Záchranca malej Hanky

V čase otvorenia materskej školy bola už dávno v autobuse. Preto ďalšia starostlivosť o malé dievčatko ostala Lukášovi. Ten mal sestričku veľmi rád a svoju povinnosť vykonával bez problémov.
Darina pracovala ako predavačka v potravinách na druhom konci mesta. Jeden zo stálych zákazníkov ju mimoriadne zaujal. Aj jemu sa sympatická, hnedovlasá žena zapáčila. A tak sa rozhodol pozvať ju na večeru. Darina pozvanie s radosťou prijala. Napriek nekončiacej spomienke na trápny rozvod, ktorý absolvovala v čase Hankiných prvých krôčikov.

Stretli sa pred reštauráciou. Muž jej podal ruku a predstavil sa:
„Volám sa Maroš ... Som vedúcim firmy, sídliacej oproti Vášmu obchodu.“ Darina mu tiež prezradila svoje meno.
„Môžeme si tykať,“ navrhla, keď sa usadili v pekne zariadenej reštaurácii.
„Čo povieš na krátku prechádzku?“ spýtal sa muž po dojedení skvelej večere. Darina súhlasila. Na chvíľu sa zastavili pred výkladom hračkárskeho obchodu. Zrazu žena začula známy chlapčenský hlas. Obrátila sa a jej oči sa stretli so synovým prekvapeným pohľadom. Lukáš pozrel najprv na matku, potom na neznámeho chlapa, ktorý ju držal okolo pliec.
„Tak toto ti nikdy neodpustím!“ skríkol a rozbehol sa preč. Darine sa do duše vkradol smútok. Prečo syn takto zareagoval? Veď ona potrebuje priateľa! 
„To bol tvoj syn?“ prerušil Maroš mlčanie.

„Áno, odvetila žena smutne. A potom zastretým hlasom dodala: "Ešte stále sa nevie spamätať z mojich hádok s bývalým manželom." Maroš súcitne pohľadil jej ruku.
Po návrate domov vošla Darina do detskej izby. Hanka, sediaca na koberci, listovala v obrázkovej knižke. Darina jej podala prekrásnu spievajúcu bábiku. Vtom prišiel do izby Lukáš.
„Kto tú hračku kúpil?“ rozčúlil sa. „Bol to ten chlap, s ktorým som ťa videl v meste?“ Nechcem, aby si sa s ním stretávala! Čo keď je taký istý ako môj bývalý otec?“ Skôr, ako Darina stihla zareagovať, vybehol nahnevaný z bytu.

Na druhý deň, po návrate z tréningu, sa dočkal ďalšieho nemilého prekvapenia. Pred poličkou v predsieni stáli mužské topánky. Vošiel do obývačky a vytreštil oči. Hanka, jeho malá sestrička, sa na gauči túlila k chlapovi z mesta. Mama, sediaca vedľa nich, si prezerala nejaké zožltnuté fotografie. Hneď ako zbadala syna, predstavila mu svojho hosťa:
„To je Maroš, môj priateľ...“ No chlapec už nebol zvedavý na ďalšie informácie. Nazlostený kopol do stola, zamkol sa v detskej izbe a vyšiel von až po Marošovom odchode.

V nedeľu predpoludním sa Hanka hrala s novou bábikou. Česala jej vlásky a spievala peknú uspávanku, ktorú ju naučila mama. Zrazu zaparkovalo akési auto. Zvedavé dievčatko sa vyšplhalo na stoličku.
„Mami, prišiel Maroš,“ zakričalo veselo. V predsieni sa s ním srdečne zvítalo. Vzápätí ho chytilo za ruku.
„Poď, ukážem ti, ako som učesala bábiku.“ Onedlho sa v detskej izbe objavila Darina.
„Kde je Lukáš?“ spýtal sa Maroš.
„V kuchyni,“ odvetila Darina „A je strašne urazený.“
„To sa v tom veku stáva často,“ usmial sa Maroš a pobral sa za chlapcom. Ten spočiatku na mužovu prítomnosť nereagoval.
„Niečo som ti priniesol,“ prerušil návštevník trápne ticho a položil na stôl lyžiarske okuliare a futbalovú loptu. Lukáš darčeky zlostne odmietol a naďalej čítal športové noviny. Cestou na výlet sa v aute tváril, akoby bol svedkom vlastného pohrebu.

