
Ako zatváram bránu, pozriem očkom na zastávku. Celkom pusto až na dvoch mužov v obleku, čo rozprávajú cudzím jazykom. Isto idú tiež na stanicu...

Na Hlavnej nič nového. Ako vždy dve skupiny ľudí, ponahlajuci sa cestujúci a ohrievajúci sa bezďáci.
Medzinárodný rýchlik do Brna s odchodom 6.16 čaká na piatom nastupisti, aspon tak to tvrdí hlasatel...
Nohy, dôkladne naplnene laktátom po včerajšom výdatnom futbale, ma smerujú k okienku a bezchybná koordinácia pier a rúk mi zabezpečuje cestovný lístok.

Rýchlik je plný, klasika, veď je pondelok ráno.
Odchod vlaku ma pristihne pri čítaní hospodárskych novín. Sú vo vlaku zadarmo...
Počas hodinu a pol trvajúcej cesty sa vo vozni premelú slovenskí a českí sprievodcovia a colníci. Už to poznám, ani nedúfam v minispánok...stále niekto niečo chce...raz či je voľné vedľa mňa, tamten chce lístok, iný, tupo vyzerajúci chlapík v zelenej uniforme so slovenským znakom zasa občianku, nemá to konca kraja. V prestávkach čítam noviny ,skoro celé vydanie je venované pápežovej smrti resp. jeho životu.

V Brne sme niečo pred ôsmou. Rozhodol som sa ísť na fakultu pešo. Má to dva dôvody. Škola začína až o pol desiatej, čo nie je až taký silný argument ako to, že nemám drobáky a nechce sa mi ísť na čierno, lebo toľko nadržaných revízorov ako v Brne ťažko už niekde stretnem...

Pred školou je pusto a zima, nie že by inde nebola. Samotu a nízku teplotu zaháňam vatrou zn. Marlboro.

To be continued.....

---