AUTOBUSY, ČEREŠNE A ATOS

To je teda prdel. Sedím nad klávesnicou a opäť pokúšam bohov. Na to, aby som písal, musím mať bluuuuz. Viete, čo je bluuuz? Hehe.

To je teda prdel. Dnes nemám bluuuz a napriek tomu sedím nad tým sprostým kusom plastu s tlačidlami: ghir§grrr.úô.äťžéíšokf§s§čôbeúosajoo...

Včera som kráčal po ulici, bola už tma a ja som pozoroval prichádzajúce a odchádzajúce autobusy. Tie tváre, čo v nich sedeli. Viete si to predstaviť: Vonku je tma, vo vnútri autobusu sa svieti a vy perfektne vidíte dnu. Takže kráčal som po ulici a čumel som na ľudí v autobusoch a inak nič.

Dnes volal Milan, či nezájdeme na pivo. „Do pol hodiny som v Centráli“, vravím. Šli sme tam ja a Karol. Cestou do Centrálu sme si obzerali maturitné tablá. Na jednom z nich bola moja sestra. Bol to pekný deň. Taký slnečný, ale o inom som chcel.

 Tak teda Ja, Milan a Karol sme vymysleli, že by sme mohli zorganizovať výlet popri potoku, až by sme prišli k jeho prameňu. Medzitým by sme sa len tak poflakovali,  jedli a chlastali.

...a ešte sme si s Jankou v lese zanadávali na tých čurákov, čo tam spravili smetisko. Len tak si idete a obdivujete všetku tú zelenú peknotu a zrazu: rozbitý televízor, staré handry, tehly zo zbúraniska, volant so žiguláka, gumenné hračky a hlavne pneumatiky. Tie milujem zo všetkého najviac. Teda vlastne Janičku. Tie pneumatiky... To bolo myslené ironicky. 

Čupo sa ožral v Dodovi a prišiel sa mrknúť k Tutinovi. Narazil do mňa a hulákal mi do ucha: „I am looser baby, so why don`t you kill me?“ Všetci tancovali ďalej. Všetci sme tam potili zlú enrgiu nastrádanú počas týždňa. Prepláchnuť dušu a srdce ohnivou vodou a potom to ráno...

Vždy som chcel robiť také čudné a osamelé veci. Sledovať nočné vlaky pri koľajniciach, stratiť sa v poli na konci mesta, ožierať sa sám v cudzom meste, kde ma nikto nepozná, alebo ísť s tebou na operu. V obleku s kravatou a tak. Nočné autobusy ma volajú na cestu bez nocľahu.

Vždy píšem v noci, pretože som strašný drsňák. Čupo by povedal: „Princ Drsoň.“

KAPELA Z GARÁŽE

MÁ INÝ ZVUK

KAPELA Z GARÁŽE

TO MÁ NA SALÁME

ŽIADNE SPROSTÉ AMBÍCIE

IBA SPASIŤ SVET

AKÉ JE TO SMIEŠNE

A AKÉ VÁŽNE TO BOLO

POÉZIA VŠEDNÝCH DNÍ              VŠEDNÝCH ĽUDÍ               KAM VŠETCI ŠLI?     

               VŠEDNOSTI

               VŠETKOSTI    

               SMÚTKU

               RADOSTI