Hanka sa na Kačíne hrala s ostatnými deťmi a jej mama, sediac s Marošom na lavičke, ju pozorovala. Lukáš nebol s výletom spokojný. Svoju nenávisť a nedôveru dával maminmu priateľovi riadne pocítiť.
„Prečo sa Lukáš tak správa?“ spýtal sa o mesiac muž pri prechádzke v Horskom parku. „Vieš, dosť ma to trápi.“
„Kvôli bývalému otcovi,“ odvetila Darina. „Určite má tie bolestivé scény stále pred očami.“
„Ja mu nikdy neublížim, ani jeho sestričke.“ Vzápätí pohladil usmiate dievčatko po kučeravých vláskoch a zdvihol ho na plecia.
„Lukáš, Hanka, mám pre vás niečo dôležité,“ oznámila svojim deťom pár týždňov po výlete. „Vydám sa za Maroša. Budeme jedna veľká rodina.“
„Super!“ zvýsklo dievčatko nadšene.
„Ja ho za fotra nechcem,“ zahlásil chlapec pohŕdavo a vrátil sa do detskej izby. Napriek Lukášovej nespokojnosti boli jeho mama a Maroš už o dva týždne svoji.
"Prepáč Lukáš môj, ale ja tiež chcem žiť. A s Marošom si výborne rozumiem." reagovala Darina na synove občasné výbuchy hnevu.

Ani po svadbe sa Marošovi nedarilo priblížiť sa k duši štrnásťročného chlapca.
Jedného rána Lukáša zobudila vôňa čerstvého pečiva a uvarenej kávy. Vošiel do kuchyne a horúci nápoj si nalial do prichystaného hrnčeka.
„Kávu som pripravil ja,“ povedal Maroš, „dúfam, že je chutná.“ Lukáš podišiel k drezu a celý obsah hrnčeka vylial do umývadla.
„Nič od Vás nepotrebujem,“ oznámil mužovi a nahnevane na neho pozrel.

Do školy odišiel bez raňajok a bez pozdravu. Niekoľko minút po ňom sa z bytu pobral Maroš. Malá Hanka sa vrátila do postele. Napriek nádche a boľavému hrdlu nedokázala pokojne ležať, preto sa  s ňou mama hrala a čítala jej rozprávky. Okolo štvrtej si spomenula. Chce upiecť slivkový koláč, no nemá doma vajíčka.
„Idem do obchodu,“ oznámila dcére.
„Dobre a prines mi ovocné cukríky,“ poprosilo hnedovlasé dievčatko. Onedlho ostalo prvý raz úplne samé. V byte, plnom lákajúcich tajomstiev.
Pred potravinami sa Dariny zmocnili obavy. Tak veľa ľudí a dcérka je bez dozoru. Dúfam, že sa nič nestane, pomyslela si a postavila sa na koniec radu. Vo chvíli, keď sa blížila k pultu so sladkosťami, nezbedná dievčina zbadala v kuchyni malú krabičku. Pozri sa, čo skrývam, lákala zvedavú  Hanku. Tá podišla ku stolu.

„Fíha, zápalky!“ vykríkla. „Mama tu nie je, vyskúšam, ako fungujú!“ Onedlho už jednu z nich, mierne horiacu, držala vo svojich malých prštekoch. Zrazu si kýchla...A drobný plamienok sa zmenil na ničivý oheň. Oranžové jazyky začali najprv olizovať záclonu. Darina sa v tom čase postavila do radu pred pokladňou. O požiari, ktorý smeroval do ďalšej miestnosti, vôbec netušila. Hanka pribehla k vchodovým dverám. Stihla som to! vydýchla si. Stisla kľučku a nahlas sa rozplakala. Zamknuté! A vôbec neviem, kde sú kľúče. Čo si teraz počnem? nariekala. Kto ma zachráni? Prestrašená ušla na balkón. Z celej sily sa pustila do srdcervúceho kriku. A požiar sa šíril čoraz viac.

