Chlpatý príbeh

Dnes už viem prečo. Jednoducho bol málo chlap! Nepotrebujem svalnáča, či chlpatú opicu, ale mať hladšie nohy ako ja je drzosť. To je predsa ženská záležitosť. Krémovať sa päťkrát denne. Dávať si olejčekové kúpele. Robiť si bylinné zábaly na vlasy. Byť stále voňavá...a tak.

Nenápadne som sa mu dva dni snažila naznačiť, že to by bolo super mať opäť chlpy.

Po sexe. Hladila som ho po nohách... „Waw, aké hladké. Ako to?“ Lebo po treťom dni som ho začala skôr pichať ja ako on mňa. „Keď si ich depilujem, vydržia tak dlhšie.“ Auauauaaa. „Ty sa depiluješ? A to ťa nebolí?“ trápna otázka, ale pre mňa nie, lebo ja pri tom priam vrieskam. Strašná bolesť. „Zvykol som si“ No, očividne je to hrdina, lebo nohy neboli jediné kam mal depilátor prístup.

Pomaly som sa presúvala no opačný koniec postele, len tak, asi bolo na mňa príliš tých noviniek. Asi po desiatich minutách dusného ticha. „A ty chceš, aby som si to nechal dorásť?“ „Nooo, mne je to jedno, mne sa páčiš aj tak“ bože, strašne som klamala, tie chlpy znamenali pre mňa tak veľa. „Ale čo ja viem, veď ako ty chceš...môžeš to skusiť“ zajasala som, keď to prijal. Konečne. Konečne som sa prestala obzerať po iných chlapoch.

Nuž po čase som zistila, že to nebol dobrý nápad. Nahovorila som ho na iný strih vlasov, na inú obľúbenú zmrzlinu a veľa iných vecí. Moje dielo stálo za houby. Sex s chlpmi či bez nich bol stále ten istý. Stále sa smiešne vlnil. Stále vydával tie tenké piskľavé zvuky. A vždy mi to skončilo na chrbte. Dodnes neviem ako to robil.

Malá výzva na záver: Muži nedajte sa. Nepodľahnite malicherným ženám, beztak nevedia čo chcú!