Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seChvíľa
11. 05. 2005
5
0
3102
Autor
Sýkorka
Na líci zastavená slza.
Prepadá spomienke na posledný pocit z očí.
Chvíľa drží deň v kvapke slanej vody.
Zotiera.
Ledabolo.
Chodník praská vo švíkoch.
Kým po ňom dosahuješ dvere.
Klopeš. Tak dlho.
Uchom k zemi.
Aj po tom, čo odídeš.
(Plynulé zamykanie dverí čo vedú
do seba.)
Vonku zastavíš. Jednoducho.
Prší. Príde.
Uvoľnenie, ktoré ťa nikam
ne(z)vedie.
Prepadá spomienke na posledný pocit z očí.
Chvíľa drží deň v kvapke slanej vody.
Zotiera.
Ledabolo.
Chodník praská vo švíkoch.
Kým po ňom dosahuješ dvere.
Klopeš. Tak dlho.
Uchom k zemi.
Aj po tom, čo odídeš.
(Plynulé zamykanie dverí čo vedú
do seba.)
Vonku zastavíš. Jednoducho.
Prší. Príde.
Uvoľnenie, ktoré ťa nikam
ne(z)vedie.
Bix: to je zlaté! :o))) A ja už viem, že pod tým dáždnikom je len prázdne veľké farebné nič, ktoré sa po rozhovore s Tebou sfúklo...
Miroslawek
11. 05. 2005
Ďakujem vám za kritiky! :o)
Bix: vidíš, to mi ani nenapadlo, to s tým klopaním... Skôr som myslela na padanie.... Ale klopanie je ešte lepšie.. :o))
To sme spievali Šimonkovi takú pesničku, keď bol bábätko, bola jeho obľúbená:
Klope klope dáždik
na zelený dáždnik
klope klope prstíkom
kto je pod tým dáždnikom? :o)