Pred panelákom sa zhromaždila kopa ľudí. No nikto sa neodvážil vybehnúť na tretie poschodie a oheň uhasiť. Jeho ničivá sila práve dosahovala vrchol. Prútené kreslo v obývačke bolo ďalšou obeťou.
„Preboha, to je všetko moja vina!“ vykríkla Darina, keď zbadala dym, šíriaci sa z okien bytu. Taška s nákupom jej vypadla z ruky. Rozbité vajíčka a chutný malinový sirup sa roztiekli po chodníku. Chcela vybehnúť za dcérou, no ktosi ju silno zadržal. 

V minútach odohrávajúceho sa pekla bol Lukáš na futbalovom tréningu.
„Na dnes už stačilo,“ zahlásil tréner po chvíli. Všetci chlapci odbehli do šatne a pod sprchu. Maroš čakal na Lukáša v aute pred bránou štadiónu.
O niekoľko minút sa obaja nachádzali pred vchodom do paneláku.
„Hanka je vnútri,“ zašepkala mama so slzami v očiach. Chlapec  zbledol.
„To snáď nemyslíš vážne!“ Okamžite sa chcel silou-mocou rozbehnúť za sestričkou.
„Musím ju zachrániť,“ vykríkol odhodlane. 
„Prestaň, to je veľmi nebezpečné,“ zadržal ho Maroš. „Ostaň radšej vonku.“
„ Ale tam je Hanka,“ zašepkal chlapec a utrel si slzu.
„Ja to zvládnem. Určite ju zachránim,“ sľúbil Maroš a vykročil v ústrety nebezpečenstvu. 

Rýchlo odomkol dvere. Oheň už zúril takmer v každej izbe. Muž sa jeho pekelným jazykom vyhýbal s veľkou námahou. Diváci pod oknami takmer nedýchali.
„Už tu mali byť dávno požiarnici,“ komentoval starší pán v hnedom kabáte. „Veď som ich predsa zavolal!“ Opäť nastalo ticho. Darina, trápiaca sa  výčitkami svedomia, si vreckovkou utierala zaslzené oči. Ani syn svoj smútok neskrýval.
„Nechcem, aby Hanka umrela,“ nariekal. „Mám ju strašne rád! A vy čo tu čumíte?“ skríkol na zvedavcov. „Chcete vidieť, ako vyzerá zhorené telo? Ako z neho odpadávajú kúsky mäsa?...“

„Lukáš, oni za nič nemôžu,“ zašepkala mama. Lukáš si skryl hlavu do dlaní a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol.  Vtom medzi ľuďmi zašumelo.
„Nech žije záchranca,“ potešili sa, keď zbadali Maroša s uplakaným dieťaťom v náručí. Dvojica, špinavá od sadzí, sa nadšene zvítala s Darinou a Lukášom. Vtedy sa dostavili aj oneskorení hasiči.
Z  bytu ostali len obhorené steny. A tak im všetkým štyrom bolo poskytnuté náhradné ubytovanie. Vďaka záchrane malej Hanky chlapec svoj postoj k Marošovi zmenil.
„Dobre si sa rozhodla,“ povedal mame v akýsi sychravý večer. „Maroš má skutočne dobré srdce.“
Tri týždne od prekonaného nešťastia si rodina znova urobila výlet na Kačín. Po príchode na lúku sa dievča rozbehlo k preliezačkám. Darina si sadla na lavičku a Lukáš s nevlastným otcom sa vybrali na prechádzku do lesa. Chlapcovi sa pobyt v prírode tento raz páčil. Všetci štyria boli s pobytom v jesennej prírode spokojní. A v ďalších rokoch strávili ešte veľa prekrásnych spoločných chvíľ.