a

uprostred čiernej noci

cvála rytier   na bielom žrebci

a ťahom štetca

maľuje hradby    dokola svojho mesta

 

Všetky dotyky sú odrážané múrom,

Len opilcov, bláznov a nemých púšťajú,

od iných najväčšiu obetu žiadajú.

 

Meč aj keď búši statne,

čoho sa dotkne na kameň stvrdne.

 

A možno aby nestrácal nádej,

keď im od vyčerpania klesol na zem,

zobrali ho v bezmocnosti,

ukázať mu tie miesta vnútri.

 

Padala kvapka ku kvapke kým on blúznil.

 

Tak už dofrasa nalejte toho vína,

sedím pod múrom a pohár v ruke zvieram,

tak lejte vy prízraky známe z bájí,

budem ho hltať po dúškoch plných

a keď to potrvá,

tak strom si zasadím

a po ňom vyleziem

a či chcete či nechcete

potom sám si nalejem.

Tak stojím v ústach jazyk suchý,

mám večný smäd, blúznim od tepla a sucha

v poblúznení konám blúznivo šepkám

vyhrážam v slovách

horúčka zmizne a moja prosba ostane nemá

 

na chvíľu som sa porebral v jaskyni

keď som odpadol

---